Vietor rozdelil Stupavu. Mesto sa háda o veterný park, spor sa preniesol aj do ulíc

Počas viachodinovej debaty však niekoľkokrát zazneli aj reakcie nespokojných občanov, ktorí nechcú mať zo svojho mesta „mesto pod vrtuľami“. Situácia bola vyhrotená a zo strany obyvateľov padali rôzne narážky a otázky na investora, na ktoré obyvatelia mesta dosiaľ nedostali odpoveď, a to ani v pravidelných príspevkoch Stupavských novín. 

„Zatiaľ všetky doterajšie články v týchto novinách boli výrazne zaujaté v prospech veterných parkov. Tie zásadne zverejňujú rozhovory iba s prívržencami tejto myšlienky,“ kritizuje pre Štandard mediálnu kampaň právnik Stanislav Kovár. Ako člen stupavskej občianskej iniciatívy Stupavčania proti veternému parku ju označuje za manipulatívnu.

Vonku pred kultúrnym domom, kde sa konala diskusia, čakali ďalší nespokojní občania a aktivisti, ktorí sa z dôvodu nízkej povolenej účasti (len sto obyvateľov mesta) dovnútra nedostali. Svoj názor tak demonštrovali prostredníctvom transparentov. 

„Členovia našej iniciatívy, ktorí boli vonku, sa sústreďovali na zbieranie podpisov pod petície,“ spresňuje Kovár s dôvetkom, že počas diskusie nazbierali okolo 200 podpisov. Jedna z petícií sa týka vyhlásenia miestneho referenda o veternom parku. 

Z nespokojnosti Stupavčanov vznikol aj bilbord na jednom konci Stupavy, ktorý ironicky poukazuje na súčasného primátora mesta Stupava Petra Novisedláka. 

Reakcia obyvateľov opačného názoru na seba nenechala dlho čakať, a tak vznikol na druhom konci Stupavy bilbord, ktorý dáva „áno“ veternému parku. 

Primátor je za referendum

„Cieľom tohto stretnutia je predstaviť zámer, odpovedať na otázky a vytvoriť pôdu na diskusiu občanov spolu s odborníkmi, investorom a so samosprávou,“ vraví Novisedlák s dôvetkom, že na stretnutí nebudú prijímať žiadne konečné závery. 

Na starostu mesta sa zviezla kritika z dôvodu, že odmieta urobiť referendum o plánovanom veternom parku v katastri mesta pre všetkých občanov. Ten však ešte prednedávnom pre Štandard poznamenal, že ak výsledky ich plánovaného prieskumu verejnej mienky (aby poznali skutočný názor obyvateľov), ktorý sa plánuje počas jesene na vzorke tisíc obyvateľov, nebudú jednoznačné, nevylučuje, že príde na rad aj referendum.

„Bol som obviňovaný z toho, že vraj ja som zamietol referendum,“ spresňuje primátor s dôvetkom, že také niečo nikdy nepovedal on a ani poslanci. „Podľa môjho názoru by to referendum malo byť, ale ja osobne si myslím, že by malo byť po procese EIA,“ vraví Novisedlák s tým, že pri rozhodovaní bude dôležitá Správa o hodnotení z EIA (zákonný dokument, v ktorom budú popísané všetky aspekty veterného parku, možné negatívne vplyvy na faunu, flóru a obyvateľstvo). 

„Za mňa áno pre referendum,“ tvrdí Novisedlák s tým, že by ľudia mali mať na výber. 

Za štvorcový meter ponúkajú 40 centov

V priestoroch kultúrneho domu sa ozvala aj nespokojná staršia občianka, ktorá vyniesla na povrch sumu, ktorú jej investor projektu Veterný park Stupava ponúka za prenájom pozemku za štvorcový meter, na ktorom by stáli turbíny. 

„Za 40 centov za meter štvorcový sa môžete hanbiť,“ spomenula pani, ktorá sa obáva, že jej po niekoľkých rokoch zostanú na pozemku aj nefunkčné vrtule, ktoré nebude mať kto zlikvidovať. 

Projektový manažér a zástupca spoločnosti WSB Invest, j. s. a., Ján Lacko však tvrdí, že pokiaľ sa ich firma s vlastníkmi pozemkov nedohodne ani napriek tomu, že budú mať súhlas mesta a zmenený územný plán, tak či tak nič nepostavia. 

„Pokiaľ komerčné podmienky nebudú zaujímavé pre vlastníkov pozemkov, tak sme s projektom skončili,“ tvrdí Lacko. 

Redaktorka Štandardu v tejto súvislosti oslovila aj samotného Lacka s otázkou, či neplánujú ceny za prenájom zvýšiť. 

„Pre naše projekty veterných elektrární sa snažíme získať práva na pozemky formou dlhodobého nájmu,“ konkretizuje Lacko. Ako vraví, jeden z dôvodov je aj ten, že záber pôdy na výstavbu a prevádzku veterných turbín je malý, a preto sa zvyšná časť pozemkov môže počas prevádzky elektrární naďalej využívať na pôvodný účel, napríklad na poľnohospodárstvo. 

Komerčné podmienky dlhodobého nájmu sú podľa Lacka vecou dohody. Výška nájmu sa môže odvíjať od viacerých faktorov, napríklad od toho, či sa časť pozemku využije na samotnú stavbu alebo nie, v akom rozsahu a podobne. „Naším cieľom je získať práva na tieto pozemky a tomu prispôsobujeme aj výšku nájmu tak, aby sme v konečnom dôsledku dospeli s jednotlivými vlastníkmi k dohode,“ dodáva.  

Skúsenosti z Rakúska majú presvedčiť Stupavu

Na facilitovanú diskusiu o zámere veterného parku v Stupave bol pozvaný primátorom mesta aj starosta obce Prellenkirchen Johann Köck. Rakúska obec má veterný park s jedenástimi vrtuľami. Tento počet sa nachádza aj v projekte mesta Stupava od investora WSB Invest. 

„Jediné, čo sa dá povedať, že je taká nevýhoda, je zmena výzoru krajiny,“ presviedčal Köck Stupavčanov viac o pozitívach turbín, ktoré 1 200 obyvateľom Prellenkirchenu prinášajú. „Vrtule pekné nie sú, to musím uznať aj ja,“ povedal starosta s dôvetkom, že ak by však veterný park nepostavili oni, postavila by ich vedľajšia obec a oni by sa na vrtule aj tak museli pozerať. 

„Ja by som chcela srdečne pogratulovať obci Prellenkirchen k ich nádhernému veternému parku, a keby zároveň mali ešte nejaké kapacity, tak my by sme im jedenásť vrtúľ posunuli,“ skonštatovala na adresu starostu rakúskej obce obyvateľka Stupavy. 

Köck napriek zamietavému názoru miestnej obyvateľky vyzdvihoval značné príjmy pre ich obec. Ako ďalej starosta spresnil, za jednu vrtuľu majú od investora ročne od 15- do 30-tisíc eur. 

Na porovnanie, investor ponúka mestu Stupava za jednu turbínu 23-tisíc eur ročne. Mesto pri Bratislave má však na rozdiel od rakúskej obce 13-tisíc obyvateľov s trvalým pobytom, no predpokladá sa, že v ňom žije takmer 17-tisíc ľudí. 

Podľa odporcov veterného parku v Stupave teda v tomto prípade nepôjde o „značné príjmy“ ako v obci Prellenkirchen. „Išlo by len o kvapku v mori, ktorú Stupavčania takmer ani nepocítia,“ tvrdí pre Štandard právnik Kovár.

Naopak, Mestský úrad Stupava oponuje, že suma 253-tisíc ročne do mestského rozpočtu pomôže, keďže sa tým zlepší kvalita života občanov. Podľa slov Eriky Pieseckej z mestského úradu tak budú môcť investovať do opráv, verejných priestranstiev, občianskej vybavenosti, údržby či projektov, ktoré nie sú viazané na dotácie.

„Stupava podľa posledného sčítania obyvateľov narástla o 37 percent za posledných desať rokov,“ spresňuje pre Štandard Piesecká s dôvetkom, že sú kladené zvýšené nároky na mestskú infraštruktúru a občiansku vybavenosť. Podľa nej práve preto mesto hľadá spôsoby, ako zvýšiť svoje príjmy. Z tohto dôvodu sú zástupcovia mestského úradu veternému parku zatiaľ otvorení. 

Mýty, obavy a horúca debata

Na facilitovanej diskusii dostali priestor obyvatelia, ktorí vyslovili otázky súvisiace s možnými negatívnymi dôsledkami na zdravie ľudí či zvierat, s pozadím firmy WSB Invest a financovaním veterného parku, likvidáciou veľkých turbín alebo otázky, prečo sa na diskusii zúčastňujú len stúpenci a propagátori veterného parku.  

„Primátor nakoniec otočil a prisľúbil, že bude zorganizovaná ďalšia diskusia, na ktorú budú pozvaní aj takí odborníci, ktorí sa zaoberajú rizikami veterných parkov,“ spresňuje Kovár. 

Johann Dietrich z poľovníckeho zväzu Hollern, Schönabrunn, Prellenkirchen v rámci diskusie spomenul, že aj v rakúskej obci mali ochrancovia prírody a poľovníci obavy z toho, že príde k negatívnym vplyvom pre zvieratá v lokalite turbín. Upozornil však, že dôsledok zhoršenia pocítili len vo fáze výstavby turbín. Po čase sa podľa neho situácia vrátila do pôvodného stavu a ešte sa zlepšila. 

Na otázku kvality ovzdušia reagoval Eduard Bartek, predseda OZ USURUS Natur, ktorý vyslovil názor, že nejaký vplyv na ochranu prírody, čo sa týka živočíchov a rastlín, to má. Ako však vraví, aktuálne ešte ku všetkému prebiehajú štúdie, ale v zásade „toto bude asi jeden z mála parkov, ktorý bude mať minimálny vplyv na zásah do životného prostredia“. 

Spomína, že konkrétne miesto nie je zóna migračných trás vzácnych dravcov a ostatných živočíchov. „Výhoda živočíchov je, že sa dokážu veľmi dobre adaptovať,“ dodáva Bartek. 

Stupavčanov zaujímala aj otázka kvality ovzdušia, na ktorú reagoval Peter Socháň (EnviSys, s. r. o.), konzultant pre proces EIA. Ako spresňuje, celá výstavba môže trvať pol roka alebo rok a práve v tomto období bude preukázateľne zhoršená kvalita ovzdušia. Rovnako sa predpokladá aj pri dekonštrukcii. 

Socháň sa vyjadril aj k zmene klímy vplyvom veterných turbín. „O veternej energii koluje množstvo mýtov a poloprávd,“ uvádza Socháň, na čo ho dopytujúci sa obyvatelia upozornili na článok z Centra vedecko-technických informácií o tom, ako turbíny menia klímu. 

„Ak existujú tie štúdie, pošlite nám ich a my ich veľmi radi do našich posudkov zahrnieme a budeme ich musieť zobrať do úvahy. Pretože my vychádzame z aktuálnych informácií,“ reagoval na občana Socháň, ktorý sa zaoberá posudzovaním vplyvov na životné prostredie a odpadovým hospodárstvom. 

Medzi mýty zaradil Socháň aj otázky v oblasti ľudského zdravia, konkrétne tému infrazvuku, na čo opäť zazneli zo strany obyvateľov protiargumentácie s tým, že priveľmi zľahčuje dôsledky na ľudské zdravie. 

„Ja tu mám rozsudky najvyššieho súdu Austrálie (rok 2022) a aj Írska (rok 2025), kde prikázali vypnúť veterné elektrárne z toho dôvodu, aby sa ľudia mohli v noci vyspať,“ vraví ďalší zo Stupavčanov s dôvetkom, že ľudia žijúci v týchto lokalitách dostali odškodné z dôvodu porušenia zdravia spôsobeného veternými elektrárňami. 

Socháň potvrdil, že tieto prípady pozná a skutočne existujú, ale zároveň vysvetľuje, že existuje veľa projektov veterných parkov, ktoré nespôsobujú ľuďom takmer nič. A to najmä z dôvodu novej technológie pri veterných turbínach. „To sú proste iné stroje, aké sa plánujú dnes,“ tvrdí Socháň na margo 30-ročných veterných elektrární. 

„Takéto prípady sú problémom zlého projektu,“ konštatuje projektový manažér spoločnosti WSB Invest Ján Lacko. 

Investor: Tieto projekty nekrachujú

Zástupca spoločnosti WSB Invest Lacko vraví, že ich firma síce ešte na Slovensku nepostavila veterné elektrárne, ale jej akcionári ich postavili v iných krajinách, ako napríklad Fínsko [za spoločnosťou stoja známe mená z ekobiznisu, ako Ján Miškovský, Peter Badík či Juraj Ulehla, pozn. red.].

„My vieme, čo robíme, a máme s tým skúsenosť,“ dodáva Lacko, ktorý sa 20 rokov pohybuje v sektore obnoviteľných zdrojov, pričom väčšinu času pôsobil v strednej a vo východnej Európe pre spoločnosť, ktorá sa venovala projektom fotovoltických alebo veterných elektrární. 

Verejnosť sa investora pýtala aj otázky súvisiace s financovaním, keďže firma WSB Invest vznikla s týmto cieľom v roku 2019, nepostavila žiadnu veternú elektráreň a je podľa Finstatu za rok 2024 vo finančnej strate viac než 7 200 eur. 

„Áno, naša spoločnosť je v strate, avšak financuje prípravu projektu z vlastných zdrojov,“ spresňuje Lacko. 

Investičná náročnosť výstavby tohto projektu sa podľa neho pohybuje na úrovni viac než 50 miliónov eur. Donedávna spoločnosť hovorila o sume sto miliónov eur. „Konečná suma bude závisieť aj od zvolenej technológie veterných elektrární v neskoršej fáze,“ objasňuje Lacko. 

Ako vraví, financie na výstavbu sa zoberú z veľkej časti z bankového financovania.

„Tieto typy projektov nekrachujú. Pokiaľ fúka, elektrina sa vyrába, platia sa účty. Pokiaľ nefúka, elektrina sa nevyrába, účty sa neplatia,“ skonštatoval Lacko s dôvetkom, že ak prestane fúkať, nemá problém len Stupava, ale aj celá planéta. 

Potvrdzuje, že projekt Veterný park Stupava je vo svojej úvodnej fáze a len v týchto dňoch spúšťa spoločnosť proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). 

„Rozumieme emócii niektorých obyvateľov vyplývajúcej z obáv, ktoré však často vychádzajú z nepodložených tvrdení šíriacich sa internetom,“ vraví opäť pre Štandard Lacko s dôvetkom, že tieto „analýzy“ nevychádzajú zo žiadnych meraní v záujmovej lokalite v Stupave či projektovo špecifických monitoringov fauny a flóry. „Navyše sa často odvolávajú na vedecky vyvrátené tvrdenia,“ vraví.  

„Vo svete je v prevádzke viac ako 375-tisíc veterných elektrární, z toho viac ako 100-tisíc len v Európe. Pri takomto množstve veterných turbín nie je možné úplne vylúčiť napríklad technický problém,“ konkretizuje zástupca spoločnosti. 

Ako vraví, technológia veterných elektrární je desiatkami rokov overený koncept, ktorý sa navyše prirodzene vyvíja s ohľadom na bezpečnosť prevádzky. Takéto projekty sa preto podľa neho musia pripravovať odborne po technickej stránke s prihliadnutím na záujmy ochrany prírody a zdravie obyvateľstva.