Daňový systém sa od roku 2026 mení. Štát si od bohatších vezme viac

Od 1. januára 2026 začne platiť upravený systém zdaňovania fyzických osôb. Parlament ho schválil v rámci tretieho konsolidačného balíka verejných financií v septembri 2025. Zmena je súčasťou širšieho úsilia o ozdravenie rozpočtu, no v praxi znamená, že štát získa viac od daňovníkov s vyššími príjmami.

Tieto zmeny nebudú jediné, ktoré majú zlepšiť stav štátnej kasy. V súvislosti s plánovanými opatreniami na budúci rok totiž prezident Finančnej správy Jozef Kiss v stredu predstavil kroky, ktorými chce štát zabojovať voči sivej ekonomike.

Po vyberaní vyšších daní od lepšie zarábajúcich sa tak štát zameria aj na tých, ktorým sa systém darí obchádzať, často nezákonným spôsobom. „Nad daňovými únikmi sú potom ešte daňové podvody, lebo tie sú jedným z faktorov, ktoré výrazne brzdia ekonomiku a škodia jej reštartu,“ myslí si šéf daniarov.

Oceňuje, že diskusia o týchto témach sa konečne otvorila. „Začala sa, aj keď nie dnes. Dlho tu však nebola vôľa ani odvaha prijať rozhodnutia, ktoré sú možno tvrdšie, represívne – ale bez nich sa jednoducho nepohneme,“ myslí si.

Zároveň ubezpečil, že pripravované návrhy síce môžu vyvolať obavy, no ich cieľom nie je šikanovať, ale chrániť tých poctivých.

Sadzba rastie, keď stúpa zárobok

V prvom kole však občania pocítia takzvané progresívne zdaňovanie. Vychádza z princípu, že daňová sadzba rastie spolu s výškou príjmu. Čím viac jednotlivec zarobí, tým vyšší podiel z príjmu odvádza štátu.

Na Slovensku tento systém platí už niekoľko rokov, avšak od roku 2026 sa rozšíri počet pásiem. Sleduje sa tým, aby bol prechod medzi jednotlivými úrovňami príjmov plynulejší a zároveň spravodlivejší voči nižším príjmovým skupinám.

Pri výpočte základu dane sa bude aj naďalej vychádzať zo súčtu všetkých zdaniteľných príjmov. Okrem mzdy sa teda zarátajú aj výnosy z prenájmu nehnuteľností či zárobky v podobe honorárov. Zohľadní sa aj aktuálne životné minimum 284,13 eura, ktoré platí od júla 2025 do konca júna 2026.

Základ dane (ročný príjem po odpočtoch v eur)	Daňová sadzba
do 43 983,32	19 %
43 983,33 € – 60 349,21	25 %
60 349,22 € – 75 010,32	30 %
nad 75 010,32	35 %

Nižšie a priemerné príjmy zostanú prakticky nezmenené. Zvýšené sadzby sa dotknú predovšetkým ľudí s kombinovanými alebo vyššími príjmami.

Ako sa zdaňuje kombinácia príjmu zo zamestnania a prenájmu?

Získať popri práci aj dodatočný príjem z prenájmu nehnuteľnosti je dnes bežné. Mnohí zamestnanci takto zhodnocujú svoj majetok, no často si neuvedomujú, že oba príjmy sa sčítavajú a zdaňujú spoločne. Nasledujúci príklad ukazuje, ako sa vypočíta daň v situácii, keď človek zarába zo zamestnania aj z prenájmu bytu.

Príklad:

Zuzana pracuje na plný úväzok v administratíve a zároveň prenajíma svoj byt. Za kalendárny rok dosiahla príjem zo zamestnania vo výške 40-tisíc eur a z prenájmu zinkasovala 15-tisíc eur. Spolu teda jej hrubý príjem predstavuje 55-tisíc eur. Aby si mohla znížiť daňový základ, uplatňuje si zákonné úľavy:

• paušálne výdavky z prenájmu vo výške 40 percent, teda šesťtisíc eur,

• nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 4 922,82 eura.

Pre zjednodušenie nepočítame zdravotné ani sociálne odvody.

Výpočet základu dane

Zuzana po odpočítaní výdavkov a nezdaniteľnej časti vypočíta základ dane nasledovne:

• príjem zo zamestnania: 40 000 eur,

• príjem z prenájmu po výdavkoch: 9 000 eur,

• základ dane pred odpočtom: 49 000 eur,

• základ dane po odpočte: 44 077,18 eura.

Základ dane 44 077,18 eura sa nachádza tesne nad hranicou 43 983,32 eura, čo znamená, že väčšina príjmu spadá do 19-percentného daňového pásma, iba malá časť (93,86 eura) sa zdaňuje vyššou sadzbou 25 percent.

Zo sumy 43 983,32 eura sa uplatní sadzba 19 percent, čo predstavuje 8 356,83 eura, z časti nad hranicou (93,86 eura) sa uplatní sadzba 25 percent, čo predstavuje 23,46 eura.

Zuzana zaplatí na dani 8 380,29 eura, pričom jej čistý ročný príjem po zdanení bude približne 46 620 eur. Tento príklad ukazuje, že aj relatívne malý doplnkový príjem z prenájmu môže človeka posunúť do vyššieho daňového pásma, hoci len o malú časť.

Vďaka využitiu paušálnych výdavkov a nezdaniteľnej časti sa však daňová povinnosť podstatne zníži. Pre každého, kto kombinuje viacero zdrojov príjmov, je preto dôležité poznať svoje možnosti. Správne uplatnené odpočty totiž môžu ročne ušetriť stovky až tisíce eur.

Vyššiu daň pocítia ústavní činitelia

Od budúceho roka sa v rámci reformy zvýši aj osobitná sadzba pre ústavných činiteľov – prezidenta, poslancov, členov vlády a vedúcich kontrolných inštitúcií. Sadzba stúpne z piatich na 10 percent a pripočíta sa k bežnej dani.

Základ dane (ročný príjem po odpočtoch v eur)	Celková sadzba dane
do 43 983,32	29 %
43 983,33 € – 60 349,21	35 %
60 349,22 € – 75 010,32	40 %
nad 75 010,32	45 %

Živnostníci musia spozornieť pri hranici 100-tisíc eur

Samostatne zárobkovo činné osoby budú zdaňované podobne ako zamestnanci, s výnimkou pre menších podnikateľov. Ak ich ročný príjem nepresiahne 100-tisíc eur, môžu si zachovať zníženú sadzbu 15 percent. Ak však hranicu prekročia, strácajú zvýhodnenie a vstupujú do progresívnych pásiem.

Výška zdaniteľného príjmu	Sadzba dane	Uplatní sa na základ dane
do 100 000 eur (vrátane)	15 %	na celý základ dane
	19 %	ktorý nepresiahne sumu 43 983,22 eur (vrátane)
nad 100 000 eur	25 %	ktorý presiahne sumu 43 983,23 eur a nepresiahne sumu 60 349,21 eur (vrátane)
	30 %	ktorý presiahne sumu 60 349,22 eur a nepresiahne sumu 75 010,32 eur (vrátane)
	35 %	ktorý presiahne sumu 75 010,32 eur

Reforma posilní príjmovú stránku rozpočtu, no najviac sa dotkne osôb s vyššími príjmami – manažérov, podnikateľov a odborníkov s viacerými zdrojmi zárobku. Podnikatelia a živnostníci by si preto mali včas prepočítať možné daňové dosahy a zvážiť spôsoby optimalizácie.

Od januára tak bude platiť jasné pravidlo: čím vyšší príjem, tým vyššia daň. Zachraňovať verejné financie tak budú predovšetkým tí, ktorí už dávno systém ťahajú.