História sa prehodnocuje podľa toho, čí pohľad sa momentálne považuje za určujúci. Toto pravidlo platí aj pri hodnotení diela tejto ženy.
Film Matka sa do slovenských kín dostáva v rámci prehliadky Be2Can. Zaznamenal ohlas na festivale v Benátkach a jeho distribučná premiéra bude v marci budúceho roka. Je jedným z príspevkov, ktoré sa pokúšajú o trocha iný pohľad na život svätice.
Autorkou je macedónska režisérka Teona Strugar Mitevska. Matka Tereza – vlastným menom Agnes Gonxha Bojaxhiu – z tejto časti Európy pochádzala.
Spoznávame ju ako matku predstavenú rádu loretánskych sestier, ktorý chce opustiť a založiť vlastné spoločenstvo. Roky posiela listy do Vatikánu a netrpezlivo čaká na odpoveď za múrmi kláštora.
Niežeby nevykonávala záslužnú prácu – rád má vlastnú školu a pomáha, ako sa dá. Pre našu hrdinku je to však málo. Za múrmi ich budovy zomierajú na ulici bez pomoci tisíce ľudí a ona chce pôsobiť bezprostredne medzi nimi.
Sledujeme ženu v plnej sile, skúsenú, autoritatívnu a charizmatickú. Pevnou rukou spravuje komunitu. Rády mali vždy určitú samostatnosť a v ich čele sa objavovali silné a schopné ženy.
Bol to ostrovček ženskej autonómie v rámci mužmi ovládaného sveta cirkevného i profánneho. Bolo by nepresné robiť z nej feministku, ale rozhodne to bola žena vedomá si svojej hodnoty a možností.
Konflikt filmu je postavený na jej vzťahu k sestre Agnieszke, ktorá ju má v starom ráde po jej odchode zastúpiť. Lenže tá sa ocitá v ťažkej situácii. Sledujeme, ako budúca Matka Tereza bojuje so svojimi pocitmi – mieša sa v nej láskavosť, pocit ohrozenia i dilema viazaná na zásadnú cirkevnú dogmu. Bojuje o svojho najbližšieho človeka a zároveň mu ubližuje.
Pokiaľ film niečo spochybňuje, tak je to obraz dokonalej svätice. Nie, táto žena nebola len láskavá, bola aj tvrdá a cieľavedomá. Film túto jej stránku ukazuje ako novinku. Mňa však táto informácia neprekvapila – je predsa logické, že mimoriadni ľudia majú mimoriadnu mentálnu výbavu, inak by neboli tým, čím sú. Keby bola len pokorná a mierna rádová sestra, nevykonala by to, čo vykonala.
Priznám sa, že táto téma sa mi nezdala dostatočným ťažiskom. Vo filme bola naznačená iná, silnejšia téma. Krutá dilema každej ženy, ktorá sa rozhodne žiť zasvätený život – vzdanie sa materstva. Žena, ktorú celý svet nazýval matkou, nikdy biologickou matkou nebola. Téma je vo filme prítomná latentne ako súčasť iného problému.
Hoci sa film prezentuje ako kritický, nie je to tak. Nemá ambíciu hodnotiť celý život tejto pozoruhodnej ženy – je skôr akýmsi kúskom v skladačke. Pritom silných momentov, ktoré jej životná cesta ponúka, je veľa.
Matka Tereza na konci života prešla veľmi vážnou pochybnosťou o svojej viere. Tento moment je čiastočne spracovaný vo filme Matka Tereza, o ktorom som písala pred dvomi rokmi.
Film vo mne napriek mnohým kvalitám, akou bol napríklad herecký výkon Noomi Rapaceovej, veľkú stopu nezanechal. Bol oveľa menej odvážny ako žena, ktorej sa pokúšal priblížiť.