Prímerie v Gaze: Trumpov triumf a neistá budúcnosť
Už viac ako týždeň trvajúce prímerie medzi izraelskou vládou a hnutím Hamas prinieslo slobodu poslednej dvadsiatke izraelských rukojemníkov aj dvom tisícom Palestínčanov väznených Izraelom. O prímerie sa zaslúžil predovšetkým prezident Trump za výdatnej pomoci tureckého prezidenta Erdogana. Naopak, izraelský premiér Netanjahu podstatne stráca.
Budúcnosť Palestínčanov je sporná. Na jednej strane rastie medzinárodná podpora palestínskej štátnosti, na druhej strane sa rúcajú jej reálne predpoklady. Sporná je aj budúcnosť Izraela, hoci presne naopak. Ešte nikdy nebol v reálnych pomeroch taký silný, ale aj taký diplomaticky izolovaný a ostatnými nenávidený.
„Palestínsky Mandela“ ostáva za mrežami
Palestínske hnutie Hamas nakoniec prijalo Trumpov mierový plán. V skutočnosti išlo o ultimátum, ktoré americkí sionisti konzultovali s Izraelom a dolaďovali s Tureckom, Egyptom a Katarom. Vedenie Hamasu sa zaväzuje, že sa výmenou za amnestiu a možnosť bezpečného odchodu do exilu vzdá Gazy. Rovnako má Izrael svojich vojakov postupne sťahovať.
Zodpovednosť za Gazu na čas prevezme Medzinárodný mierový výbor na čele s prezidentom Trumpom, obnovu zaistia peniaze arabských donorov, bezpečnosť medzinárodné sily zložené z vojakov Egypta, Turecka, Kataru, Emirátov a ďalších moslimských krajín, zatiaľ čo Egypt s Jordánskom sa postarajú o výcvik policajných síl. V týchto podmienkach potom budú Palestínčania rokovať s Izraelom o zavŕšení palestínskej štátnosti. Aspoň taký je plán, ktorý úplne nevyhovuje ani Izraelu, ani Palestínčanom.
Prvá fáza sa však napĺňať začala. Všetkých dvadsať rukojemníkov, ktorých Hamas držal, sa vrátilo k svojim rodinám. Vracajú sa aj Palestínčania z izraelských väzníc. Z dvetisíc prepustených možno 250 považovať za teroristov, pretože boli odsúdení na doživotné väzenie. Zvyšok sú skôr rukojemníci, ktorých Izrael často bezdôvodne pochytal v posledných dvoch rokoch.
Na slobodu sa však nedostane Marwán Barghútí. Tento „palestínsky Mandela“ si už viac ako dvadsať rokov odpykáva niekoľkonásobný doživotný trest za prípravu teroristického útoku. Je najobľúbenejším palestínskym lídrom, a to ako na Západnom brehu, tak aj v Gaze. Ak by mohli Palestínčania slobodne voliť, pravdepodobne by sa stal prezidentom.
To by sa však potom Izraelčania už nemohli vyhovárať, že na strane Palestínčanov nemajú s kým rokovať. Barghútí ponúka alternatívu ku skorumpovanému a neobľúbenému Fatahu, ktorý ovláda Západný breh, ako aj k islamistom z Hamasu v Gaze. Preto zostane v izraelskom väzení.
Mier je neistý. Dôvodom je Izrael aj Hamas
Vôbec nie je isté, že prímerie prejde do mieru. Izrael stále neumožňuje plný prístup k humanitárnej pomoci, ktorú podmieňuje navrátením tiel mŕtvych rukojemníkov. Je ich asi dvadsaťosem, Palestínčania sa zaviazali ich odovzdať a desať odovzdali. Namietajú však, že v dôsledku izraelského bombardovania stratili k zostávajúcim prístup.
Nedostupnosť dvadsiatky izraelských mŕtvol tak vedie k pokračujúcemu každodennému umieraniu stoviek Palestínčanov pre nedostatok potravín a liekov. Potvrdzuje sa, že Izrael bude hľadať ako obvykle každú zámienku, aby sa zo svojich záväzkov vyvliekol. V marci takto rozbil predchádzajúcu Trumpovu mierovú iniciatívu.
Na druhej strane sú pochybnosti namieste aj pri Hamase. Sťahovanie izraelských jednotiek využíva na dočasný návrat do predchádzajúcich pozícií, má k tomu zelenú z Washingtonu, pretože Američania napriek rétorike o teroristickom Hamase chápu, že v Gaze nie je iná štruktúra, ktorá by zabezpečila poriadok.
Ozbrojenci Hamasu zároveň likvidujú kolaborantov, väčšinou klany miestnych gangstrov, ktorí posledné dva roky pod dohľadom Izraela bohatli na kšeftoch s humanitárnou pomocou. Odzbrojenie a odchod Hamasu bude na programe dňa až v ďalšej fáze. Nechá to však obnovený Hamas tvárou v tvár očakávanej izraelskej agresii tak?
Trump a Netanjahu sledovali odlišné ciele
Trump si však teraz môže plnými dúškami vychutnať úspech. Zatiaľ čo väčšina zahraničnopolitických úspechov, ktorými sa chváli – naposledy v prejave na Valnom zhromaždení OSN –, buď žiadnymi úspechmi nie sú, alebo ich zariadil niekto iný, k prepusteniu izraelských rukojemníkov by bez Trumpa pravdepodobne nedošlo. Ale dokonca aj sám Trump dodáva, že kľúčovú úlohu zohralo aj Turecko. Erdoganovi vyjednávači presvedčili svojich spojencov z Hamasu, aby plán prijali.
Trump však hovorí o rukojemníkoch už od svojho zvolenia. Ešte pred nástupom do Bieleho domu vyvíjal tlak na izraelskú vládu, aby z rukojemníkov urobila svoju prioritu. Nakoniec uspel a všetko si poriadne užil: prejav v izraelskom Knesete i následný samit v egyptskom Šarm aš-Šajchu, kde mu vyslovila podporu tridsiatka najvyšších predstaviteľov z Európy a Ázie.
Netanjahu totiž sledoval iné ciele. Všetko izraelské konanie smerovalo k vyľudneniu Gazy a definitívnemu znemožneniu vzniku Palestínskeho štátu. Hamas mal byť zničený nie preto, že používa terorizmus – Izrael sa vie s teroristami všetkého druhu dohodnúť –, ale preto, že izraelskému zámeru prekážal. Skorumpovanú vládu Fatahu na Západnom brehu Izrael už dávno neutralizoval.
Čo sa Izraelu podarilo a čo stratil
Rukojemníci prišli Izraelu vhod preto, že nimi mohol odôvodňovať vyľudňovanie a deštrukciu Gazy. Hoci Hamas bol pripravený od prvej chvíle o ich prepustení rokovať, Izrael nemal záujem. To, že sú dnes rukojemníci doma, komplikuje Netanjahuovi život. V Gaze stále pôsobí Hamas a izraelská verejnosť nemá záujem na pokračovaní vojny. Veď aj Izraelčania za prepustenie rukojemníkov oslavovali Trumpa, zatiaľ čo Netanjahua vypískali.
Avšak Izrael za posledné dva roky vo svojom základnom cieli výrazne postúpil. Podarilo sa mu rozbúrať základy palestínskej štátnosti. Najviditeľnejšia je totálna deštrukcia Gazy a Trumpov plán, ktorý v najbližších rokoch nedáva správu nad Gazou Palestínčanom ani z Gazy, ani zo Západného brehu, ale zriaďuje medzinárodný protektorát.
Katastrofálna je však aj situácia na Západnom brehu. Tamojšia palestínska vláda bezmocne prihliada na ilegálne rozširovanie izraelských osád, často osídľovaných sionistickými extrémistami z USA. Osady rozkúskovali palestínske územie do podoby, ktorá pripravuje plánovaný Palestínsky štát o súvislé teritórium.
Na jednej strane dva roky izraelského vyčíňania výrazne zvýšili počet štátov uznávajúcich Palestínu ako zvrchovaný štát na súčasných 157 – od tohtoročného septembra vrátane Francúzska a Veľkej Británie. Na druhej strane, reálny základ na jej štátnosť mizne.
Budúcnosť Izraela je neistá
S Izraelom je to naopak. Z hľadiska reálnej moci je na vrchole. Jeho nepriatelia sú buď zničení (Asadova Sýria), alebo fatálne oslabení (Irán) a najmocnejší štát svet má nalobovaný ako nikto iný. Ale ešte nikdy nebol Izrael taký osamotený.
Ostatné štáty sa ho stránia – pre genocídu Palestínčanov, pre agresívne správanie v regióne, naposledy raketový útok na palestínskych vyjednávačov v Katare. Keď Trump požiadal egyptského prezidenta Sísího, aby do Šarm aš-Šajchu pozval aj izraelského premiéra, turecký prezident Erdogan pohrozil zrušením účasti. Nakoniec zostal doma Netanjahu.
Aj v samotných USA rýchlo stráca podporu, zatiaľ predovšetkým tú morálnu. Zatiaľ čo predtým sa mohol oprieť o peniaze a médiá sionistických miliardárov a morálne presvedčenie liberálnych i konzervatívnych tvorcov mienky, dnes už zostávajú len peniaze a časť médií.
Liberáli nevedia stráviť izraelské zločiny, konzervatívci izraelské zasahovanie do americkej politiky. Netanjahu dokonca musel v lete Američanov uisťovať, že nemá nič spoločné s vraždou konzervatívnej ikony Charlieho Kirka. Ak Izrael podobne ako v minulosti Trumpov plán rozbije, môže prísť aj o svoju poslednú oporu. Jeho budúcnosť by potom bola, Hobbesovými slovami, škaredá, krutá a krátka.