Venezuela financovala ľavicu v okolitých štátoch. Peniaze smerovali aj do Európy

Vláda venezuelského diktátora Nicolása Madura celých 15 rokov financovala ľavicových lídrov v Južnej Amerike s cieľom zvrátiť volebné výsledky v okolitých krajinách. Americkým vyšetrovateľom to priznal bývalý riaditeľ venezuelskej vojenskej tajnej služby DGCIM Hugo Armando Carvajal.

Muž s prezývkou „El Pollo“ (v preklade Kurča) začal spolupracovať s americkým protidrogovým úradom DEA len nedávno. Do Spojených štátov ho pritom previezli v roku 2023 po piatich rokoch exilu v Španielsku.

Práve socialisti v Madride patrili medzi príjemcov „darov“, sprostredkovaných cez venezuelský štátny ropný podnik PDVSA. Výmenou za finančnú podporu schválil vtedajší socialistický premiér José Luis Rodríguez Zapatero udelenie exilu viacerým predstaviteľom režimu Huga Cháveza.

Zapaterova Španielska socialistická strana práce je v súčasnosti vo vláde, jej lídrom je Pedro Sánchez. Ten pokračuje v podpore azylu pre ľudí ako generálmajor Miguel Rodríguez Torres, ktorý na vrchole moci viedol civilnú tajnú službu SEBIN, a pôsobil aj ako minister vnútra. Zosadili ho po tom, ako vyjadril nedôveru Chávezovmu nástupcovi – Nicolásovi Madurovi.

Siete Madurovho režimu tak siahali – a siahajú – až do Európy. Medzi tými, ktorí dostávali milióny dolárov z Caracasu na podporu kampaní, boli aj krajne ľavicová strana Podemos a talianske Hnutie piatich hviezd. Väčšina prostriedkov sa však sústredila na podporu brazílskeho Luisa Inácia Lulu da Silvu, kolumbijského Gustava Petra, bolívijského Eva Moralesa alebo radikálnych manželov Kirchnerovcov v Argentíne.

Drogové siete po celom kontinente

Práve Gustavo Petro sa dostal do hľadáčika médií po poslednom Valnom zhromaždení OSN. Medzinárodné spoločenstvo vyzval na prešetrenie amerických zásahov proti kartelom v Karibiku, kam Pentagón nasadil námorníctvo, a na zastavenie „genocídy“ v Pásme Gazy.

Neskôr sa však zúčastnil protestov proti prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi pred budovou OSN v New Yorku, na ktorých vyzýval amerických vojakov na neposlušnosť. Americké ministerstvo zahraničia mu preto zrušilo víza.

O mesiac neskôr obvinil Trump svojho kolumbijského partnera, že je „drogovým dílerom“, ktorý „silne podporuje produkciu drog“ v Južnej Amerike. Petro v utorkovom rozhovore pre španielskojazyčnú televíziu nepriamo naznačil „odstránenie“ svojho medzinárodnopolitického rivala.

JUST IN: Colombia's President Petro wraps his Univision interview by saying that if @realDonaldTrump won't change, the solution is to "get rid of Trump" pic.twitter.com/JzRYHGPIzX

— Jorge Bonilla (@BonillaJL) October 21, 2025

Je pravda, že historicky prvý ľavicový prezident Kolumbie odmieta zasahovať proti milíciám podporovaným Venezuelou, ktoré prepadávajú spoločné pohraničie, ako aj proti drogovým organizáciám, napríklad Kartelu sĺnk (Cartel de los Soles).

Práve s týmto kartelom – ktorý ako svoju symboliku používa insígnie venezuelskej bolívarovskej armády – spolupracoval aj Carvajal, ako priznal americkým vyšetrovateľom.

Kartel sĺnk, kolumbijské ľavicové milície – najmä Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) a Armáda národného oslobodenia (ELN) – a venezuelská tajná služba podľa neho „pašovali“ milióny ton kokaínu do Severnej Ameriky.

Carvajalovi pôvodne hrozilo 20 rokov väzenia. Odkedy začal spolupracovať s DEA, trest mu pravdepodobne znížia. Priniesol totiž aj ďalšie cenné informácie, predovšetkým svedectvo pred súdom v Madride, že ako šéf tajnej služby naplánoval 21 letov diplomatických misií do Argentíny, ktoré pašovali milión dolárov pre Néstora Kirchnera a jeho manželku.

„Venezuelská vláda nelegálne financovala ľavicové politické hnutia po celom svete, a to najmenej 15 rokov,“ citovali Carvajalovo svedectvo domáce médiá. Podľa bývalého šéfa tajnej služby sa tento systém rozbehol v čase, keď bol na čele Venezuely Chávez, a trvá dodnes pod gesciou jeho ministra zahraničia, ktorým bol opäť Nicolás Maduro.

Chávizmus ako ideológia zločineckej siete

Z týchto šokujúcich informácií vyplýva, že Maduro a režim, ktorý zdedil, investujú masívne finančné prostriedky do ovplyvňovania svetovej verejnej mienky o Venezuele. Zároveň ide o prejav akéhosi „exportu revolúcie“, ktorý sa začiatkom tohto storočia prejavil v takzvanej ružovej vlne.

Od roku 2011, keď bola väčšina juhoamerických štátov vedená pravicovými vládami, sa vystriedalo viacero kabinetov, pričom prekvapujúce boli najmä Petrova vláda v Kolumbii (historicky prvá ľavicová v krajine) a víťazstvo Gabriela Borica v Čile.

Tento vývoj zvrátili predovšetkým libertarián Javier Milei v Argentíne a Daniel Noboa v Ekvádore. Ten v reakcii na cezhraničné výpady venezuelských či mexických kartelov a milícií nasadil armádu do provincie Imbabura na severe krajiny.

Ružová vlna – ktorej názov je opatrným odklonom od komunistickej „červenej“ – však nebola spontánnym politickým pohybom. Za jej úspechom stojí aliancia ľavicových strán a hnutí združených vo Fóre zo São Paulo. Táto koalícia strán vystupuje ako „ľavicová“ (v niektorých prípadoch aj krajne ľavicová), „antiimperialistická“ alebo „robotnícka“.

Jej členmi sú aj reprezentanti extrémnej ľavice ako Komunistická strana Kuby a bývalá perónistická Justicialistická strana, ktorá vládla v Argentíne v období totality (1946 – 1955).

Spomínaný generál Rodríguez Torres sa objavil v údajnom pláne, ktorý Spojeným štátom predložil Katar ako neoficiálny sprostredkovateľ medzi Washingtonom a Caracasom. Má ísť o návrh na zvrhnutie venezuelského vodcu spôsobom, ktorý by zachoval „madurizmus bez Madura“, ako uviedol bulvárny denník Miami Herald.

Druhý návrh tiež počíta s Rodríguezovcami, konkrétne s Madurovou viceprezidentkou Delcy Rodríguezovou a jej bratom Jorgem, ktorý je na čele Národného zhromaždenia. Druhá žena bolívarovskej republiky tieto návrhy poprela.

Tieto plány sú podľa Heraldu vo Washingtone už známe. Osobitný vyslanec USA pre špeciálne úlohy Richard Grenell ich mal sprostredkovať v Bielom dome po jednej z návštev Južnej Ameriky. Medzi USA a Venezuelou pritom neexistuje priamy diplomatický kontakt.

Ak by sa ukázalo, že tieto návrhy existovali, išlo by o dôkaz, že sa nová forma chávizmu zasadzuje o svoje prežitie. Biely dom podľa Heraldu oba návrhy odmietol, keďže neuznáva legitimitu súčasnej venezuelskej vlády a za víťazku posledných prezidentských volieb považuje laureátku Nobelovej ceny za mier Maríu Corinu Machadovú.

Útoky ministerstva vojny sa stupňujú

Na pozadí tohto vývoja sa terčom ozbrojených síl Spojených štátov stalo už najmenej osem plavidiel z Latinskej Ameriky, pričom pri poslednom útoku zahynul kolumbijský občan. Hoci manželka jedného zo zabitých členov posádky tvrdila, že bol „rybárom“, DEA mu prisúdila niekoľko podozrení z pašovania drog.

V nedeľu 19. októbra minister vojny Pete Hegseth oznámil, že dva dni predtým schválil „kinetický útok“ na loď patriacu spomínaným milíciám ELN. Išlo o prvý útok na plavidlo „narkoteroristickej“ organizácie mimo oblasti Karibiku.

Aj kolumbijské plavidlo, ktorého zásah v stredu potvrdil Hegseth, zasiahli americkí námorníci v Tichom oceáne. Celkový počet zabitých podozrivých tak stúpol na 37, dvoch preživších z útoku na pašerácku ponorku zadržali v Ekvádore.

Hoci je Daniel Noboa spojencom Donalda Trumpa, ekvádorské orgány dvojici mužov nedokázali žiadnu účasť na trestnej činnosti medzinárodného charakteru. Kolumbijský minister vnútra Armando Benedetti neskôr vyhlásil, že jedného z mužov priviezli do domovskej krajiny „s poškodením mozgu, pod sedatívami, zdrogovaného a odkázaného na pľúcnu ventiláciu“.

Americkí demokrati preto varujú pred prehnaným použitím sily voči občanom juhoamerických štátov, ktorí sú v očiach Pentagónu len v štádiu podozrenia – a to bez toho, že by sa ich kriminálna činnosť dokázala. Biely dom aj obe komory Kongresu USA však kontrolujú republikáni, ktorí sú často známi svojím „jastrabím“ postojom – a americké impérium si stráži svoj zadný dvor.