Verím, že Rakúsko bude viac odmietať migračné sociálne inžinierstvo EÚ, vraví Šándor
Aký vplyv bude mať pondelňajší teroristický útok vo Viedni na rakúsku spoločnosť?
Ja len verím, že Rakúsko bude stále viac na pozíciách Vyšehradskej štvorky (V4). To znamená, že bude odmietať sociálne inžinierstvo migračného prerozdeľovania Európskej únie a že sa bude, samozrejme, venovať tomu, o čom hovorí mnoho ľudí, ktorí vo Viedni bývajú, alebo ju navštívia. Ide o takzvanú „kebab Viedeň“. Proste vo Viedni je utečencov a migrantov veľký počet. A nie všetci títo ľudia žijúci v hlavnom meste a celom Rakúsku sú ľudia, ktorí to s hostiteľskou krajinou myslia dobre.
Aká je hĺbka tohto problému?
To presne neviem, ale určite to nie je také zúfalé ako napríklad v Paríži. Útok ale bol nepochybne exces, ktorý musí každého prebudiť v tom, aby premýšľal, či Rakúsko náhodou nie je na rovnakej trajektórii ako Francúzsko.
Treba však povedať, že na rozdiel od Francúzska, Veľkej Británie či Belgicka, Rakúsko nie je krajina, ktorá by sa zúčastňovala nejakých zahraničných vojenských operácií a aktivít na Blízkom východe, v Afrike a podobne. Nie je tu teda, na rozdiel od Francúzska a ďalších krajín, priama súvislosť medzi páchaním teroristických útokov ako reakciou na zahraničné vojenské operácie a radikalizáciou obyvateľstva.
A strojcovia útoku pritom ako dôvod uviedli práve pomstu za to, že Rakúsko sa zapája do boja proti IS.
Môže to byť preto, že Rakúsko bolo označené za jednu zo súčastí boja proti Islamskému štátu a je možné, že sa tam našli v tejto chvíli ľudia, ktorí boli pripravení a ochotní takýto útok spáchať. Ja by som nehľadať veľkú sofistikovanosť a veľké prepojenie. Islamskému štátu v jeho ideológii stačí, keď hovorí ľuďom heslá, ako: „Treba bojovať proti bezvercom.“
Ako tento útok ovplyvní preferencie politických strán v Rakúsku?
Neviem. Rakúsko nie je dlho po parlamentných voľbách, takže si nemyslím, že by toto malo taký zmysel, ako keď sme videli v Madride útoky na vlaky. Tam to bolo vyslovene pred španielskymi parlamentnými voľbami a malo to zásadný vplyv na porážku pravicovej vlády v krajine. Tu si nemyslím, že by to nejakým zásadným spôsobom mohlo zamiešať karty, ale priznám sa, že nie som znalec rakúskej politickej scény.
Nemyslím si, že by to malo mať nejaký vplyv na popularitu Sebastiana Kurza. Je otázkou, ako sa s tým vysporiada, či budú nasledovať ďalšie útoky a čo sa ukáže ako podhubie toho všetkého.
Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen, ktorý má k migrácii liberálny prístup, v reakcii na útok vyhlásil, že s vládou bude brániť demokraciu za každú cenu. Bol to však práve on, kto ešte pred tromi rokmi pri úvahách o zákaze moslimských šatiek povedal, že by si ich mali obliecť všetky ženy na znak solidarity v boji proti islamofóbii.
Myslím si, že je to ukážka politickej korektnosti, ktorá prejde do fázy, keď si ju jej nositelia vezmú za vlastné presvedčenie. Podľahnú tomu, aby sa vyjadrovali korektne, aby nejatrili národ, čo je síce správne, ale na druhej strane to znamená, že ten problém nepomenujú správne a sami tomu uveria.
Na druhej strane to, čoho sa dopúšťal v Česku Václav Klaus mladší, keď hovoril, že šatkami sa to len začína a končí sa to teroristickými útokmi, považujem za veľmi hrubé zjednodušovanie problému. Takto to nie je, ale vyzývať ženy, aby nosili šatky všetky nie je správne pochopenie veci.
Čo je teda správnym prístupom?
Problém nie je v tom, aby sa väčšinová populácia prispôsobovala menšine. Tá menšina sa predsa musí prispôsobiť väčšinovej populácii. Musí dodržiavať zákony daného štátu. Nech si zachovajú svoju kultúru, svoje tradície a odlišnosti. To je v poriadku, ale zachovanie odlišnosti a tradícií neznamená nerešpektovanie ústavného systému a zákonov daného štátu a zavádzanie vlastných zvykov, ktoré povyšujeme nad zákony tej ktorej krajiny.
Myslím si, že by sme si to mali pomenovať správne a povedať si, že problém je v menšinách, ktoré prichádzajú a nerešpektujú, a nie v tej väčšine, ktorú teraz chceme nútiť, aby robila veci, ktoré jej nie sú vlastné. Nech si obe časti populácie zachovajú to svoje, ale my sme predsa štáty, ktoré vyrástli na kresťansko-židovských tradíciách a nemáme povinnosť túto kresťansko-židovskú tradíciu rozdrobovať tým, že sa budeme prispôsobovať menšinám. Tí ľudia si to musia uvedomiť, že takto to nie je dobre, že toto je cesta do pekla.
Najväčšiu skupinu migrantov tvoria v Rakúsku obyvatelia bývalej Juhoslávie. Tí v krajine žijú už generácie a neprejavovali sa doposiaľ nijak radikálne. Ukázalo sa však, že zastrelený útočník bol pôvodom zo Severného Macedónska.
Moslimovia z bývalej Juhoslávie boli buď Srbi, alebo Chorváti, ktorí konvertovali na islam. To neboli žiadni príslušníci arabských národov. Navyše to boli dlhodobo takí vlažní moslimovia. Nebolo medzi nimi nič ortodoxné.
Samozrejme, že vývoj v posledných 20 rokoch, vplyv saudsko-arabského wahábizmu a financovanie zo Saudskej Arábie, to všetko premieňa Bosnu a ďalšie oblasti, v ktorých moslimovia žijú, na oblasť, kde môžu byť nebezpeční pre väčšinovú populáciu. To je pravda.
Môže tento útok nejako súvisieť s nedávnymi útokmi vo Francúzsku, pri ktorých bola učiteľovi uťatá hlava za to, že ukazoval deťom karikatúry proroka Mohammeda alebo boli na smrť dobodaní traja ľudia v kostole v Nice?
Nemôžem to 100-percentne vylúčiť, ale nezaregistroval som, že by rakúske médiá niekde uverejnili karikatúry proroka Mohameda či karikatúru tureckého prezidenta Erdogana. Neviem, či je tu priama súvislosť. Je ťažké sa k tomu vyjadriť, ale na prvý pohľad sa mi zdá, že nie. Keby medzi tými, ktorí to spáchali vo Viedni, boli ľudia tureckého pôvodu, tak by sme mohli povedať, že je to nejaká reakcia na karikatúru prezidenta Erdogana, ale v tejto chvíli nevieme. Dúfajme, že vyšetrovanie prinesie odpoveď aj na túto otázku.
Opakuje sa situácia po roku 2015, keď prvýkrát zverejnili karikatúry proroka Mohameda a nastala vlna teroristických útokov? Môžeme očakávať vzhľadom na tento útok zhoršovanie sa bezpečnostnej situácie v Európe?
Vo Francúzsku nepochybne. Tam sa situácia zhoršila a je to evidentne v priamej súvislosti s karikatúrami, to je fakt, ale že by to znamenalo celkové zhoršenie bezpečnostnej situácie v Európe, to si nemyslím. Napriek tomu sa však domnievam, že by sa vlády mali prestať zaoberať – a tým nechcem znižovať nebezpečnosť – problematikou koronavírusu a nemali by zabúdať na to, že islamský terorizmus nezmizol.
Jeho geografická dimenzia je síce rozbitá, ale tá ideová stále ďalej funguje a prostredníctvom sociálnych sietí ovplyvňuje mnoho ľudí, ktorí sú ochotní a pripravení ublížiť.
Ľudí hlásiacich sa k islamu žije v Rakúsku 8 percent, podľa prieskumu z roku 2016 to je takmer dvojnásobok v porovnaní s rokom 2001 (4,1 %). Ako vidíte prognózu vývoja moslimskej populácie v Rakúsku, bude naďalej narastať?
Ten čiastočný nárast treba pripísať na vrub aj tomu šialenstvu, ktoré tu rozpútala migračná kríza podporovaná kancelárkou Merkelovou. V tej dobe prišlo do Rakúska množstvo ľudí a veľa z nich postúpili rakúske štátne orgány do Nemecka, ktoré bolo cieľovou stanicou, ale nepochybne zostali aj v Rakúsku a vplyv na to má aj rodinná politika.
Islam je náboženstvo, ktorého veriaci sa neobmedzujú na jedno alebo dve deti ako my.