V divokej dobe znižujú investori riziko stávkou na dlhodobosť

Investičný trojuholník, ktorý predstavuje riziko, výnos a likviditu, hovorí aj o tom, že v období vysokého systémového rizika má zmysel obetovať časť likvidity výmenou za nižšie špecifické riziko. Znie to zložito, no v skutočnosti ide napríklad o výmenu časti akcií za investície, ktoré prinášajú výnosy až po piatich, siedmich či dokonca desiatich rokoch.

Tento prístup umožňuje preklenúť búrlivé obdobia stabilnejšími aktívami, ktoré ponúkajú potenciál vyšších výnosov pri nižšej volatilite. Najbohatší z nás podľa štatistík zvyšujú umiestnenie do týchto oblastí.

Podľa prieskumu UBS z decembra 2024 plánuje 29 percent globálnych miliardárov zvýšiť expozíciu v oblasti private equity. Aj investičné spoločnosti spravujúce majetok tých najbohatších zvýšili v posledných rokoch priame investície do private equity, pričom 39 percent z nich plánuje ďalšie zvýšenie v roku 2025.

Private equity predstavuje investície do firiem, ktoré sa neobchodujú na burze. Môže to byť malý obchod na rohu, ale aj niektoré gigantické spoločnosti, ktoré sa rozhodli nevstúpiť na verejnú burzu. Typické portfólio najbohatších investorov tak v roku 2025 okrem iného zahŕňa 15 percent v privátnych spoločnostiach, 17 percent v nehnuteľnostiach a osem percent v alternatívnych investíciách, čo predstavuje nárast týchto typov investícií oproti predchádzajúcim rokom.

Je to prirodzená reakcia na trhové turbulencie. A nejde o zlú investíciu. Napríklad globálne private equity totiž za posledné dve dekády prekonalo akcie vo výnosnosti. No nie je to zadarmo. Je spravidla ťažšie sa k private equity dostať a investor neuvidí žiadne peniaze, kým sa investícia do firmy nevráti vo chvíli jej predaja. A to môže trvať aj desať rokov.

Nie je to bez rizika – takáto investícia, samozrejme, nemusí vyjsť. Aj preto sa reguláciou dlho bránilo tomu, aby sa do nej mohli zapojiť aj ľudia, ktorí nemajú voľné milióny. Európska legislatíva ale nedávno reguláciu uvoľnila a umožnila vstup do tohto odvetvia prakticky každému.

V Spojených štátoch sa to deje oveľa viac ako v Európe. Američania si na dôchodok nielen sporia, ale predovšetkým investujú – často aj do private equity. Tým pomáhajú nielen sebe, ale aj ostatným, pretože americké firmy získavajú kapitál, z ktorého môžu rásť.

Systémovo sa však spôsob, akým sporíme na dôchodok, pravdepodobne nezmení. Nie je tak iné východisko, keď chceme využiť teóriu i prax tých najbohatších, ako individuálne vymeniť časť likvidity za nižšie riziko.