Politika veľkých protokolov: ako kód prepisuje moc

Balaji Srinivasan, úspešný podnikateľ, autor a filozof, nazýva túto zmenu „politikou veľkých protokolov” – svetom, v ktorom decentralizované technológie ako bitcoin a ethereum začínajú nahrádzať štátnu a korporátnu autoritu algoritmickými pravidlami.

Tradičné riadenie spoločnosti sa spolieha na sprostredkovateľov – sudcov, byrokratov, centrálne banky – na ich interpretáciu zákonov. Technológia blockchain, decentralizovaná databáza, eliminuje týchto sprostredkovateľov vynucovaním pravidiel priamo v softvéri. Bitcoinová transakcia nepotrebuje súd na preukázanie vlastníctva, protokol sám osebe je dôkazom.

To vytvára bezprecedentnú „neutrálnu vynútiteľnosť“. Rovnaký kód platí pre všetkých, bez ohľadu na pas alebo ideológiu. Pre spoločnosti so slabými inštitúciami to ponúka akési „digitálne poistenie majetku“. Hneď ako sa vlastníctvo zapíše do blockchainu, žiadny úradník ho nemôže potichu vymazať alebo zmeniť.

Ak by boli napríklad katastrálne záznamy uložené vo verejnom blockchaine, vyvlastnenie by si vyžadovalo hekovanie matematiky, nie ovplyvňovanie ministrov.

Inteligentné zmluvy a vzostup technopolitiky

Ďalším krokom je programovateľné právo – kontrakty automaticky vynucované inteligentnými zmluvami. Tie už teraz nahrádzajú fragmenty medzinárodného obchodu a financií. Dvaja úplne cudzí ľudia si už teraz môžu požičiavať, poistiť sa alebo vymieňať aktíva bez toho, aby si navzájom dôverovali alebo dôverovali akémukoľvek sprostredkovateľovi.

Táto automatizácia narúša monopol národného štátu na vynucovanie zmlúv. Srinivasan naznačuje, že budúcim zdrojom medzinárodného práva by mohol byť skôr kód – otvorený, univerzálny a samovykonateľný – namiesto medzinárodných zmlúv podliehajúcich procesu vyjednávania.

Geopolitika sa definuje územím, technopolitika kódom. Namiesto impérií a hraníc máme teraz siete riadené konsenzuálnymi algoritmami. Ťažiari bitcoinu a validátori etherea do určitej miery pripomínajú občanov nadnárodných „digitálnych národov“, ktorých nespája geografia, ale spoločné protokoly, hodnoty. A aj kultúra. Kým v 20. storočí existovali priemyselné a ideologické bloky, v 21. storočí vznikajú protokolové bloky – siete, ktorých hodnoty sa definujú a vynucujú kódom, nielen deklarujú.

Internet ako politická entita

Vo fáze vývoja internetu, ktorá sa zvykne nazývať aj Web2, sa koncentrovalo vlastníctvo na niekoľkých platformách. Web3 sa snaží distribuovať vlastníctvo medzi účastníkov prostredníctvom blockchainu, tokenov a decentralizovaného riadenia. Používatelia sa môžu stať spoluvlastníkmi sietí a protokolov, na ktorých budovaní sa podieľajú, čím vytvárajú nové mechanizmy ekonomickej participácie, ktoré presahujú jurisdikčné limity.

Nie je to rovnosť, ale širší prístup. Vývojár v Lagose alebo Bratislave môže teraz zbierať finančné prostriedky, spustiť decentralizovanú autonómnu organizáciu (DAO) alebo vytvárať finančné nástroje bez povolenia bánk alebo regulačných orgánov.

Internet sa vyvíja z čisto komunikačnej infraštruktúry na politické dejisko. Jednotlivci budú čoraz viac podliehať pravidlám protokolov a budú zamestnávaní sieťami, nie štátmi a firmami.

Už dnes každý veľký blockchain funguje ako miniatúrny politický systém – s vlastnou ústavou (takzvaná whitepaper), pokladnicou (tokeny) a súdmi (inteligentné zmluvy alebo takzvané smart kontrakty). Suverenita, kedysi geografická, sa stáva digitálnou. Potvrdením tohto trendu je napríklad aj fakt, že jedna z najväčších blockchainových sietí, solana, nedávno uzavrela memorandum s Kazachstanom o vytvorení novej špeciálnej ekonomickej zóny.

Výzva pre politiku a nadchádzajúci poriadok

Pre ekonómov a regulačné orgány to vytvára novú analytickú výzvu. Protokoly vydávajú meny, vynucujú zmluvy a koordinujú zdroje, ale nemajú žiadne sídlo ani hranice. Fungujú ako neteritoriálne štáty, ktoré sa nemerajú cez HDP, ale výpočtový výkon, likviditou kapitálu a aktívnymi peňaženkami.

Pokusy o ich kontrolu prostredníctvom tradičnej regulácie často zlyhávajú: čím viac ich jedna jurisdikcia obmedzuje, tým rýchlejšie sa aktivita presúva inde. To núti zákonodarcov a regulátorov konfrontovať sa s novou otázkou - ako riadiť kód, ktorý sa riadi sám?

Sme svedkami zrodu politiky protokolov – digitálnych civilizácií postavených na transparentnom, vynútiteľnom kóde. Rovnako ako tlačiarenský lis decentralizoval vedomosti a oslabil monarchie, blockchainy decentralizujú dôveru a oslabujú centrálne orgány a štáty.

Ako tvrdí Srinivasan, 21. storočie nepatrí štátom ani korporáciám, ale samotnému internetu – sieti protokolov, ktorá sa ticho stáva novým silným politickým aktérom sveta.