Holandská reforma penzií je vo finále. Dôveruje viac odborom ako sporiteľom

Ani Holandsku sa nevyhýba starnutie, veď medzi rokmi 2019 a 2040 sa má pomer dôchodcov k pracujúcim zmeniť z 32 : 100 na 51 : 100. Aj preto pred dvoma rokmi krajina spustila rozsiahlu reformu dôchodkového systému, ktorá vrcholí v najbližších mesiacoch.

Nahrádza doterajší trojpilierový systém. Jeho prvý pilier má podobu nominálnej štátnej dôchodkovej dávky. Tá nezávisí od zaplatených odvodov, ale výhradne od rokov prežitých alebo odpracovaných v Holandsku, so začiatkom v 15. roku života. Aktuálna maximálna (za 50 rokov) mesačná platba pre jednotlivca je okolo 1 600 eur mesačne a dvakrát po tisíc eur pre pár. Štát to stojí 50 miliárd eur ročne.

Druhý pilier vypláca v priemere tisíc eur mesačne a má (pri väčšine fondov) dávky definované dosahovanou mzdou. Tým sa vzdialene podobá slovenskému prvému pilieru, ale so zásadnými rozdielmi. Spravuje ho približne 150 súkromných neziskových fondov a nie je povinný, hoci vďaka sektorovým kolektívnym dohodám je v ňom zhruba 90 percent pracujúcich. Rozdielom je aj to, že s rastúcim vekom rastie aj odvod zamestnanca doň.

Vo fondoch druhého piliera tejto krajiny s 18 miliónmi obyvateľov sú nahromadené aktíva v hodnote približne dva bilióny eur. To je o polovicu viac, ako je HDP Holandska, a viac ako 4 percentá globálnych dôchodkových aktív. Pre porovnanie, v slovenskom druhom pilieri je dnes 18 miliárd eur.

Niektorí analytici sa dokonca obávajú, že reformou vyvolané zmeny trhových pozícií holandských fondov budú také veľké, že môžu v nasledujúcich mesiacoch zatriasť európskym dlhopisovým trhom.

Holandský systém bol v roku 2024 na prvom mieste zo 48 krajín v hodnotení Global Pension Index 2024 z hľadiska adekvátnosti výplat, udržateľnosti a integrity riadenia. Napriek tomu tento 70 rokov starý systém dosiahol svoje hranice udržateľnosti vo svete, ktorý nielen starne, ale je aj čoraz viac ovplyvnený migráciou pracovníkov a živnostníkov. A tí sa na druhom pilieri zúčastňujú v menšej miere. Podstatne menší tretí pilier je už len klasickým komerčným doplnkom systému.

V čom spočíva zmena

Prebiehajúca dôchodková reforma spočíva v zmene zo systému s definovanými dávkami (Defined Benefits) na systém s definovanými príspevkami (Defined Contributions). Sporitelia už nebudú mať výšku budúceho dôchodku ukotvenú ku mzde, ale tá bude závisieť len od množstva nasporených zdrojov a od rastu investícií.

Podobá sa to premene systému zo slovenského prvého piliera na druhý? Ani nie. Kým v holandských fondoch sú reálne aktíva, ktoré sa presúvajú do nového systému, v slovenskej Sociálnej poisťovni žiadne aktíva nie sú, naopak, je tam diera.

Dôležitý je aj druhý veľký rozdiel. Nový systém ponúka dve možnosti. Jednou z nich je solidárny fond, ktorý má kolektívne definované príspevky (Collective Defined Contributions). To znamená, že sporiteľ síce má „svoj“ účet, nemá však žiadne slovo pri investovaní.

Príspevky fond zhromažďuje a investuje kolektívne, investície sú štruktúrované len podľa vekových kohort. Balík úspor mladších sporiteľov bude viac smerovaný do rizika, od 45. roku života narastie podiel dlhopisov. V takomto fonde je zároveň vytvorená rezerva, ktorá slúži na čiastočné krytie poklesu hodnoty dôchodku, ak pri odchode na dôchodok akurát „trafíte“ krízu.

Druhou možnosťou je flexibilný fond, kde sa investícia vedie individuálne a sporiteľ si vyberá svoj rizikový profil, čo sa podobá slovenskej DSS. No pozor, holandský zamestnanec si zo schém nemôže vyberať, nemôže si vybrať ani samotný fond. Rozhodnutie o výbere fondu robí zamestnávateľ, väčšinou v spolupráci s odbormi.

Ak však zmeníte zamestnávateľa (a sektor), váš kapitál s vami cestuje do nového fondu. Na dohode s odbormi závisí aj celková výška platby, typicky 20 až 25 percent hrubej mzdy. Výrazná väčšina fondov však bude fungovať so solidárnou schémou.

Holanďania sa v tom zatiaľ neorientujú

Nový systém tak bude kombinovať nominálny dôchodok s fondovým investovaním a následnou anuitou. Rozhodovanie o konkrétnej podobe fondu však neprebieha individuálne, ale kolektívne. Vzhľadom na vysoké platby z prvého piliera je to prehnane opatrné riešenie, ktoré dôveruje viac odborom ako sporiteľom. No opustenie mzdovej kotvy je z pohľadu dlhodobej stability systému jasný krok vpred.

Z popisu je jasné, že ide o veľmi komplexnú a hlbokú reformu. Holanďania sa v nej zatiaľ príliš neorientujú. Transformácia sa pritom začala už v roku 2023, väčšina fondov má premigrovať do nového systému až začiatkom budúceho roka a prechodná fáza potrvá až do roku 2027.

Pre slovenského čitateľa sa musí zdať ako zázrak, že takáto rozsiahla zmena politicky prešla. Podarilo sa pre ňu zostaviť veľmi širokú koalíciu – od liberálov, cez kresťanských demokratov, až po (dlho odolávajúcich) labouristov a zelených. Hlasovanie v decembri 2022 ukázalo 93 parlamentných hlasov za a 48 proti.

Najväčším oponentom zmeny boli slobodní Geerta Wildersa, ktorí v roku 2023 vyhrali voľby a boli do júna tohto roka súčasťou vlády. V máji sa im podarilo vyvolať hlasovanie s návrhom na dvojkoľajný systém, ktorý by sporiteľom ponechal možnosť ostať v starom systéme. Zavedením takéhoto „mačkopsa“ by reforma stratila svoj zmysel, návrh však neprešiel tesným rozdielom jedného hlasu.

Holandsko čakajú na konci októbra predčasné voľby a Wildersova PVV má v prieskumoch solídny náskok. Za ňou je koalícia labouristov so zelenými, ktorá patrí medzi vlažných zástancov reformy, no odmieta jej zrušenie. Transformácia fondov už pokročila a jej zastavenie je pre akúkoľvek novú vládu veľmi nepravdepodobné. Parametre sa však ešte môžu zmeniť.

Zo Slovenska zatiaľ môžeme Holanďanom ticho závidieť politický luxus hádať sa o dvoch penzijných systémoch, z ktorých oba sú výrazne zdravšie ako ten slovenský.