Otrávené cigary, propaganda a prevraty. Za oponou pôsobenia CIA

Spojené štáty majú dlhú a často kontroverznú históriu zásahov v Latinskej Amerike. Washington kedysi viedol vojnu s Mexikom, vyslal vojakov na Kubu a napadol Panamu, aby zosadil tamojšieho vládcu.

Väčšinu týchto zásahov mali pod palcom práve agenti CIA.

Dnes, dlho po skončení studenej vojny, Trumpova administratíva podľa amerických predstaviteľov tajne povolila agentúre uskutočňovať utajené operácie vo Venezuele. Ide o ďalší krok v kampani proti autoritárskemu prezidentovi Nicolásovi Madurovi.

Toto rozhodnutie opäť vyvolalo obavy z návratu praktík, ktoré CIA používala v minulosti – od prevratov a atentátov až po podporu kontrarevolučných síl proti ľavicovej vláde v Nikarague v 80. rokoch minulého storočia.

Tu je niekoľko najznámejších operácií, ktoré sa zapísali do dejín.

Prevrat v Guatemale

V roku 1954 bol v Guatemale zvrhnutý demokraticky zvolený prezident Jacobo Árbenz Guzmán. Americká vláda pod vedením prezidenta Eisenhowera to prezentovala ako povstanie proti komunistickému režimu napojenému na Sovietsky zväz.

V skutočnosti však išlo o operáciu podporovanú CIA. Agentúra zostavovala zoznamy osôb určených na likvidáciu a plánovala zapojiť exulantov do prevratu, ako ukázali dokumenty zverejnené o desaťročia neskôr. Prezident Eisenhower schválil dodanie bombardérov povstalcom a piloti CIA pomáhali budovať opozičné sily.

Árbenz si zároveň znepriatelil vplyvnú americkú spoločnosť United Fruit Company. Jeho vláda sa v rámci plánu pozemkovej reformy pokúsila skonfiškovať nevyužitú pôdu spoločnosti a prerozdeliť ju. Navrhovanú kompenzáciu chcela pritom vyplatiť vo výške, ktorú spoločnosť uvádzala v daňových priznaniach a ktorá bola účelovo podhodnotená.

Po prevrate upadla Guatemala do viac ako tridsaťročnej občianskej vojny pod vládou rôznych vojenských diktátorov. Podľa vyšetrovania Rímskokatolíckej cirkvi bolo počas konfliktu zabitých približne 150-tisíc ľudí a ďalších 50-tisíc násilne zmizlo, pričom až 80 percent obetí spôsobili guatemalské vojenské jednotky.

Invázia v Zátoke svíň

Keď sa Fidel Castro v roku 1959 dostal k moci na Kube, vzťahy s Washingtonom sa rýchlo zhoršili. CIA začala pripravovať inváziu, pričom na tajnej základni v Guatemale pomáhala vyzbrojovať a cvičiť proticastrovské sily.

V apríli 1961 uskutočnila agentúra katastrofický útok. Plán počítal s tým, že kubánski exulanti, podporovaní CIA, zvrhnú Castrovu komunistickú vládu, zatiaľ čo piloti CIA zbombardujú časť kubánskeho letectva. Na ostrove bolo vysadených približne 1 500 exulantov, ktorých však kubánska armáda rýchlo a ľahko porazila, pretože boli v početnej nevýhode a nedostatočne vybavení. Takmer 1 200 z nich bolo zajatých.

Podrobná 150-stranová analýza operácie odhalila, že takmer nikto z príslušníkov CIA, ktorí boli do nej zapojení, nehovoril po španielsky. Okrem toho vytvorila „komplexné a bizarné organizačné podmienky“ s minimálnou šancou na úspech. Správa to zhrnula slovami: „Agentúra konala bez toho, aby presne vedela, čo robí.“

Pokusy o atentát

Podľa správy Senátneho výboru pre spravodajské služby, ktorá bola čiastočne zverejnená v roku 1975 a v plnom rozsahu odhalená až neskôr, CIA vytvorila najmenej osem plánov na atentát na Fidela Castra.

Niektoré z týchto plánov boli až neuveriteľne odvážne. Jeden z nich zahŕňal spoluprácu s mafiou. CIA poslala na Kubu jedovaté kapsule a vyslala tímy, ktoré mali útok uskutočniť.

Iný plán zahŕňal dodanie zbraní a špeciálnych nástrojov na atentát kubánskemu disidentovi, vrátane jedového pera. Agentúra skúmala aj extrémnejšie možnosti, napríklad cigary napustené botulotoxínom, „exotickú mušľu“ nastraženú na výbuch na mieste, kam sa Castro rád chodil potápať, či potápačský oblek kontaminovaný baktériou spôsobujúcou tuberkulózu.

CIA okrem toho dodala zbrane aj disidentom, ktorí v roku 1961 zavraždili Rafaela Leónidasa Trujilla Molinu, autoritárskeho lídra Dominikánskej republiky. A agent CIA tiež pomohol tímu bolívijských vojakov pri dolapení Che Guevaru v roku 1967. Táto misia napokon vyústila do Guevarovej popravy.

Čile: Krajina v tieni hroziaceho prevratu

Len čo sa Salvador Allende v roku 1970 ujal funkcie socialistického prezidenta Čile, Nixonova administratíva okamžite začala plánovať akcie proti nemu. Obávala sa totiž, že by sa mohol stať inšpiráciou pre ďalšie krajiny. Podľa odtajnených amerických dokumentov sa CIA snažila „vytvoriť podmienky na prevrat“ tým, že vyvíjala maximálny tlak na čilskú vládu.

Tajné operácie zahŕňali mediálnu kampaň proti vláde financovanú CIA, blokovanie úverov pre Chile zo strany medzinárodných finančných inštitúcií, poskytovanie tajných fondov na vyvolanie štrajkov a ubezpečenie chilských ozbrojených síl, že majú plnú podporu USA.

Rukou písané poznámky vtedajšieho riaditeľa CIA odhaľujú niektoré z prezidentových pokynov: „Možno šanca jedna k desiatim, ale zachráňte Čile“; „riziká nás nezaujímajú“; „práca na plný úväzok – nasadiť tých najlepších mužov, akých máme“; „nech ekonomika trpí“.

Vyšetrovací výbor amerického Senátu, ktorý sa zaoberal tajnými operáciami v Čile, podľa ministerstva zahraničných vecí USA nenašiel dostatok dôkazov o priamom zapojení americkej vlády do vojenského prevratu, ku ktorému napokon došlo. V septembri 1973, počas útoku na prezidentský palác, Salvador Allende čelil bezvýchodiskovej situácii. Keď bolo jasné, že obrana sa rúca, nariadil svojim najbližším spolupracovníkom, aby sa vzdali. Sám však zostal a spáchal samovraždu.

Po prevrate sa moci chopila vojenská junta na čele s generálom Augustom Pinochetom. Počas nasledujúcich 16 rokov vybudoval autoritársky režim, ktorý bol obvinený z rozsiahleho mučenia, popráv a zmiznutí tisícok ľudí.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.