Súkromným a cirkevným školám sa zníži normatív o pätinu. Školstvo čakajú zásadné zmeny

Okruh dôvodov na zníženie normatívneho príspevku sa rozšíri. Súkromným či cirkevným školám, ktoré nebudú registrované ako verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania, sa zníži o 20 percent. Vyplýva to zo zákona o financovaní škôl a školských zariadení, ktorý v utorok schválili poslanci Národnej rady.

„Dôvodom zníženia normatívneho príspevku sa sleduje vyrovnávanie podmienok financovania škôl rôznych druhov zriaďovateľov, a to najmä z hľadiska kritéria poskytovania výchovy a vzdelávania vo verejnom záujme,“ odôvodnilo ministerstvo školstva, ktoré za legislatívou stojí. Štandard počas prípravy tejto legislatívnej zmeny niekoľkokrát upozornil, že voči súkromným a cirkevným školám je diskriminačná.

Nižší príspevok však budú dostávať aj školy, ktoré budú verejným poskytovateľom, no nedodržiavali by svoje povinnosti. Zavádza sa tiež zníženie príspevku pre zriaďovateľa zariadenia poradenstva a prevencie, a to v prípade nedodržiavania výkonových a obsahových štandardov výchovného poradenstva či ustanovení o minimálnom počte odborných zamestnancov. V týchto prípadoch sa má normatívny príspevok znížiť o 15 percent v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých neboli zistené nedostatky odstránené.

Nová legislatíva tiež upravuje určovanie normatívneho príspevku pre materské, základné a stredné školy. Normatívny príspevok sa má určovať počtom detí alebo žiakov a normatívom. V porovnaní s aktuálnou úpravou sa to má rozšíriť o kritérium stupňa vzdelávania v základnej škole.

Vo vzťahu k materským školám sa veľkosť materskej školy bude zohľadňovať v závislosti od celkového počtu detí materských škôl so sídlom v obci. Vypúšťa sa úprava určovania mzdového a prevádzkového normatívu základnej školy v závislosti od jej veľkosti a určovanie prevádzkového normatívu v závislosti od teplotných podmienok v mieste sídla.

Novela školského zákona prináša aj nový druh strednej školy

Na Slovensku vznikne (staro)nový druh strednej školy, ktorý kedysi existoval v bývalom Československu – stredná priemyselná škola. Transformovať sa bude z doterajšieho typu strednej odbornej školy na samostatný druh. Ide o ďalšiu zo zmien, ktoré prináša novela školského zákona.

Odčlenenie tohto druhu strednej školy súvisí s osobitným postavením v rámci prípravy budúcej špecializovanej kvalifikovanej pracovnej sily vo vybraných oblastiach na vyšších stupňoch kvalifikácie z dôvodu prebiehajúcej digitalizácie a automatizácie výroby a služieb. Ďalším dôvodom je podľa rezortu školstva potreba reflektovať na potrebu vzniku nových kvalifikácií a úpravy obsahu vzdelávania v dôsledku nástupu umelej inteligencie.

Dĺžka štúdia v pomaturitnom špecializačnom štúdiu a vyššom odbornom štúdiu sa zároveň skracuje z dvoch na jeden rok a z troch na dva roky.

V rámci nového zákona o vysokých školách by malo byť možné uznať vzdelávacie výstupy a úroveň kvalifikácie a dosiahnutého stupňa vzdelania v rámci prvého stupňa vysokoškolského vzdelania. Zároveň reflektuje na transformáciu strednej priemyselnej školy na samostatný druh s osobitným vymedzením jej poslania. Táto zmena má byť účinná od 1. januára 2026.

Rozšíria sa kategórie pedagogických zamestnancov

Kategórie pedagogických zamestnancov sa rozšíria. Vznikne nová kategória pedagogický zamestnanec – kandidát. Ním sa bude môcť stať ten, kto úspešne absolvoval tri roky štúdia v učiteľskom študijnom programe spájajúcom prvý a druhý stupeň. Vyplýva to z novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch.

Novela zavádza aj nové podkategórie učiteľ všeobecného vzdelávania na strednej škole a učiteľ odborného vzdelávania a prípravy na strednej škole. Dôvodom sú odlišné charakteristiky daných učiteľov, najmä vo vzťahu k preferovanej kvalifikácii a ku kompetenciám využívaným pri výkone pracovnej činnosti.

„Navrhované opatrenie umožní v rámci kariérového systému špecifikovať odlišnosti, bližšie ich skúmať a navrhnúť cielený a účelný profesijný rozvoj pre obe podkategórie,“ ozrejmilo ministerstvo školstva.

Úprava takisto modifikuje výkon špecializovanej činnosti supervízorov. Tí po novom budú môcť vykonávať aj ďalšie špecializované činnosti v kariérových pozíciách – vedúci predmetovej komisie, vedúci vzdelávacej oblasti, vedúci metodického združenia, vedúci študijného odboru, vedúci záujmovej oblasti alebo vedúci oddelenia a školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní.

Zmení sa tiež systém atestácií. Po novom ich bude možné vykonať skôr ako po piatich rokoch. Prvú atestáciu by mohli pedagogickí a odborní zamestnanci vykonať už po dvoch rokoch zaradenia ako samostatní zamestnanci. Druhú by mohli absolvovať najskôr po troch rokoch od zaradenia do kariérového stupňa pedagogický alebo odborný zamestnanec s prvou atestáciou. Rezort upozornil, že to umožní skorší postup pre mladých pedagogických a odborných zamestnancov, čo bude mať pozitívny vplyv na atraktivitu učiteľského povolania.

Poslanci v druhom čítaní prijali viaceré zmeny. Pri povinnom predprimárnom vzdelávaní sa bude od učiteľa materskej školy vyžadovať najmenej vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v prípade, ak ide o povinné predprimárne vzdelávanie v poslednom roku pred nástupom do školy a aj v prípade detí, ktoré pokračujú v plnení povinného predprimárneho vzdelávania.

Majster odbornej výchovy alebo učiteľ odborného vzdelávania a prípravy v strednej škole po novom nebude musieť absolvovať doplňujúce pedagogické štúdium, ak splní podmienku stupňa vzdelania a overí vzdelávacie výstupy.

Predprimárne vzdelávanie

Od septembra 2027 bude predprimárne vzdelávanie pre všetky štvorročné deti povinné. Vyplýva to z novely školského zákona, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady. Prináša aj viacero ďalších zmien.

Predprimárne vzdelávanie bude od septembra 2027 povinné pre všetky štvorročné deti. O rok na to má byť povinné aj pre trojročné deti. Rodič dostane možnosť rozhodnúť sa pre formu domáceho vzdelávania dieťaťa, ak bude mať požadované vzdelanie. Domáce vzdelávanie bude možné aj v prípadoch, ak má rodič aspoň výučný list. Podmienky plnenia vzdelávania by však boli miernejšie ako pri päťročných deťoch.

„Návrhom sa rešpektuje právo zákonných zástupcov rozhodnúť, či ich štvorročné alebo trojročné dieťa bude povinné predprimárne vzdelávanie prednostne plniť formou individuálneho vzdelávania alebo využijú možnosť, aby ho plnilo formou pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch v rozsahu najmenej tri hodiny denne,“ uviedol rezort školstva v materiáli.

V rámci modelu domáceho vzdelávania nebude povinnosťou dieťa prihlásiť do materskej školy, ale len oznámiť domáce vzdelávanie príslušnej obci. Vyžadovať sa bude, aby zákonný zástupca mal rovnaký stupeň vzdelania ako pri bežnom individuálnom vzdelávaní dieťaťa. Zároveň sa po dovŕšení štvrtého roku veku má posudzovať dosiahnutá úroveň vzdelania. Toto posúdenie má vykonávať materská škola určená obcou.

Ak sa preukáže, že dieťa nemá rozvinuté vedomosti, zručnosti a kompetencie v súlade s obsahom vzdelávania, zákonný zástupca má byť povinný podať prihlášku na vzdelávanie dieťaťa v materskej škole do 15 dní odo dňa posúdenia. Posledný rok povinného predprimárneho vzdelávania však má byť, tak ako doposiaľ, povinnosť dieťa prihlásiť do materskej školy.

Povinné predprimárne vzdelávanie trojročných detí má byť v rozsahu minimálne tri hodiny denne, v prípade detí so zdravotným znevýhodnením aj menej. Rezort zároveň zvyšuje týždenný počet hodín poskytovaných dieťaťu v individuálnom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov. Aj podmienky individuálneho vzdelávania detí na základe žiadosti rodičov majú byť pre trojročné a štvorročné deti nastavené miernejšie ako pre päťročné deti.

Rezort školstva navrhuje postupný nábeh od 1. septembra 2027 pre štvorročné deti a od 1. septembra 2028 pre trojročné deti. Zmena sa vzťahuje na všetky deti s trvalým pobytom na území SR.

Povinná skúška z matematiky

Povinná maturitná skúška z matematiky sa zavádza pre žiakov gymnázií, stredných odborných škôl alebo stredných priemyselných škôl, kde sa praktické vyučovanie realizuje formou odbornej praxe. Zavedením povinnej maturity z matematiky chce rezort školstva zvýšiť matematickú gramotnosť absolventov a reagovať na rastúci dopyt trhu práce po zamestnancoch so silnejšími analytickými, numerickými a logickými zručnosťami.

Povinná maturitná skúška z matematiky sa nemá týkať stredných športových škôl, konzervatórií, škôl umeleckého priemyslu ani študijných odborov stredných odborných škôl, v ktorých sa prax vykonáva formou odborného výcviku a v nadstavbovom štúdiu. Nové pravidlá sa majú týkať žiakov, ktorí začnú štúdium 1. septembra 2027.

Učitelia budú môcť hodnotiť slovne aj žiakov 6. až 9. ročníka

Učitelia budú mať možnosť hodnotiť slovne aj žiakov šiesteho až deviateho ročníka. Túto formu budú môcť využiť aj pri hodnotení správania. Niektoré vyučovacie predmety, ako aj žiaci stredných škôl však budú stále hodnotení klasifikáciou či kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. Vyplýva to tiež z novely školského zákona.

Ďalšou zmenou je vznik jednotnej platformy ministerstva školstva, prostredníctvom ktorej sa majú podávať prihlášky na vzdelávanie v materskej a základnej škole. Pôjde o obdobný systém, ako je v súčasnosti pri stredných školách.

Upraví sa aj poradie, v akom bude riaditeľ povinný prijímať žiakov na plnenie povinnej školskej dochádzky až do naplnenia maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Riaditeľ má byť povinný prednostne prijať žiakov s trvalým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode. Následne žiakov umiestnených na základe rozhodnutia súdu v zariadení, ktorého sídlo sa nachádza v príslušnom verejnom školskom obvode, a napokon žiakov s obvyklým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode.

Aj pri stredných školách má byť zavedená možnosť prioritizácie škôl, respektíve odborov vzdelávania, rovnako ako sa to navrhuje pri materských a základných školách. Táto zmena by mala byť účinná od 1. januára 2026.

Výchovné zariadenia by mali po novom viac prihliadať na špeciálne potreby detí či vyriešiť nedostatočnú personálnu a odbornú podporu zariadení. „Návrh reflektuje potrebu vyššej odbornosti, individualizácie prístupu a komplexnosti služieb poskytovaných týmto deťom, a to v kontexte prevencie sociopatologických javov, podpory reedukácie a účinnej integrácie do spoločnosti,“ uviedlo ministerstvo školstva.

(tasr)