Európska únia sa v posledných rokoch stala miestom lepičov nálepiek. Ak sa niekto vychýli z jednotného ideového prúdu a dovolí si poukázať na zlyhania a slabé miesta systému, okamžite je euroskeptik, proruská trúba, xenofób či neekologický jedinec, ktorý ničí planétu.

Výborným príkladom ostatných mesiacov je smršť kritiky, ktorú schytáva Bratislava a Budapešť za to, že sa búria proti zákazu dovozu ruských energií po roku 2027. Plán už schválili ministri energetiky, pričom finálny verdikt bude stáť na rozhodnutí členských štátov. A keďže Slovensko ani Maďarsko embargu nevedia zabrániť (na presadenie stačí kvalifikovaná väčšina), sporadicky blokujú sankčné balíky, pri ktorých treba jednomyseľný súhlas všetkých.

Chrániť takto národné záujmy je však dnes evidentne proruské. Zatiaľ čo rozhodnutie Bruselu a ďalších európskych štátov, ktoré embargo podporujú, že Maďari aj Slováci si za plyn priplatia, je v poriadku.

Od diverzifikácie k totálnemu embargu

Hoci Únia ako celok dokázala dodávky plynu pomerne úspešne diverzifikovať, dialo sa to najmä vďaka veľkým štátom na pobrežiach, ktoré razantne zvýšili dovoz LNG z USA či Kataru, hoci niektoré, ako napríklad Francúzsko či Belgicko, zvýšili aj import ruského LNG.