Prázdna pokladňa, spálená krajina: česká hra o demokracii

Demokracia nežije z víťazstva, ale z uznania porážky. Práve v dobe hlbokej polarizácie spoločnosti sa tento moment stáva najťažším z celého politického cyklu. V prostredí, kde sa identita voličov stále silnejšie viaže na ich politickú príslušnosť, ktorá je dnes čoraz viac vzdialená racionalite, sa volebná prehra nejaví len ako strata moci, ale ako osobné poníženie či ohrozenie.

Medzi porazenými politikmi a ich priaznivcami tak vzniká tesná symbióza. Naraz ich spája skôr odpor k druhej strane ako dôvera vo vlastný program. Demokracia nepadá vtedy, keď niekto prehrá voľby – padá vtedy, keď nie je možné prehrať dôstojne. A práve táto schopnosť uznať porážku dôstojne chýba Fialovej vláde.

Rozpočet ako rukojemník

Toto správanie je skutočne prekvapivé, pretože koalícia Spolu a jej vládny partner, hnutie STAN, založili svoju kampaň na tvrdení, že českú spoločnosť ohrozuje hybridná vojna. Táto hybridná vojna vedie k rozkladu a rozpadu spoločnosti na dve alebo viac nezmieriteľných častí. V prípade návrhu českého rozpočtu na rok 2026 sa však odstupujúca Fialova vláda stala zbytočným faktorom delenia spoločnosti, čo môže byť značne riskantné, pretože jej správanie oslabuje rozpočtovú disciplínu a celkovú dôveru v úlohu štátu.

Z rozpočtu, ktorý je základným nástrojom riadenia štátu, sa stáva rukojemník politických hier a vybavovania účtov. Čo sa vlastne stalo?

Vláda Petra Fialu (ODS) ešte pred voľbami schválila návrh štátneho rozpočtu na rok 2026 so schodkom 286 miliárd českých korún. Medzitým však prebehli voľby, ktoré vládnym stranám nezabezpečili nadpolovičnú väčšinu. Ustanovujúca schôdza novej snemovne sa koná 3. novembra 2025. Až po tomto dátume môže vzniknúť nová vláda.

Odstupujúca vláda sa rozhodla, že návrh rozpočtu nepredloží, pretože nastupujúca vláda dopredu avizovala, že s ním nesúhlasí. Rétorickým argumentom bolo, že Andrej Babiš zostaví novú vládu veľmi rýchlo, a preto je na všetko čas.

Okrem toho, že ide o nevhodné taktizovanie, odstupujúca vláda bude musieť nakoniec návrh rozpočtu predložiť, takže politický zámer je jasný: preniesť zodpovednosť za zlý rozpočet na rok 2026 na Andreja Babiša a vyvolať zbytočné zmätky. Babiš mal uviesť politickú verejnosť do omylu tvrdením, že vládu zostaví rýchlo. Zostavovanie vlády sa však môže predĺžiť.

Do hry o novej vláde môže vstúpiť prezident

Dianie okolo Filipa Turka naznačuje, že prezident Pavel môže taktizovať a vziať si čas na rozmyslenie. Pôvodne formálne gesto pri menovaní ministrov sa môže zmeniť v momente, keď prezident zvažuje nielen zloženie kabinetu, ale aj politické dôsledky svojho postupu. Aj keď má navrhovaná vláda v Snemovni zaistenú väčšinu, prezident môže vymenovanie jednotlivých ministrov dočasne pozdržať s odkazom na výkon svojej ústavnej právomoci. K tejto situácii zatiaľ nedošlo, ale vždy vyvoláva obavy.

Pred štyrmi rokmi bola situácia opačná – vtedajší premiér Petr Fiala vyzýval prezidenta Miloša Zemana, aby naplnil ducha Ústavy a menoval Jána Lipavského ministrom zahraničia. Uvidíme, či aj teraz bude dosluhujúca strana lipnúť na duchu Ústavy.

V každom prípade z toho vyplýva, že nová česká vláda nemusí vzniknúť tak rýchlo. Nastupujúca opozícia tak bude mať zámienku na kritiku vlády. Toto všetko je však opäť iba politikárčenie. Andrej Babiš zvolil marketingovo zaujímavú odpoveď, keď oznámil, že odchádza na dovolenku. Podľa neho nová vláda bude, ale do 3. novembra nemôže nič formálne urobiť. Tak prečo nevyužiť posledné voľné dni? Navyše nemá od končiacej vlády predložený konečný návrh rozpočtu na rok 2026, takže nemá s čím pracovať.

Schodky, zmätky a hra na vinu

Tu však nastupujú ďalšie otázky. Babišovo vysvetlenie celej situácie spočíva v tom, že návrh rozpočtu bude iný, než aký si vláda schválila. Schodok 286 miliárd tak môže byť oveľa horší. Ukázalo sa, že už teraz v Štátnom fonde dopravnej infraštruktúry chýba 38 miliárd korún. S touto sumou súhlasí aj odstupujúci minister Martin Kupka, ktorý si však nad celou situáciou umyl ruky a povedal, že to bude problém pre ďalšiu vládu.

Podobný problém sa rysuje v zdravotníctve. Babiš vo svojom videu vyhlásil: „V novej úhradovej vyhláške je ‚diera‘ 14 miliárd na VZP a na ostatné zdravotné poisťovne 10 miliárd, teda dokopy 24 miliárd. Ale ministerstvo zdravotníctva hovorí, že je to len 15,5 miliardy a argumentuje nezmyselným príjmom a zatváraním a reštrukturalizáciou.“ Proti tomuto obvineniu sa však ministerstvo zdravotníctva ohradilo s tým, že deficit nie je 24 miliárd, ale iba 12 miliárd.

Tieto dva príklady len zvyšujú podozrenie, že rozpočet na rok 2026 bude ešte horší ako predchádzajúci.

Otáľanie s návrhom rozpočtu sa však pomaly, ale iste stáva pascou pre odstupujúcu vládu. Babiš môže vykresľovať, že preberá spálenú krajinu. Katastrofický stav krajiny tak môže využiť ako zámienku na neplnenie predvolebných sľubov.

To pokazí škodoradosť odchádzajúcej vlády, ktorá neustále vyzdvihovala, ako chce splniť svoje predvolebné sľuby. Končiaca vláda ale svojou neschopnosťou Babišovi cestu nesmierne uľahčila. Ako inak nazvať neschopnosť, keď aj po tvrdom konsolidačnom balíčku deficity rozpočtov rastú?

Nepopulárne kroky tohto balíčka prehrali končiacej vláde voľby. Väčšina analytikov sa zhoduje, že ľudia volili predovšetkým svojou peňaženkou.

Test demokracie

Automaticky to však neznamená, že Babiš má vyhrané. Ľudia budú čoskoro chcieť vidieť ekonomické výsledky. A to pôjde ťažko, keď vidíme zlú situáciu v nemeckom automobilovom priemysle, ktorý je pre českú ekonomiku kľúčový. Navyše už od roku 2027 majú byť zavedené emisné kvóty, ktoré zdražia náklady na život.

Rok 2026 mal byť novým začiatkom, ale zatiaľ sa rysuje ako pokračovanie rovnakej hry s inými hercami. Práve v tom spočíva skutočný test demokracie: nejde o to, kto voľby vyhrá, ale o to, či tí, ktorí prehrali, dokážu odísť dôstojne a víťazi prijať moc bez pokušenia pomsty.

Pokiaľ sa to nepodarí, Česko stratí viac ako len fiškálnu stabilitu. Stratí vieru, že striedanie moci má v demokracii ešte zmysel.