Môžu Trumpove sankcie na ruskú ropu ohroziť aj slovenský trh?

Americký prezident Donald Trump voči Rusku nebývalo pritvrdzuje. A to zásahom proti tamojšiemu ropnému biznisu, na ktorý si netrúfla ani administratíva jeho predchodcu Joea Bidena.

Trump oznámil potenciálne devastujúce sankcie na dvoch najväčších ruských producentov zodpovedajúcich dohromady za takmer polovicu ruského ropného vývozu, teda na štátny podnik Rosnefť a na Lukoil, ktorý je v súkromných rukách.

Sankcie spočívajú v odstrihnutí oboch spomínaných podnikov od amerického bankového systému, čo im znemožňuje uskutočňovať transakcie v dolároch. Ten pritom predstavuje jednoznačne dominujúcu menu svetového obchodu s ropou.

India bez ruskej ropy?

Nové sankcie sa ekonomicky nedotknú iba Ruska, ale aj Indie. Tá predstavuje najväčšieho odberateľa ruskej ropy. Po zásahu Trumpovej administratívy však možno predpokladať, že vývoz ruskej ropy do indických rafinérií spadne prakticky na nulu. Ak totiž indické rafinérie nechcú stratiť prístup k dolárovému trhu, musia sa teraz ruskej ropy vzdať.

Ruská ropa tento rok predstavuje viac ako 36 percent celkového ropného dovozu Indie, vyplýva z údajov analytickej spoločnosti Kpler. Trump už preto na Indiu uvalil v auguste takzvané druhotné clá vo výške 25 percent – niečo ako sankcie za odber ruskej ropy, a teda za spolufinancovanie ruskej vojny na Ukrajine. Takže indický vývoz do USA čelí extrémne vysokej celkovej colnej sadzbe 50 percent.

Indiu ale nakoniec môžu nové sankcie USA na ruskú ropu bolieť menej ako Čínu, jej druhého najväčšieho odberateľa. To preto, že India vo väčšom meradle odoberá ruskú ropu až od roku 2022, keď ju začala výraznejšie nakupovať namiesto ropy blízkovýchodnej, a to kvôli „zľave“ spôsobenej uvalením západných sankcií v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Čína je dlhodobým význačným odberateľom ruskej ropy, takže jej energetická infraštruktúra je na ňu „zvyknutá“ viac ako tá indická.

Problém aj pre Čínu

Trumpove nové sankcie na ruský ropný biznis predstavujú „zatiaľ najzásadnejší zásah Spojených štátov, ktorý má za cieľ zničiť ruský vojnový bankomat“, uvádza spoločnosť RBC Capital Markets.

Podľa nej Trump využil pokles cien ropy na svetových trhoch z uplynulých týždňov, aby udrel na ruský ropný export ešte dostatočne dlhé obdobie pred voľbami do amerického Kongresu. Tie sa konajú na budúci rok v novembri v polovici funkčného obdobia terajšej americkej administratívy.

Možné vyššie ceny pohonných hmôt v USA, spôsobené otrasmi a pohybmi cien na svetovom ropnom trhu v dôsledku sankcií na ruskú ropu, by totiž republikánom mohli odohnať voličov.

Nové sankcie môžu odrážať trvalejšiu zmenu Trumpovho postoja voči Rusku, takže nemožno vylúčiť, že príde s ďalšími sankciami na ruskú energetiku, celú ekonomiku a jej obchodných partnerov. Je však otázkou, do akej miery môžu také sankcie splniť svoj účel, pretože možno očakávať ich obchádzanie.

Trump chce na samite APEC v Južnej Kórei na budúci týždeň presvedčiť svoj čínsky náprotivok Si Ťin-pchinga, aby Čína obmedzila svoje nákupy ruskej ropy. Spojené štáty na Čínu zatiaľ penalizačné druhotné clá neuvalili, na rozdiel od Indie.

Nové sankcie predstavujú problém najmä pre indické a čínske rafinérie a ich odberateľov. Jedným z odberateľov indickej nafty, ktorá je tu z veľkej časti vyrábaná z ruskej ropy, je paradoxne Ukrajina. Tento rok v lete musel Kyjev citeľne zvýšiť dovoz nafty z Indie po tom, čo ruské útoky zasiahli rafinérie na Ukrajine a tamojšie ropné sklady, informovala minulý mesiac agentúra Reuters.

Ako sa to dotkne strednej Európy?

V súčasnosti by sa odstrihnutie od dolárového finančného systému mohlo druhotne týkať aj spoločností, ktoré po finančnej stránke zaisťujú dovoz ruskej ropy do Maďarska aj na Slovensko.

V praxi by to znamenalo, že partnerská banka maďarského petrochemického podniku MOL, ktorý má vecne v gescii dovoz ruskej ropy do Maďarska a na Slovensko južnou vetvou ropovodu Družba, by zrejme nemohla znášať súvisiace riziká.

MOL by tak prakticky nemal ako za ruskú ropu legálne zaplatiť, a to nielen v dolároch, ale ani v eurách. Práve preto, že banka alebo ďalšie finančné spoločnosti zabezpečujúce jeho transakcie s ruskou stranou, ktoré MOL využíva, by mohli byť odstrihnuté od dolárového systému, čo by pre ne bolo potenciálne likvidačné.

Petrochemická spoločnosť MOL však nezverejňuje, od ktorých konkrétnych spoločností ruskú ropu nakupuje. Ak by išlo úplne alebo z drvivej väčšiny o iné ruské podniky než spomínané dva novosankcionované, napríklad o Tatnefť, Trumpove sankcie by zásobovanie ropou a palivami Maďarska a Slovenska ohrozovať priamo nemali.

No ak by sankcie viedli k zásadnejšiemu ochromeniu dodávok ropy do Maďarska a na Slovensko, nepriaznivo to môže ohroziť aj Česko. A to najmä Moravu, ktorá je stále z veľkej miery zásobovaná ropnými produktmi zo Slovenska, napríklad motorovou naftou.

Tamojší spracovateľ Slovnaft, dcéra spomínaného maďarského MOL-u, síce od tohto roka musí spracovávať aj z neruskej ropy, ale ochromenie dodávok ruskej ropy by aspoň prechodne vytvorilo citeľný tlak na všeobecný rast cien pohonných hmôt – nielen v Maďarsku a na Slovensku, ale aj v Česku.

Celú situáciu by zhoršovalo aj to, že nové Trumpove sankcie sa majú týkať aj nemeckej dcéry Rosnefti, podniku Rosneft Deutschland, ktorá vlastní rafinérie vo východnej časti Nemecka. A túto časť krajiny aj palivami zásobuje.

Nemecká vláda nepristúpila k znárodneniu podniku, aj keď je po ruskej invázii na Ukrajinu v nútenej správe, takže sa Trumpove sankcie vzťahujú aj na Rosneft Deutschland. Zhoršenie zásobovania palivami východnej časti Nemecka by súčasne predstavovalo ďalší tlak na rast cien v celom stredoeurópskom regióne.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.