Jedlo alebo bývanie? Veľká časť ľudí v USA si nemôže dovoliť prenájom jednoizbového bytu

Počas pandémie ochorenia COVID-19 rástli ceny prenájmov v USA podobne ako by to bolo bez šírenia infekčného ochorenia, ktoré zastavilo ekonomiku po celom svete. Mnohí však prišli o prácu a dovoliť si slušné bývanie je tak stále ťažšie najmä pre ľudí s nízkymi príjmami.

Z dát americkej Národnej koalície nízkopríjmového bývania (NLIHC) vyplýva, že takmer polovica manuálne pracujúcich Američanov nezarába dosť na to, aby si mohli dovoliť prenájom jednoizbového bytu. Na to musia zarábať aspoň 20 dolárov za hodinu. Priemerná hodinová mzda v USA je pritom okolo 21 dolárov.

Americká vláda roky považuje výdavky na nájom vo výške 30 percent príjmu za dostupné bývanie. Podľa výskumu však musia nízkopríjmové rodiny okresávať výdavky v momente, keď je táto hranica prekročená. Podľa Daniela Threeta z NLIHC to môže spôsobiť takýmto rodinám veľké problémy.

USA a EÚ

Len pre porovnanie, priemerná slovenská rodina minie podľa údajov z roku 2019 na bývanie a energie približne štvrtinu z celkových mesačných výdavkov domácnosti. Podobne je to vo všetkých členských krajinách Európskej únie. Tá má však o približne sto miliónov obyvateľov viac ako USA a navyše počas pandémie prišlo o prácu oveľa viac Američanov ako Európanov.

Od začiatku pandémie prišlo v USA o prácu vyše 9,5 milióna ľudí, zatiaľ čo v Európskej únii to bolo len niečo vyše 2,5 milióna. Nezamestnanosť sa tak v Amerike vyšplhala z 3,8 percenta v roku 2019 na vlaňajších 8,6 percenta a brutálny prepad hospodárstva najviac pociťujú ľudia s minimálnymi príjmami.

Jedlo alebo bývanie

Pozadu s platením nájmov začalo byť počas pandémie až 14 percent Američanov. To je dvakrát viac ako pred jej vypuknutím.

Na vysťahovanie neplatičov je v USA uvalené federálne moratórium. Ani tých, ktorí nestíhajú platiť nájmy, tak nemôže nikto vysťahovať. Opatrenie však platilo len do konca júla. Predĺžené bolo do októbra len pre oblasti najhoršie zasiahnuté pandémiou.

Nedávny prieskum, na ktorý upozorňuje Národná koalícia nízkopríjmového bývania (NLIHC) ukazuje, že nízkopríjmové rodiny v oblastiach na juhu a v centre Los Angeles museli počas pandémie škrtať výdavky na jedlo, vzdelávanie či zdravie, aby vôbec pokryli nájomné.

Minimálna mzda nestačí

Vzhľadom na rast nájmov musí 10 percent najmenej zarábajúcich Američanov minúť viac ako 55 percent svojho príjmu len na to, aby si mohli prenajať aspoň jednoizbový byt.

Väčšina belochov s priemernými príjmami okolo 23 dolárov za hodinu si bývanie stále môže dovoliť. V prípade černochov s necelými 18 dolármi či latinoameričanmi s ešte nižšími hodinovými mzdami je situácia horšia.

Federálna minimálna mzda je v USA nastavená na 7,25 dolára na hodinu. Niektoré štáty či mestá však stanovili vlastné minimálne mzdy. Napríklad také San Francisco nastavilo túto sumu na niečo vyše 16 dolárov. Ani táto cifra by však sama o sebe nestačila na dvojizbový byt nikde v Spojených štátoch.

Dodajme, že minimálnu mzdu poberá v USA len skutočné malé percento pracujúcich. Ide o približne štvrť milióna ľudí. Ďalších 865-tisíc však zarába ešte menej. Do veľkej miery je to spôsobené tým, že sa do tejto skupiny radia tí, ktorých mzda môže byť ešte nižšia, pretože závisí od prepitného.