Autá bez povinnej poistky vyradia a cez STK už neprejdú

Áut bez poistky má ubudnúť

Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP), ktorá sa zúčastnila na príprave zmien, očakáva, že navrhované opatrenia prispejú k výraznému zníženiu počtu nepoistených vozidiel.

„Ich podiel je na Slovensku oproti okolitým krajinám enormne vysoký a zaťažuje Poistný garančný fond SKP. Zavedením zmien sa systém stane transparentnejším a spravodlivejším,” reaguje pre Štandard manažérka pre komunikáciu a hovorkyňa SKP Eva Irgel Jacková.

Škody na zdraví a majetku spôsobené nepoistenými vozidlami hradí spomínaný Poistný garančný fond a SKP následne vymáha náhradu v plnej výške od vinníka dopravnej nehody.

„Najmä pri ťažkých škodách na zdraví ide o vysoké sumy zahŕňajúce bolestné, dávky pri práceneschopnosti či strate na zárobku poškodeného, ktoré môžu byť pre vinníka finančne nezvládnuteľné,” vymenúva Irgel Jacková.

Pokuty až do 900 eur

Zavedenie objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla za PZP podľa ministerstva vnútra umožní automatizovaný spôsob kontroly a ukladania pokút. Okresné úrady ich budú ukladať na základe dát z SKP. Pokuta má byť vo výške 120 až 900 eur podľa hmotnosti vozidla a držiteľ auta ju dostane, ak bude bez povinného postenia dlhšie ako 30 dní.

„Výška pokuty sa zníži o tretinu, ak držiteľ vozidla pokutu uhradí do 15 dní od doručenia rozkazu. Za to isté vozidlo bez PZP bude možné ukladať pokutu opakovane každých 150 dní v dvojnásobnej výške,” konkretizuje Neumann.

Slovenská kancelária poisťovateľov už pred avizovaním zmien v Lex PZP výrazne modernizovala svoju IT infraštruktúru a naďalej pracuje na zefektívnení a zrýchlení výmeny dát, nielen so svojimi členskými poisťovňami, ale aj s ministerstvom vnútra.

Výsledkom podľa organizácie budú čo najpresnejšie, aktuálne a spoľahlivé dáta, nevyhnutné pre fungovanie navrhovaného systému automatických pokút.

Dôvody nepoistenia

Dopravný analytik Jozef Drahovský tvrdí, že veľký počet vozidiel bez povinného zmluvného poistenia na Slovensku je výsledok nedobre nastavenej legislatívy, ktorá blokovala vyradenie už dávno neexistujúcich vozidiel. Vo vyjadrení pre Štandard poukazuje aj na chyby vo vzdelávaní a informovaní obyvateľstva v tejto oblasti.

Počet nepoistených vozidiel je podľa SKP dynamický údaj, pretože počas roka sú registrované a odhlasované motorové vozidlá, vznikajú nové poistné zmluvy PZP a iné zanikajú. „Celkovo však predpokladáme, že viac ako 300-tisíc vozidiel, ktoré dlhodobo nemajú platné povinné zmluvné poistenie, sú používané v cestnej premávke,” potvrdzuje hovorkyňa SKP

Za dôvody vysokého počtu nepoistených vozidiel považujú hlavne nízku vymožiteľnosť pokút za nesplnenie zákonnej povinnosti uzatvoriť PZP a tiež fakt, že pre mnohých vodičov môže byť krátkodobo zdanlivo výhodnejšie ušetriť prostriedky a vozidlo nepoistiť.

„V prípade spôsobenia škody však môže byť jej náhrada pre vinníka finančne likvidačná. Navrhované zmeny majú vytvoriť férový, udržateľný a dlhodobo funkčný systém, motivujúci všetkých držiteľov vozidiel k plneniu zákonných povinností,” podotýka manažérka pre komunikáciu SKP.

Kontrola poistenia aj na STK

Novinkou má byť kontrola PZP aj v rámci staníc technickej a emisnej kontroly, čo bude znamenať, že nepoistené vozidlo ňou už neprejde. Poisťovne budú po schválení týchto zmien povinne poskytovať SKP informácie o uzatvorení PZP bez zbytočného odkladu, aby dáta z kontroly a o sankciách boli vždy čo najaktuálnejšie a presné.

„Nová funkcionalita v evidencii vozidiel - označovanie vozidiel ako nepoistených - zvýši okamžitú informovanosť kontrolných orgánov priamo na ceste,” dodáva Neumann.

Navrhovaný zákon by mal po schválení na vláde a v parlamente nadobudnúť účinnosť 1. marca 2026. S výnimkou častí o objektívnej zodpovednosti, označovaní nepoisteného vozidla v evidencii a kontrole PZP v rámci technickej a emisne kontroly, ktoré majú navrhnutú účinnosť 1. mája 2026.

Povinná poistka bude opäť drahšia

Motoristi si za povinnú poistku od budúceho roka pravdepodobne opäť priplatia. Popri inflácii bude dôvodom aj zvýšenie sadzby dane z neživotného poistenia a odvodu z PZP z ôsmich na desať percent. Ide o jedno z viac ako dvadsiatky opatrení vlády v už schválenom treťom konsolidačnom balíku v roku 2026.

„Klienti by mali počítať s tým, že do cien poistenia pre nasledujúce poistné obdobie poisťovne, okrem iných faktorov ovplyvňujúcich cenu, napríklad inflácia, zakalkulujú aj zvýšenie dane a odvodu z PZP,” uvádza Irgel Jacková.

Vyššie dane a odvody nie sú príjmom poisťovní, tie ich iba vyzbierajú od klientov a odvedú do štátneho rozpočtu, respektíve v prípade odvodu z PZP na osobitný účet ministerstva vnútra.

Viazané prostriedky

Tieto peniaze sú účelovo viazané a slúžia napríklad hasičom na materiálno-technické vybavenie, zložkám ministerstva vnútra na technické prostriedky pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.

„Keďže odvod z PZP nie je priamo príjmom štátneho rozpočtu, uvítali by sme rozšírenie jeho využitia aj na tvorbu fondu pre prevenciu a zmierňovanie škôd,” dodáva Irgel Jacková.

Slovenská kancelária poisťovateľov na túto možnosť dlhodobo upozorňuje. Inšpiráciu nachádza napríklad v Českej republike, kde časť prostriedkov odvodu z PZP smeruje do Fondu zábrany škôd.