Bohaté krajiny riešia klímu, chudobné trpia: ostrá výzva Washingtonu Svetovej banke

Spojené štáty vyzvali Svetovú banku, aby sa prestala sústreďovať na klimatické projekty a vrátila sa k svojmu hlavnému poslaniu – boju proti chudobe.

Americký minister financií Scott Bessent požiadal banku, aby znížila súčasných 45 percent financovania klimatických iniciatív a viac investovala do zlepšovania prístupu k cenovo dostupnej a spoľahlivej energii, znižovania chudoby a podpory hospodárskeho rastu. V záujme chudobných ľudí na celom svete by sa k tejto podľa neho racionálnej výzve mali pridať aj ďalšie krajiny, najmä Európska únia a jej členské štáty.

Svetová banka vznikla po druhej svetovej vojne, aby pomohla s obnovou Európy. Neskôr si dala za cieľ boj proti chudobe. No podobne ako OSN a iné medzinárodné inštitúcie, aj ona sa po Parížskej dohode o zmene klímy v roku 2015 vydala na „zelenú“ cestu – zaviazala sa investovať miliardy do klimatických projektov a stať sa lídrom v ekologickom financovaní. Len minulý rok minula na klimatické iniciatívy 42,6 miliardy dolárov. To sú peniaze, ktoré už nemohli ísť na pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú.

Výskumy opakovane ukazujú, že investície do základného rozvoja – napríklad zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre matky, rozvoj online vzdelávania alebo zvýšenie poľnohospodárskej produkcie – prinášajú oveľa väčší a rýchlejší úžitok ako klimatické projekty. Naopak, podpora chudobných krajín v razantnom znižovaní emisií by priniesla len zanedbateľné výsledky, a to v oblasti rozvoja, ako aj klímy. Adaptačné opatrenia, ako sú napríklad protipovodňové hrádze, sú síce o niečo účinnejšie, no ich prínos je stále mizivý v porovnaní s osvedčenými rozvojovými stratégiami.

Investície do výživy, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania

Prezident Svetovej banky Ajay Banga tvrdo obhajuje klimatické ciele. Tvrdí, že chudobu a klimatickú krízu treba riešiť spoločne. Tento výrok však nedáva logický zmysel. Ak chceme pomôcť chudobným, najväčší účinok majú investície do výživy, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania – sú rýchle, lacné a menia životy stoviek miliónov ľudí. Klimatické opatrenia však do roku 2030 neprinesú takmer nič. A aj do konca storočia pomôžu len minimálne. Navyše, klimatická politika stojí bilióny dolárov – a pritom škodí najchudobnejším tým, že zvyšuje ceny hnojív a energie.

Minister Bessent pripomenul, že rozvojové krajiny dnes potrebujú lacnú a spoľahlivú energiu, aby mohli budovať priemysel, vytvárať pracovné miesta a napredovať – presne tak, ako to pred sto rokmi urobili bohaté štáty a v posledných desaťročiach Čína. Väčšina Afriky zostáva extrémne chudobná, pričom má minimálny prístup k inej energii okrem dreva a vodných elektrární. Priemerný chudobný Afričan spotrebuje za celý rok len také množstvo fosílnych palív, aké Američan spáli za necelých deväť dní.

Svetová banka si stanovila cieľ pripojiť do roku 2030 k elektrickej sieti ďalších tristo miliónov Afričanov v rámci iniciatívy Misia 300.

Ide o veľmi ušľachtilý cieľ, ktorý však ohrozuje neustála fixácia na obnoviteľné zdroje energie. Partner banky, nadácia Rockefeller Foundation, tvrdí, že obnoviteľné zdroje sú „najlacnejšou a najrýchlejšou cestou k prosperite“. Ide však o mylnú predstavu. Solárna a veterná energia môžu byť lacnejšie ako fosílne palivá, keď svieti slnko alebo fúka vietor, no bez slnka a vetra sú náklady obrovské.

Spoľahlivá dodávka energie vyžaduje rozsiahlu záložnú infraštruktúru, ktorá zvyšuje ceny, a preto krajiny s vysokým podielom solárnej a veternej energie často platia za elektrinu oveľa viac. A to je dôvod, prečo bohaté krajiny, napriek svojej „zelenej“ rétorike, stále získavajú viac ako tri štvrtiny svojej energie z fosílnych palív.

Pre chudobných nie je klíma priorita

Podľa prieskumov Svetovej banky ľudia v chudobnejších krajinách nepovažujú klimatické otázky za prioritu. Africkí lídri síce pri rokovaniach so Svetovou bankou či Rockefellerovou nadáciou hovoria o zelených cieľoch, no ich činy hovoria jasnejšie.

V Afrike pribudlo minulý rok len päť kilowatthodín elektriny na osobu zo solárnych a veterných zdrojov. Z fosílnych palív sa však vyrobilo takmer päťkrát viac, pretože sú cenovo výhodnejšie a stabilnejšie. Ak vezmeme do úvahy všetky zdroje energie, nielen elektrinu, spotreba solárnej a veternej energie sa síce mierne zvýšila, no spotreba fosílnych palív rástla až 22-krát rýchlejšie.

Klimatická kríza si vyžaduje riešenia, ale nie na úkor chudobných. Bohaté krajiny by mali konečne investovať do výskumu a vývoja prelomových zelených technológií: dostupných a spoľahlivých riešení, ktoré si budú môcť dovoliť všetci, bohatí aj chudobní. Len tak môžeme riešiť klimatické výzvy bez toho, aby sme obetovali najzraniteľnejších.

Viac krajín by sa malo zapojiť do snahy vrátiť Svetovú banku späť k jej pôvodnej misii – zameraniu sa na boj proti chudobe. Používanie rozvojových fondov na klimatické projekty nie je len nesprávne, ale priamo uráža ľudí trpiacich nedostatkom.

Bjorn Lomborg je prezident organizácie Copenhagen Consensus, hosťujúci výskumník v Hooverovom inštitúte na Stanfordskvej univerzite a autor kníh „Falošný poplach“ (False Alarm) a „Najprv to najdôležitejšie“ (Best Things First).