Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš predstavil v utorok návrh novely zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorá má priniesť prísnejšie, no spravodlivejšie pravidlá fungovania sociálnych podnikov.
Zákon sa má prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní a platiť od 1. januára 2026. Cieľom je podľa šéfa rezortu „vyčistiť trh od špekulantov, ale súčasne zachovať poctivé sociálne podniky, ktoré dávajú prácu ľuďom s ťažkými osudmi“.
Vyčistiť systém, nie ho zničiť
V posledných týždňoch sa podľa Tomáša o sociálnych podnikoch „hovorí viac ako inokedy, často skreslene“. Preto sa rozhodol predstaviť novú legislatívu, ktorá podľa neho nastaví rovnováhu medzi kontrolou a pomocou tým, ktorí si ju skutočne zaslúžia.
„Cieľom je odstrániť špekulantov, ale nezadusiť poctivé sociálne podniky, ktoré dávajú prácu ľuďom s ťažkými osudmi,“ dodáva.
Na Slovensku momentálne pôsobí viac ako šesťsto sociálnych podnikov, z ktorých väčšina vznikla v rokoch 2020 až 2023. Minister pripomína, že súčasný systém funguje od roku 2018 a za sedem rokov doň žiadna vláda nezasiahla.
Novela vznikla v spolupráci s Alianciou pre sociálnu ekonomiku a Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ), ktorý v minulosti upozornil na nedostatok kontrol a neefektívne využívanie dotácií.
Aké budú nové pravidlá od januára 2026
Zákon sa bude predkladať v skrátenom legislatívnom konaní. Ministerstvo práce očakáva, že získa podporu naprieč politickým spektrom, keďže aj opozícia vyzývala na úpravu systému. „Verím v konštruktívny dialóg a jeho rýchle schválenie,“ hovorí šéf rezortu práce.
Novela prináša jedenásť kľúčových zmien, ktoré zásadne menia podmienky fungovania sociálnych podnikov.
- Zodpovednosť za integráciu
Sociálne podniky budú musieť preukázať, že zamestnanca so znevýhodnením buď integrovali na otvorený pracovný trh, alebo ho naďalej zamestnávajú bez vyrovnávacieho príspevku. Ak sa to nepodarí, podnik bude musieť vrátiť alikvotnú časť príspevku.
Zavádza sa trojmesačné skúšobné obdobie, počas ktorého sa podnik rozhodne, či so zamestnancom zostane. „Ak si ho podnik po troch mesiacoch ponechá, nesie za neho plnú zodpovednosť,“ vysvetľuje minister.
- Povinnosť udržania zamestnania
Znevýhodnení občania: príspevok sa poskytuje na jeden rok, zamestnanec sa musí udržať na trhu minimálne ďalších šesť mesiacov.
Značne znevýhodnení občania: príspevok sa poskytuje na dva roky, pričom zamestnanec má povinnosť udržať sa na trhu práce jeden rok po jeho skončení.
V prípade nesplnenia musí podnik vrátiť príspevok za každý mesiac, keď sa zamestnanec na trhu neudrží.
- Posúdenie zdravotne znevýhodnených
Nestačí už iba doklad o invalidite. Každého zamestnanca posúdi posudkový lekár úradu práce podľa konkrétnej pracovnej pozície a určí, či je na danú činnosť spôsobilý. „Nestačí len invalidita. Niektoré podniky zamestnávali ľudí, ktorí objektívne nemohli vykonávať prácu, na ktorú boli prijatí,“ upozorňuje Tomáš.
- Nové finančné limity
Príspevky zostávajú na úrovni:
- 50 percent ceny práce pri znevýhodnených zamestnancoch,
- 75 percent pri zdravotne znevýhodnených.
Mení sa však maximálna výška príspevku – štát bude prispievať najviac do výšky minimálnej mzdy (915 eur). „Ak by sme to neurobili, eurofondy by sa minuli už v máji 2026,“ vysvetľuje minister práce s dôvetkom, že ročne ide o 60 až 70 miliónov eur, ktoré štát na tieto príspevky vyčleňuje.
- Príspevok len raz
Na jedného zamestnanca bude možné čerpať príspevok len raz. Ak sa chce neskôr zamestnať v inom sociálnom podniku, musí mať šesťmesačnú pauzu. Cieľom je zabrániť reťazeniu príspevkov medzi rôznymi podnikmi.
- Zákaz súbehu pracovných pomerov
Zamestnanec, ktorý poberá vyrovnávací príspevok, nesmie mať súbežne inú pracovnú zmluvu, dohodu ani živnosť. Toto opatrenie má eliminovať zneužívanie systému.
- Rýchlejšie naplnenie kvót
Nové sociálne podniky musia naplniť kvótu znevýhodnených zamestnancov do štyroch mesiacov, namiesto súčasného jedného roka. Dôvodom je urýchlenie integrácie a zefektívnenie procesu posudzovania, najmä pri zdravotne znevýhodnených osobách.
- Zisk len na sociálne účely
Podniky budú môcť držať zisk v osobitnom fonde len dva roky. Ak ho v tomto čase nepoužijú na sociálne účely, prepadne v prospech štátu.
- Obmedzenie subdodávok
Sociálne podniky budú môcť využiť subdodávateľov maximálne na 20 percent hodnoty zákazky. „Podnik má prácu vykonávať sám, nie sa skrývať za subdodávateľa,“ zdôrazňuje Tomáš.
- Zákaz konzorcií s bežnými firmami
Podniky sa budú môcť spájať len medzi sebou, nie s komerčnými subjektmi. Tieto dve opatrenia sa podľa ministra ešte konzultujú s Úradom pre verejné obstarávanie, aby neboli v rozpore s európskymi pravidlami.
- Viac kontrol a prísnejší dohľad
Ministerstvo plánuje skontrolovať päť až desať percent všetkých sociálnych podnikov ročne. Posilní odbor kontroly, aj napriek všeobecnému šetreniu v rezorte. „NKÚ nám jasne vyčítal, že systém bol roky nekontrolovaný. To sa teraz mení,“ avizuje šéf rezortu práce.
DPH sa podľa neho zvýši na 19 percent, avšak posledné slovo bude mať rezort financií. Práve ten navrhuje v rámci balíka zmien zvýšiť DPH pre sociálne podniky z piatich percent. „Ide o ich agendu, no podľa mojich informácií sa zvýšenie zavedie od 1. januára 2026 spolu s našou novelou,“ myslí si Tomáš.
Predpokladá, že počet sociálnych podnikov sa po zavedení nových pravidiel zníži, no považuje to za prirodzený dôsledok očisty systému. „Ubudnú tí, čo špekulovali, ale poctivé podniky zostanú. Tieto pravidlá prinesú do systému poriadok, férovosť a dôveru,“ dodáva s tým, že reforma vznikla po dohode s odborníkmi aj zástupcami podnikov.
Aliancia pre sociálnu ekonomiku reformu víta. „Sociálna ekonomika nie je len o dotáciách, ale o dôstojnosti. Podporíme každú zmenu, ktorá pomôže poctivým sociálnym podnikom,“ konštatuje jej predsedníčka Alena Gunárová.
Dôležitosť sociálnych podnikov a ich optimálneho nastavenia potvrdila aj zamestnankyňa sociálneho podniku Pavlína Čapajová. „Po pätnástich rokoch hľadania práce som sa konečne zamestnala vďaka sociálnemu podniku. Môj život má zmysel – chceme byť súčasťou spoločnosti, nielen pozorovateľmi,“ dodala.
Minister práce je pripravený aj na prípadné úpravy. „Ak sa ukáže, že niektoré opatrenia sú príliš prísne, vrátime sa k nim a rýchlo ich upravíme. Ale základ musí byť jasný – sociálne podniky majú byť o práci a dôstojnosti, nie o biznise s dotáciami,“ uzatvára.