Najcennejší export Indie: desiatky miliónov pracovníkov

Za posledných šesť rokov India potichu uzavrela dohody o pracovnej mobilite s viac ako 20 krajinami – od Európy cez Áziu až po štáty Perzského zálivu. Väčšina z nich sú rozvinuté ekonomiky, ktoré doteraz nemali výraznú tradíciu zamestnávania indických pracovníkov.

„Mojím snom je Japonsko,“ hovorí Vanlal Peka, syn chovateľa ošípaných z hornatého regiónu Mizoram na hranici s Mjanmarskom. Tento sen ho priviedol do spleti presklených miestností v suteréne v Naí Dillí, kde na akadémii Furusawa študuje japončinu. Dvadsaťjedenročný Peka dúfa, že získa nové víza pre čiastočne kvalifikovaných pracovníkov a už na jar by chcel pracovať v Japonsku ako automechanik.

Hľadanie nových pracovných príležitostí pre Indov, ako je Vanlal Peka, naberá na obrátkach. Spojené štáty, ktoré boli dlhé roky obľúbenou destináciou pre kvalifikovaných pracovníkov, čoraz viac obmedzujú migráciu. Prezident Trump sprísnil pravidlá vízového programu H-1B, pôvodne určeného na dočasné pracovné pobyty. V dôsledku toho sa študenti a menej kvalifikovaní pracovníci len ťažko dostávajú na americký pracovný trh.

V Inštitúte zručností Learnet, ktorý vznikol v spolupráci s Národnou korporáciou pre rozvoj zručností a je vzdialený asi 30 km od akadémie Furusawa, sa mladí pripravujú na prácu v pohostinstve, obchode, zdravotníctve a ďalších službách. Mnohí z nich navštevujú kurzy japončiny a nemčiny.

Osemnásťročná Aradhana Davidová sa o Japonsko začala zaujímať cez anime a populárnych YouTube influencerov. Dnes študuje japončinu v Learnete a verí, že si v Japonsku zarobí dosť na to, aby mohla žiť samostatne, bez finančnej pomoci rodiny. Dúfa, že sa jej podarí odísť ako zdravotnej pracovníčke v rámci programu technickej stáže pre zahraničných pracovníkov.

Rovnako ako jej spolužiaci, aj Davidová plánuje požiadať o dočasné víza. No podobne ako mnohí z nich, ani ona nechce svoju budúcnosť v Japonsku vnímať iba ako dočasnú. Popri práci v zdravotníctve by si tam chcela založiť aj vlastný YouTube kanál a natáčať videá ako vedľajší príjem, povedala.

Najväčšou výzvou tejto novej stratégie bude presvedčiť hostiteľské krajiny, že ide skutočne o dočasnú migráciu.

Väčšina krajín, ktoré prijímajú zahraničných pracovníkov, sa politicky zdráha pripustiť, že cudzinci, napríklad Indovia, by mohli nahradiť domácich pracovníkov. Alternatíva k trvalej migrácii, nazývaná návrat a opätovné začlenenie pracovníkov po skončení pobytu, zatiaľ nie je overená v praxi. Mladí migranti, ktorí investovali do veľkého presunu a v novom živote sa im darí, často nadviažu vzťahy, začnú podnikať a chcú sa usadiť tam, kde sa ich kariéra rozbehla.

Demografická situácia v rozvinutých ekonomikách však jasne hovorí v prospech toho, aby sa prilákali milióny pracovníkov z Indie. Populácia v týchto štátoch klesá a ľudia sa dožívajú vyššieho veku. V mnohých krajinách, ako sú Taliansko, Rusko alebo Južná Kórea, už zomiera viac ľudí, ako sa narodí. Obavy z preľudnenia sú už minulosťou. Podľa nedávnej štúdie Boston Consulting Group bude do roku 2030 celosvetovo chýbať 45 až 50 miliónov pracovníkov, čo predstavuje obrovský nárast oproti piatim miliónom v roku 2023.

Predstavte si 50 miliónov ľudí, ktorí prekračujú hranice a zapĺňajú prázdne miesta v globálnej ekonomike. To je viac ako celá pracovne aktívna populácia Británie. Presne takúto víziu má nadácia Global Access to Talent From India Foundation (GATI) – think tank, ktorý vznikol tento rok v Dillí.

Jej výkonný riaditeľ Arnab Bhattacharya odhaduje, že India by mohla do roku 2030 zdvojnásobiť počet pracovníkov, ktorých vysiela do zahraničia zo 700-tisíc na 1,5 milióna ročne. „India má pracovnú silu, ktorá by mala slúžiť svetu – nielen Indii,“ vyhlásil.

V mnohých častiach Indie je prebytok mladých ľudí, ktorí túžia po práci. No ako upozorňuje Chetan Ahya, hlavný ekonóm pre Áziu v spoločnosti Morgan Stanley, hoci indická ekonomika rastie tak rýchlo, že už konkuruje Nemecku a Japonsku, pracovných miest nepribúda dosť na to, aby vyriešila krízu nedostatočnej zamestnanosti.

Od začiatku pandémie Covid-19 sa približne 50 miliónov Indov, ktorí predtým pracovali v službách alebo priemysle, muselo vrátiť k poľnohospodárstvu. Pre mnohých to bol krok späť, najmä pre tých, ktorí chceli vstúpiť do kvalifikovaného, medzinárodného pracovného sveta.

Najväčšiu pozornosť v Indii aktuálne priťahujú Nemecko a Japonsko – Nemecko ako vstupná brána do Európy, Japonsko ako spojenie s východnou Áziou. Nedávno sa k nim pridali aj Fínsko a Taiwan, ktoré podpísali nové dohody o pracovnej mobilite.

Veľké anglicky hovoriace krajiny už majú dobre vybudované cesty pre vstup indických pracovníkov, najmä v oblasti vysokokvalifikovaných profesií. Podľa názoru nadácie GATI Foundation Kanada, Spojené štáty, Austrália a Spojené kráľovstvo nepotrebujú pomoc od indickej vlády na podporu pracovnej mobility.

Model pracovnej mobility počíta s tým, že indickí pracovníci budú v zahraničí pôsobiť tri až päť rokov, bez trvalého pobytu alebo zmeny občianstva. Hostiteľské krajiny si tak udržia ekonomický rast, India zasa získa obrovské výhody. Už dnes posielajú zahraniční pracovníci domov 135 miliárd dolárov ročne. Po návrate prinášajú aj kapitál a know-how potrebné na rozvoj podnikania vo vlastnej krajine.

Na výročnom indicko-japonskom fóre, ktoré sa konalo minulý rok v decembri v Naí Dillí, začal indický minister zahraničných vecí S. Jaishankar summit výzvou na „výmenu pracovnej sily v rámci mobility.“ Tento bod sa pre neho stal prioritou, dokonca pred obranou, dodávateľskými reťazcami alebo čipmi. V auguste obe krajiny spustili program, ktorý by mohol ročne poslať z Indie do Japonska až 50-tisíc pracovníkov.

Vedúci predstavitelia hnutia za mobilitu pracovnej sily však varujú pred možnou negatívnou reakciou zo zahraničia. Prezident Trump zaradil deportácie medzi hlavné priority svojej administratívy. Víza H-1B, ktoré využili milióny vysoko kvalifikovaných Indov na prácu a pobyt v USA, budú teraz spoplatnené sumou 100-tisíc dolárov.

Podobné politické prúdy narúšajú aj demokracie v Európe a Japonsku, teda v krajinách, kde je potreba migrujúcej pracovnej sily najväčšia. To však vládam nebráni v aktívnom nábore pracovníkov z Indie.

Nemecký veľvyslanec v Dillí, Philipp Ackermann, priznal, že jeho vláda musí zintenzívniť komunikáciu o potrebe prijímania viacerých pracovníkov.

„Musíme zabezpečiť, aby verejnosť pochopila, že legálna migrácia je potrebná, a zároveň musíme bojovať proti ilegálnej imigrácii,“ povedal Ackermann. Tiež dodal, že Nemecko musí vynaložiť „mimoriadne úsilie“ na získanie indických pracovníkov, z ktorých väčšina hovorí anglicky a hindsky, nie nemecky.

Dvadsaťročný Riteš Džagra študuje chirurgické postupy v učebni Inštitútu Learnet. Sedí vzadu a sleduje, ako jeho spolužiak pripravuje figurínu na operáciu.

Nemčinu zatiaľ neštudoval. Avšak zo sociálnych sietí sa dozvedel, že pri väčšom úsilí by mu Nemecko mohlo dať príležitosť odísť.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.