Trump vyhlásil, že zníži clá na čínsky tovar. Peking prisľúbil nákup sóje a energií

Cieľom najdôležitejšieho stretnutia počas Trumpovej cesty po ázijských krajinách bolo ukončiť mesačnú obchodnú vojnu medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta.

„V skutočnosti môže dôjsť k veľmi rozsiahlej transakcii týkajúcej sa nákupu ropy a plynu z Aljašky. Chris Wright, Doug Burgum a naše príslušné energetické tímy sa stretnú, aby zistili, či je možné takúto energetickú dohodu uzavrieť,“ uviedol Trump v príspevku na sociálnej sieti.

Americký prezident hodnotil stretnutie na "12 z 10", avšak viacerí odborníci pochybujú, že ide o objektívne hodnotenie.

„Celkovo to vyzerá skôr ako taktická pauza než strategický prielom,“ povedal Tareck Horchani, vedúci oddelenia obchodovania s maklérskymi akciami v spoločnosti Maybank Securities.

Trump tiež vyhlásil, že Čína súhlasila so začatím procesu nákupu amerických energií. Peking sa od začiatku tohto roka vyhýba dovozu americkej ropy a predáva americký skvapalnený zemný plyn, pretože vysoké clá Pekingu znemožnili nákupy.

Podľa údajov čínskych colníkov predstavoval minulý rok americký podiel na rope, ktorú Čína doviezla, zhruba päť percent. V prípade skvapalneného zemného plynu (LNG) šlo o dve percentá.

Čínske ministerstvo obchodu potvrdilo, že Peking a Washington sa dohodli na predĺžení dočasného obchodného prímeria o ďalší rok v rámci dohody, ktorú dosiahli po stretnutí najvyšších ekonomických predstaviteľov v Malajzii minulý týždeň.

Si Ťin-pching vo svojich komentároch, ktoré po stretnutí zverejnili čínske štátne médiá, naliehal na ďalšiu spoluprácu. Čínske ministerstvo obchodu neskôr oznámilo, že na rok pozastaví niektoré protiopatrenia.

Bessent uviedol, že Čína súhlasila s nákupom 12 miliónov ton amerických sójových bôbov počas aktuálnej sezóny do januára a zaviazala sa nakupovať 25 miliónov ton ročne počas nasledujúcich troch rokov ako súčasť širšej obchodnej dohody s Pekingom. Pripomeňme, že v roku 2024 USA vyviezli do Číny takmer 27 miliónov ton sójových bôbov.

Dohoda v podstate vracia vzťahy na úroveň pred Trumpovou iniciatívou z apríla, ktorá spustila odvetnú eskaláciu - medzi hlavnými obchodnými partnermi USA tak len Brazília a India čelia vyšším clám.

Hrobové ticho

Trump uviedol, že s čínskym prezidentom nehovoril o najmodernejšom čipe Blackwell od spoločnosti Nvidia (NVDA.O), čo je ďalšia rana pre nádeje firmy udržať si prítomnosť na čínskom trhu s umelou inteligenciou v hodnote 50 miliárd dolárov.

Citlivá otázka Taiwanu - ostrova, na ktorý si Čína nárokuje zvrchovanosť a ktorý je zároveň americkým partnerom a technologickou veľmocou - sa podľa Trumpa v rozhovoroch takisto neotvorila.

Na otázku novinára, či sa rokovalo o nákupe ruskej ropy zo strany Číny, Trump odpovedal záporne.

Nebezpečná droga

Denník Wall Street Journal predtým, s odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou, informoval, že sa očakávalo, že Čína sa zaviaže k prísnejším kontrolám vývozu prekurzorových chemikálií na výrobu tejto drogy výmenou za zníženie amerických ciel súvisiacich s fentanylom na čínsky tovar.

Trump opakovane obvinil Čínu z čiastočnej zodpovednosti za krízu s fentanylom v USA. Fentanyl, vysoko návykový syntetický opioid, je až 50-krát silnejší ako heroín. Podľa amerických úradov môže byť už niekoľko miligramov smrteľných.

Americké protidrogové úrady dlho považujú Čínu za centrum výroby chemikálií potrebných na výrobu tejto drogy. Minulý rok americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo spoločnosti so sídlom v Číne a ich zamestnancov z trestných činov súvisiacich s výrobou fentanylu.

Vo februári Trumpova administratíva zaviedla nové clá na čínske výrobky s odvolaním sa na krízu s fentanylom.

Vojna na Ukrajine

Trump vyhlásil, že Čína súhlasila so spoluprácou pri ukončení vojny na Ukrajine. Povedal to novinárom na palube lietadla Air Force One počas letu do Washingtonu.

„O Ukrajine sa dlho hovorilo. Budeme spolupracovať, aby sme dosiahli nejaký výsledok. Dohodli sme sa, že strany sú v slepej uličke. A niekedy im asi treba dovoliť bojovať. Šialenstvo. Ale on nám pomôže a my budeme spoločne pracovať na Ukrajine,“ vysvetlil americký prezident.

Zložité vzťahy

Americko-čínske vzťahy prešli od konca studenej vojny zložitým vývojom od ekonomickej spolupráce až k rastúcej rivalite. Kľúčovým bolo prijatie Číny do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v roku 2001. S týmto vstupom napokon USA súhlasili, čím si paradoxne vytvorili geopolitického súpera a vyzývateľa číslo jeden.

Washington v tom čase veril, že ekonomická integrácia Číny prispeje k jej liberalizácii a väčšej otvorenosti. Čínske členstvo vo WTO však umožnilo prudký rast jej vývozu a prehĺbilo závislosť globálneho trhu od čínskej výroby, čo viedlo k zániku mnohých amerických pracovných miest v priemysle.

Na začiatku členstva vo WTO predstavoval ročný objem čínskeho obchodu asi iba 500 miliárd amerických dolárov, avšak už v roku 2021 šlo o viac ako 5,6 bilióna dolárov. Postupne Peking vytlačil európsky a americký vývoz v mnohých krajinách Afriky, Ázie i amerického svetadielu.

Tento vývoj sa stal jednou z príčin rastúceho napätia medzi oboma krajinami. Trump na to reagoval agresívnou obchodnou politikou a zavedením ciel, pričom obviňoval Čínu z neférových praktík a krádeží technológií.

Vzťahy sa tak dostali do najväčšej krízy od sedemdesiatych rokov a symbolizujú prechod od globalizačného optimizmu k otvorenej geopolitickej súťaži.

Cesta po Ázii

Takmer týždňová cesta po Ázii sa pre Trumpa začala k malajzijskom Kuala Lumpur, kde bol svedkom podpísania dohody o prímerí, ktorú podpísal kambodžský premiér Hun Manet a thajský premiér Anutin Čánvirakul.

Dohoda má oficiálne ukončiť všetky nepriateľské akcie medzi krajinami a vyzýva na rozvíjanie dobrých a priateľských susedských vzťahov. 

Mierové dohody z Kuala Lumpuru vychádzajú z prímeria, ktoré Trump pomohol sprostredkovať koncom tohto júla, keď dlhotrvajúci pohraničný spor medzi Thajskom a Kambodžou prerástol do ozbrojeného konfliktu.

„Urobili sme niečo, čo mnohí považovali za nemožné,“ vyhlásil na slávnostnom ceremoniáli americký prezident.

(reuters, tasr)