Jettenovi liberáli a Wildersova pravica majú rovnaký počet kresiel. Holandsko čaká na posledné hlasy

Po sčítaní väčšiny hlasov sa Holandsko ocitlo v situácii, akú nezažilo celé desaťročia. Dve najúspešnejšie strany, liberálni demokrati a pravicové hnutie Geerta Wildersa, skončili s takmer rovnakým výsledkom. Rozdiel medzi nimi predstavuje len niekoľko tisíc hlasov, ktoré ešte môžu zmeniť hlasy voličov zo zahraničia.

Ako píše portál Dutch News, hlasovanie v zahraničí sa zvyčajne uzatvára neskôr. Ide približne o 90-tisíc voličov, prevažne vysokoškolsky vzdelaných emigrantov, ktorí v minulosti vo veľkej väčšine podporovali Demokratov 66. Aj preto Jetten verí, že konečný výsledok môže nakloniť misky váh v jeho prospech.

Pre Roba Jettena, tridsaťosemročného lídra Demokratov 66, je to však podľa portálu BBC historický posun. Ešte pred niekoľkými mesiacmi prieskumy naznačovali, že jeho strana sa prepadne medzi menších hráčov. Namiesto toho sa stala hlavným súperom Wildersovej Strany slobody a podľa analytikov má najväčšiu šancu zostavovať budúcu vládu.

„Holandsko dnes ukázalo, že sa dá vyhrať aj s politikou spolupráce,“ vyhlásil Jetten pred stovkami priaznivcov v Leidene. „Uzavrieme éru rozdelenia a ukážeme, že krajina môže opäť ťahať jedným smerom.“

Wilders utrpel straty, ale jeho vplyv v politike pretrváva

Geert Wilders, ktorý sa dlhé roky profiluje ako odporca prisťahovalectva a islamu, utrpel citeľnú stratu. V porovnaní s poslednými voľbami prišiel o viac než tretinu mandátov. Napriek tomu sa vyhlásil za jedného z víťazov večera a odmietol uznať porážku, kým nebude sčítaných sto percent hlasov.

„Stále sme veľkou stranou s miliónmi voličov,“ povedal v Haagu. „Urobíme všetko pre to, aby sme sa podieľali na budúcej vláde.“

Väčšina politických lídrov však jeho ponuku odmieta. Strany stredu a ľavice dali jasne najavo, že do koalície s pravicou nevstúpia. Wildersova vláda sa rozpadla v lete po spore o prísnejšie azylové zákony, čo ešte viac oslabuje jeho postavenie.

Podľa politológov môže byť pre Wildersa ťažké získať akéhokoľvek partnera. Všetky hlavné strany – od kresťanských demokratov až po liberálov – opakovane vyhlásili, že s „krajnou“ pravicou nespolupracujú.

Geert Wilders. Foto: RTL via Reuters TV/Handout via Reuters

Timmermans po volebnom neúspechu rezignuje

Slabší výsledok ľavicovej aliancie Zelených a labouristov viedol k rezignácii jej lídra Fransa Timmermansa. Bývalý podpredseda Európskej komisie priznal, že sa mu nepodarilo presvedčiť dostatočný počet voličov, a odovzdal vedenie mladšej generácii.

Konzervatívna Liberálna strana vedená Dilanom Yesilgözom skončila tretia s dvadsiatimi dvoma kreslami. Kresťanskí demokrati získali osemnásť mandátov, aliancia Zelených a labouristov dvadsať. Menšie strany ako Forum pre demokraciu či dôchodcovské hnutie 50+ si mierne polepšili, zatiaľ čo proeurópsky Volt z parlamentu vypadol.

Frans Timmermans. Foto: Geert Vanden Wijngaert/Reuters

Rob Jetten ako symbol novej éry

Rob Jetten sa stal symbolom zmeny nielen politickej, ale aj generačnej. Mladý liberál, ktorý otvorene hovorí o svojej orientácii, pôsobí umiernene a vecne. Jeho témy – dostupné bývanie, vzdelávanie, ochrana životného prostredia a zodpovedný prístup k migrácii – oslovili voličov, ktorí sa už unavili z dlhodobých kultúrnych sporov.

Ak sa mu podarí vytvoriť vládu, stane sa najmladším a zároveň prvým otvorene homosexuálnym premiérom v dejinách Holandska.

„Holandsko sa rozdelilo, pretože sa prestalo počúvať,“ povedal Jetten. „Ak chceme krajinu posunúť dopredu, musíme sa znovu začať rozprávať.“

Rob Jetten. Foto: Piroschka Van De Wouw/Reuters

Krajina si na novú vládu počká

Výsledky volieb ukázali, ako rozdrobená je holandská politika. Žiadna strana nemá šancu vládnuť sama a aj tá najpravdepodobnejšia koalícia si bude vyžadovať štyroch alebo až piatich partnerov. Jetten už naznačil, že bude hľadať podporu medzi kresťanskými demokratmi, liberálmi z bývalej vládnej strany a ľavicovou alianciou Zelených a labouristov.

Na vytvorenie väčšiny v parlamente je potrebných 76 kresiel. Ak by sa spojili Demokrati 66 s kresťanskými demokratmi, liberálmi a alianciou Zelených a labouristov, vznikla by stredoľavá koalícia s miernou väčšinou. Ak by sa dohodli s liberálmi a konzervatívcami, išlo by o stredopravý variant, ktorý by bol však početne tesnejší.

Koaličné rokovania môžu trvať celé mesiace. Kým sa ustanoví nová vláda, krajinu zostane viesť úradnícky kabinet. Holandské médiá hovoria o „jemnom prelome“ – o návrate k stredovej politike po rokoch, keď sa diskusia točila okolo extrémnych tém migrácie a identity.

(reuters, lup)