Trhy lámu rekordy, no Fed zasial pochybnosti. Powell varuje pred návratom inflácie

Tento týždeň však môže byť všetko inak, pretože investorov čakal mimoriadne nabitý program. Prvou prekážkou bolo zasadnutie amerického Fedu, ktoré sa uskutočnilo v stredu večer. Reakcia naň však potvrdila, že aj napriek zdaniu pokoja majú centrálni bankári, ako aj investori pochybnosti o tom, kam sa makroekonomická aj politická situácia uberá.

Jedno slovo stačí

V hrubých obrysoch nedošlo k zásadným prekvapeniam. Fed podľa očakávania znížil úrokové sadzby o 25 bázických bodov, s čím všetci počítali. Druhým pozorne sledovaným bodom bola otázka programu kvantitatívneho uťahovania (quantitative tightening).

Ide o proces, pri ktorom centrálna banka znižuje množstvo peňazí v obehu, aby sprísnila menovú politiku. Fed s týmto procesom začal 1. júna 2022 a odvtedy sa mu podarilo znížiť svoju súvahu z deviatich biliónov na súčasných 6,6 bilióna dolárov.

Na stredajšom zasadnutí Jerome Powell oznámil, že k 1. decembru 2025 sa proces kvantitatívneho uťahovania skončí. Ide o veľmi podstatnú správu najmä pre rizikové aktíva, ako sú akcie a kryptomeny. Vyšší objem aktív v súvahe Fedu znamená väčšiu likviditu v systéme, čo obvykle podporuje rast týchto aktív.

Dobrou správou pre trhy bolo aj to, že Fed konal podľa očakávania. Väčšina investorov tento krok predpokladala. Tým sa však dobré správy skončili.

Trhy reagovali negatívne na slová, ktoré Powell predniesol v súvislosti s ďalším vývojom sadzieb. Uviedol totiž, že decembrové zníženie „zďaleka nie je vopred dané“. To trhy zaskočilo, pretože všetci počítali s tým, že sa Fed bude držať svojej optimistickej septembrovej prognózy. Podľa nej by mali sadzby do konca tohto roka klesnúť ešte dvakrát. Ten posledný pokles je teraz ohrozený. Nejde však o snahu Powella škodiť Donaldovi Trumpovi, ale o reakciu na makroekonomickú realitu.

Fed znižuje sadzby bez toho, že by dosiahol inflačný cieľ dve percentá. Ešte horšie je, že posledné dáta ukazujú, že inflácia v USA smeruje k trom percentám. Na vine sú Trumpove clá. Kľúčová otázka znie, či je ich efekt iba dočasným inflačným impulzom alebo či budú dlhodobo živiť infláciu. To nikto nevie a práve preto Powell postupuje opatrne.

Podľa jeho slov pridávajú clá infláciu zhruba vo výške pol percentuálneho bodu. To znamená, že ani bez nich by inflácia nebola na cieľových dvoch percentách. Inak povedané, Fed nemá priestor na príliš rýchle uvoľňovanie menovej politiky.

Hlavným dôvodom na jej uvoľnenie bol dosiaľ slabnúci trh práce, avšak z dôvodu prebiehajúceho vládneho shutdownu nemáme aktuálne dáta o nezamestnanosti. Tá síce pomaly rastie, ale zatiaľ nejde o dramatický vývoj.

Väčšina komentátorov si všimla, že Powell nepriamo pripustil stagflačný scenár, teda situáciu, keď ekonomika spomaľuje, ale inflácia sa drží nad cieľom. Zatiaľ to však nevyzerá na hlbokú stagfláciu. Najpravdepodobnejším riešením teda zostáva nerobiť nič a čakať, kým sa situácia na trhoch ustáli. Lenže práve tu sa objavuje ďalší problém.

Rozkol vo Fede

Zasadnutie Fedu ukázalo nejednotnosť centrálnych bankárov, čo sa v histórii príliš často nestáva. Obyčajne sa vedenie centrálnej banky snaží prezentovať jednotný postoj, tentoraz to tak nebolo. Svoju úlohu v tom zohral Trumpov nominant Stephen Miran, ktorý bol do Fedu dosadený v septembri a zastáva trumpovskú líniu agresívneho uvoľňovania sadzieb. Miran hlasoval za zníženie o 50 bázických bodov – rovnako ako v septembri.

Novinkou však bolo, že Jeffrey Schmid hlasoval za zachovanie sadzieb na súčasnej úrovni. Inými slovami, existuje člen Fedu, ktorý sa domnieva, že inflačné riziká sú natoľko vážne, že by banka mala so znižovaním sadzieb prestať. To je len ďalší dôkaz zložitosti situácie.

Ani centrálni bankári nemajú jednotný názor na ďalší vývoj a už samotná táto nejednotnosť je zdrojom neistoty. Zasadnutie Fedu tak investorov neuistilo, skôr zasialo semienko pochybností.

Technologická skúška: Alphabet, Microsoft a Meta

Druhou veľkou skúškou trhu bolo zverejnenie výsledkov troch firiem z elitnej skupiny Magnificent Seven po uzavretí trhov. Aj tu sa investori dočkali prekvapenia.

Začnime pozitívne. Alphabet (Google) predstavil výsledky, ktoré jasne prekonali očakávania analytikov. Zisk na akciu predstavoval 2,87 dolára oproti očakávaným 2,26 dolára, tržby dosiahli 102,3 miliardy dolárov, čo predstavuje solídny 16-percentný medziročný rast. Prevádzková marža dosiahla 30,5 percenta a bez pokuty Európskej únie vo výške 3,5 miliardy dolárov by bola ešte vyššia.

Akcie na výsledky reagovali rastom o šesť percent. Investori ocenili predovšetkým to, že cloudové služby zostávajú motorom rastu, ich tržby vzrástli o 34 percent. Alphabet navyše zvýšil plánované investície do umelej inteligencie na 92 miliárd dolárov na rok 2025 s ďalším zvýšením v roku 2026. Boom okolo AI sa teda zďaleka nekončí.

Microsoft tiež prekonal očakávania. Zisk na akciu dosiahol 4,13 dolára oproti očakávaným 3,67 dolára, tržby predstavovali 77,7 miliardy dolárov, teda o vyše dvoch miliárd viac, než čakal trh.

Rovnako ako pri Googli bol hlavným ťahúňom cloud, predovšetkým divízia Azure, ktorá zaznamenala 40-percentný medziročný rast tržieb. Napriek tomu akcie Microsoftu po výsledkoch oslabili o štyri percentá, pretože výhľad na ďalší štvrťrok počíta so spomalením rastu Azure iba na 37 percent.

Najväčšie sklamanie zažili investori v prípade Mety. Zisk na akciu predstavoval iba 1,05 dolára, zatiaľ čo analytici očakávali 6,68 dolára. Tržby však prekonali očakávania a dosiahli 51,2 miliardy dolárov oproti odhadovaným 49 miliardám. Príčinou prudkého poklesu zisku sú masívne investície do umelej inteligencie. Mark Zuckerberg v tom však problém nevidí, naopak, chce ich ďalej zvyšovať. Tento rok by Meta mala investovať 71 miliárd dolárov, pričom tempo výdavkov má v roku 2026 ešte zrýchliť.

Rozdiel medzi Metou a firmami ako Amazon či Microsoft spočíva v tom, že Meta si neprenajíma výpočtové kapacity, ale buduje vlastnú infraštruktúru. To jej dlhodobo môže priniesť výhodu, krátkodobo to však znamená vysoké náklady a vyššie riziko. Trhy túto zraniteľnosť premietli okamžite, akcie Mety klesli o viac než osem percent.

Na konci týždňa môže byť všetko inak

Výsledková sezóna bude pokračovať aj v ďalších dňoch. Svoje výsledky oznámi Apple a Amazon. Európska centrálna banka zasadla a rozhodla sa ponechať úrokové sadzby v eurozóne na úrovni dvoch percent. Do toho prichádzajú aj správy o tom, že stretnutie medzi Donaldom Trumpom a čínskym prezidentom dopadlo dobre.

Bude teda záležať len na tom, ktorú z týchto udalostí si trhy vyberú ako hlavnú tému týždňa. V každom prípade sa ukazuje, že pod povrchom rekordných čísel sa hromadí neistota a že tohtoročné neporaziteľné trhy možno čaká prvá skutočná skúška.