Európa vo vzácnych zeminách ťahá za kratší koniec. Prvé kroky má však za sebou

Čína za posledných pätnásť rokov vývoz vzácnych zemín obmedzila už viackrát. Tieto epizódy pomerne rýchlo upadli do zabudnutia. Vzácne zeminy nie sú vzácne výskytom, ale ťažbou a spracovaním.

Hra s obmedzovaním vývozu je preto dvojsečná. Okrem okamžitých efektov v podobe odvetných ciel a ďalších bariér a posilňovania protičínskeho ekonomického sentimentu obmedzenie stimuluje nárast investícii do konkurenčných projektov mimo krajiny draka. Čínske limity na vývoz preto doteraz vždy vyšumeli bez napáchania väčších škôd. Zároveň rovnako rýchlo klesol apetít investorov do nečínskych projektov.

Európske aliancie a skratky

Pred pár týždňami ste si mohli prečítať, ako sa k tomu postavili Spojené štáty. Patrí sa preto pozastaviť aj pri starom kontinente. Európska únia je dobrá vo vytváraní materiálov, iniciatív, sietí a aliancií s dobre znejúcimi skratkami.

Takže tu máme od roku 2020 Európsku alianciu pre suroviny (ERMA), Európsku sieť odborných kompetencií v oblasti vzácnych zemín (ERECON) a od roku 2024 nariadenie o kritických surovinách (bez peknej skratky), ktoré stanovuje ciele v domácej ťažbe a spracovaní na rok 2030.

V praktickej rovine je to trocha horšie. Ťažobné oblasti sú pomerne dobre zmapované (Grónsko, Škandinávia, Grécko), no ťažba sa nedeje nikde. Napríklad v roku 2023 boli objavené rozsiahle ložiská vo Švédsku, no prvé dodávky na trh sa očakávajú až dlho po roku 2030. Čistý ročný import do EÚ je dnes okolo 8- až 13-tisíc ton vzácnych zemín, dopyt však rastie.

Kde sú výrobné kapacity

Vzácne zeminy je náročné dostať z rudy von v čistej podobe. Dobrou správou preto je, že v Európe existujú aspoň nejaké spracovateľské kapacity. Najväčšia výroba magnetov je v Estónsku.

V septembri otvorené rozšírenie továrne za 75 miliónov eur s ročnou kapacitou dvetisíc ton dokáže zabezpečiť magnety napríklad pre milión elektromobilov či tisíc veterných elektrární. V druhej fáze rozširovania by v nasledujúcich rokoch mala kapacita narásť až na päťtisíc ton.

Druhý hráč je vo francúzskom La Rochelle, kde sa nachádza jediná továreň mimo Číny schopná spracovať celé portfólio 17 prvkov z kategórie vzácnych zemín. Jej produkcia v prípade magnetov predstavuje rádovo stovky ton ročne. Belgicko-francúzska spoločnosť Solvay tvrdí, že zvýšenie kapacity je primárne otázkou finančných zdrojov.

Nórsky Reetec už od 2019 prevádzkuje nízkokapacitný pilotný projekt separácie vlastným proprietárnym procesom. Od investorov nazbieral viac než sto miliónov eur a mal spustiť komerčnú prevádzku v roku 2025. Žiadne verejné informácie o nej zatiaľ nie sú. Aj to ukazuje, aký zdĺhavý proces je vytváranie nových kapacít.

Nielen z rudy

Okrem rudy existuje ešte jeden zdroj vzácnych zemín – elektroodpad. Napriek rozšírenosti recyklácie v Európe je separácia vzácnych zemín stále v plienkach. Nie je totiž triviálna.

Použité magnety či iné zdroje prvkov treba rozomlieť na prach a chemickými procesmi z neho želané komodity vyseparovať.

Technologickým lídrom v Európe je spoločnosť Ionic Technologies v Belfaste, ktorá údajne ako jediná mimo Číny vie na komerčnej úrovni zrecyklovať hlavnú štvoricu: prazeodým, neodým, terbium a dysprózium. Výstupom je zhruba 400 kilogramov ročne.

Podobné zariadenie je v pilotnej prevádzke vo Francúzsku s odhadovaným komerčným výstupom 500 ton koncom roka 2026. Ďalší projekt na recykláciu magnetov je rozbehnutý v Taliansku.

Podľa zástupcu Ionic Technologies bola najväčšou prekážkou nízka cena čínskej produkcie, ktorej sa ťažko konkuruje. Zavedenie vývozných limitov však mení situáciu – aspoň dočasne.

Európa z aktuálneho pohľadu ťahá pri vzácnych zeminách za kratší koniec – rovnako ako zvyšok sveta okrem Číny. Nie je však v bode nula, prvé kroky v ťažbe a najmä spracovaní sa už uskutočnili. Ani z pohľadu investičných potrieb nejde v kontinentálnom meradle o dramatické sumy.

Kľúčové pre tento sektor budú kroky jeho zákazníkov. Pokiaľ sa odberatelia spracovaných vzácnych zemín rozhodnú dlhodobo diverzifikovať svoje dodávateľské reťazce mimo Číny aj napriek potenciálne vyššej cene, pre sektor to bude kľúčový impulz. Ak nie, bude sa musieť starý kontinent s Čínou hrať naďalej na mačku a myš.