Rozvody bez dokazovania viny: nový zákon má umožniť dôstojný koniec manželstva

„V prípade zániku manželstva rozvodom zostáva zachovaná súčasná zásada, že rozvod manželstva je možný len v odôvodnených prípadoch – iba ak nastane kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi. O rozvode manželstva vždy rozhoduje súd,“ spresňuje pre Štandard Dalibor Skladan z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti. 

Súd doposiaľ zisťoval príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliadal.

Skúmal príčiny rozvratu, medzi ktorými sú najčastejšie dôvody ako nevera, násilie, dlhodobé odlúčenie, závislosti alebo strata dôvery. Podľa závažnosti určil, či je tento rozvrat trvalý a vážny, alebo ide iba o dočasnú krízu, pri ktorej je možné očakávať obnovenie spolužitia. 

Podľa štatistík bolo za minulý rok 8 397 konaní ukončených rozvodom, pričom najčastejšie príčiny sa uvádzajú ako rozdielnosť pováh, názorov a záujmov a nevera. 

Dôstojný koniec manželstva

V navrhovanej zmene rezort spravodlivosti spomína, že súd v prípadoch, keď sa obaja manželia dohodnú, nebude skúmať príčiny rozvratu ich manželstva.

Nová zmena, ktorú rezort spravodlivosti prináša, hovorí o zavedení inštitútu takzvaného nesporového rozvodu. 

Ako Skladan objasňuje, súd nebude skúmať, či je splnená podmienka kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, osvojí si tvrdenia manželov uvedené v návrhu na rozvod, ktorý manželia buď podajú ako spoločný návrh alebo návrh podá jeden manžel a druhý sa k nemu pripojí.

„V praxi teda pôjde o prípady, keď s rozvodom manželstva obaja manželia súhlasia,“ vraví Skladan. Ak súd po doručení návrhu vyhodnotí, že sú splnené podmienky takéhoto typu rozvodu, príčiny rozvratu ho už nebudú zaujímať.

To znamená, že počas manželstva, ak je napríklad manželka neverná a zdieľa posteľ s iným mužom, pri nesporovom rozvode sa táto príčina rozvratu vzťahu nebude dokazovať. Súd sa už nebude pýtať a dokazovať to, kto bol neverný, kedy k tomu došlo či kto opustil spoločnú domácnosť, ak sa obaja manželia na rozvode dohodnú. 

Materiál z dielne ministerstva spravodlivosti hovorí aj o splnení ďalších podmienok pri takomto nesporovom rozvode, a to, že manželstvo trvalo najmenej jeden rok, pričom manželia spolu dlhšie ako šesť mesiacov nežijú. A tiež, ak sa manželia, ktorí sú rodičmi maloletého dieťaťa, dohodnú na úprave pomerov k dieťaťu na čas po rozvode, pričom dohoda musí byť v najlepšom záujme dieťaťa.

Nová zmena, ktorú rezort spravodlivosti prináša, sa však netýka prípadov, ak jeden z manželov s rozvodom manželstva nesúhlasí. Súd vtedy obligatórne skúma, či je splnená podmienka pre rozvod manželstva – kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi. „Konkrétne, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia,“ dodáva Skladan. 

„Zisťovanie existencie kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi a jeho príčin častokrát vedie k eskalácii konfliktu medzi manželmi a následnej nemožnosti, respektíve ťažkosti dohodnúť sa na úprave pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode, čo nie je v záujme maloletých detí,“ špecifikuje Skladan problém, ktorý chce rezort spravodlivosti pri rozvodoch eliminovať. 

Ako ďalej vraví, účelom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým umožniť manželom ukončiť manželstvo, ktoré už neplní svoju funkciu, dôstojne a s minimálnym zásahom súdu, čo v konečnom dôsledku umožní aj zachovanie korektných vzťahov medzi bývalými manželmi po rozvode. 

„Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, súd má povinnosť pri rozhodovaní o rozvode prihliadať na najlepší záujem maloletých detí,“ dodáva. 

Nový zákonník oslabí manželstvo

K navrhovaným zmenám v OZ sa pre Štandard vyjadril Patrik Daniška, predseda Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku. 

„Už dlhšiu dobu prebieha zmena vo vnímaní manželstva. Namiesto úplnej jednoty osôb sa manželstvo začína čoraz viac vnímať len ako emocionálna jednota,“ vraví Daniška s dôvetkom, že je s tým spojené riziko, že keď emócie vyprchajú, manželstvo nedáva viac zmysel. 

Podľa neho je to smutné nepochopenie skutočnej hĺbky a dôležitosti manželstva. „Žiaľ, nový Občiansky zákonník nás posúva bližšie k tomuto druhému, povrchnému chápaniu manželstva,“ konštatuje.

Upozorňuje, že takzvaný nesporový rozvod prispeje k zvýšeniu rozvodovosti so všetkými negatívnymi dopadmi na deti, samotných manželov aj celú spoločnosť. Namiesto tejto zmeny by sa mal podľa Danišku zákonodarca zamyslieť nad presným opakom, a síce, ako zabezpečiť, aby boli manželstvá stabilnejšie a nedochádzalo k rozvodom. „Naša ústava hovorí, že manželstvo je pod ochranou zákona. Rozvody dohodou sú popretím tejto ústavnej normy,“ dodáva. 

Skúsenosti rozvedených

Pre Štandard reaguje čerstvo rozvedený muž v strednom veku, ktorý sa so svojou bývalou manželkou rozviedol po dvanástich rokoch v októbri tohto roku za 22 dní. „37 minút pojednávania a hotovo,“ spresňuje rozvedený.

Podľa neho celý proces ani teraz bez plánovaných zmien v novom Občianskom zákonníku netrval dlho, keďže sa s bývalou manželkou vedeli navzájom dohodnúť, no napriek tomu bolo potrebné zo strany súdu preskúmať príčiny rozvratu. Do celého rozvodového konania boli zapojení okrem manželov aj svedkovia, listinné dôkazy či znalecký posudok. 

Keďže majú rozvedení manželia štrnásťročnú dcéru, jej otec si pochvaľuje, že od roku 2023 sa do zákona dostala aj možnosť starostlivosti o maloleté dieťa – spoločná osobná starostlivosť. „Čo znamená, že ak sa rodičia vedia rozumne dohodnúť, je to zlatá stredná cesta, keď sa obaja o dieťa starajú časovo neobmedzene bez zásahu súdu,“ špecifikuje muž. 

Hatráková: Deti systém ničí

Spoločná osobná starostlivosť bol návrh zákona bývalej poslankyne NR SR Kataríny Hatrákovej. Ako pre Štandard spresňuje, v legislatívnom procese sa z neho stal akýsi hybrid. „Toto, čo uzrelo svetlo sveta, je v podstate kompromis,“ konštatuje s dôvetkom, že odkedy je tento zákon v platnosti, tak dodnes o ňom nevedia sudcovia, advokáti ani prokurátori, s ktorými sa stretáva na pojednávaniach pri rozvodoch manželov, ktorým pomáha aj ako psychologička prostredníctvom manželskej poradne. 

„Keď hovorím o spoločnej starostlivosti, tak oni nemajú prečítaný ani len ten zákon zo Zbierky zákonov, tobôž, že by porozumeli tomu kontextu a potom to interpretujú napríklad tak, že ‚áno, to je pre tých pár ľudí, ktorí sú dohodnutí‘,“ objasňuje problém Hatráková, ktorá sa vo svojej praxi venuje úprave práv a povinností pri rozvode vo vzťahu k dieťaťu. 

Spoločná osobná starostlivosť by podľa nej mala byť pre väčšinu ľudí, ktorí sa rozvádzajú.

„Prvá otázka klientov na začiatku je, že my sa chceme rozísť, ale povedzte nám, ako to urobiť tak, aby naše dieťa netrpelo?“ spresňuje psychologička. 

Jediný spôsob, ako to urobiť, je podľa nej taký, že rodičia budú mať slušný rodičovský vzťah a budú sa o dieťa starať spolu. Hatráková problematiku rozvodovosti a sociálnoprávnej ochrany detí vníma ako veľmi kritickú. „Lepší zákonník v tejto chvíli nepomôže,“ myslí si. Podľa nej by sme mali zmeniť náhľad na to, čo je to rozvod a rozpad rodiny, s ktorou súvisí nedodržiavanie zákonov. 

„Časť, ktorá sa týka porozvodovej starostlivosti o deti, je pomerne chaotická,“ tvrdí Hatráková o návrhu nového Občianskeho zákonníka. Podľa nej vôbec nerieši rodičov, ktorí sa po rozvode nedokážu dostať k dieťaťu, ktoré je manipulované v rámci celého procesu za účelom získania majetku alebo iných výhod. 

Ako objasňuje, deti sú ťažko poškodzované v systéme, ktorý by ich mal chrániť. Hovorí o prekročení hranice, pričom spomína inštitucionalizované násilie. „Keď máte päťročné dieťa, ktoré má za sebou dve súdnoznalecké vyšetrenia, štyri výpovede pred sudcom a kolíznym opatrovníkom, tak z môjho pohľadu je to trestný čin, keď toto niekto dieťaťu urobil,“ dodáva. 

Hatráková spomína aj nedostatky pri striedavej starostlivosti, s ktorou súvisí limitovanie rodičovských práv a povinností a dokazovanie dobrého rodičovstva pred súdom, ak sa manželia nedohodnú. 

„Teraz musí môj muž dokazovať, že bol dobrým otcom našich detí. Lebo ak nebol, tak čo sme robili ako štát, ako sme chránili tie deti tých 10 rokov? A ak bol, tak prečo by to mal dokazovať?“ uvádza príklad Hatráková, ktorá si myslí, že dnes sú rozvody zväčša o tom, kto má silnejšieho advokáta.

Zmena pohlavia ruší manželstvo

V novom Občianskom zákonníku ministerstvo navrhujte aj zakotvenie nového spôsobu zániku manželstva v dôsledku zmeny pohlavia jedného z manželov, ktoré má zabezpečiť súlad s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy. 

„Súčasná právna úprava túto situáciu, ktorá môže v praxi nastať síce výnimočne, ale nie je to vylúčené, nerieši,“ informuje Skladan. Ako vraví, ak by po zmene pohlavia jedného z manželov manželstvo pretrvávalo, nešlo by už o zväzok muža a ženy, ale o zväzok dvoch osôb rovnakého pohlavia, ktorý slovenský právny poriadok v súčasnosti neumožňuje. 

Pôjde síce len o ojedinelé prípady, avšak právna úprava by na ne mala pamätať. Práva a povinnosti manželov k spoločnému dieťaťu a k majetku sú v tomto prípade rovnaké, ako je to v prípade rozvodu manželstva. 

Daniška: Pohlavie sa nemení

Podľa predsedu Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku Patrika Danišku základný problém pri tomto návrhu je, že naša legislatíva umožňuje zapísať do matriky opačné pohlavie ako človek v skutočnosti má. „Všetci vieme, že nič také ako zmena pohlavia u človeka nie je možné. Ak však právo takýto nezmysel umožňuje, nastáva dilema,“ objasňuje Daniška. 

Zároveň sa však pýta, ak sa muž v rozpore s realitou vedie v evidencii ako žena, má mať možnosť sobášiť sa s iným mužom alebo s inou ženou? 

Daniška spomína, že ani jedno riešenie nedáva z určitého hľadiska logiku. „Prečo by sme mali uznávať manželstvo dvoch biologických mužov, hoci jeden je nesprávne zapísaný ako žena, keď vieme, že manželstvo môže vzniknúť len medzi osobami opačného pohlavia?“ pýta sa predseda.

Ako vraví, na druhej strane, prečo by sme mali uznávať manželstvo medzi mužom, ktorý je z právneho hľadiska žena s inou ženou? V realite ide o osoby opačného pohlavia, ale z pohľadu štátnej evidencie nie. 

Skutočným riešením bude podľa Danišku to, že sa už viac nebude dať zmeniť pohlavie v rozpore s biologickou realitou. „Koniec koncov, k tomu nás nabáda aj nedávna novela ústavy,“ konštatuje predseda s dôvetkom, že ak ju parlament myslel vážne, mal by v prvom rade zrušiť prepisy pohlavia odporujúce biológii. Potom podľa neho nebude potrebné riešiť ani dilemu, čo s manželstvami, ak dôjde k úradnej zmene pohlavia.

Sobáš bez lásky neobstojí

Návrh z dielne ministerstva spravodlivosti hovorí aj o súčasnej právnej úprave, v ktorej absentuje nasledujúci dôvod neplatnosti manželstva. Reč je o nepoctivom úmysle pri uzatváraní manželstva. 

„O nepoctivý úmysel ide vtedy, ak sa manželstvo uzavrelo bez úmyslu založiť manželské spolužitie a naplniť účel manželstva, najmä za účelom získania štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo udelenia pobytu na území Slovenskej republiky,“ špecifikuje rezort. 

Manželia a dlhy po novom

V návrhu nového Občianskeho zákonníka sa upúšťa aj od pojmu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), ktorý je nahradený pojmom spoločné imanie manželov (SIM). Ten podľa rezortu viac zodpovedá aktuálnym požiadavkám na usporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi.

Spoločným znakom oboch inštitútov (BSM a SIM) je bezpodielovosť. Miera účasti manželov na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného imania manželov nie je teda vyjadrená podielmi.

„Podľa súčasnej právnej úpravy, súčasťou inštitútu BSM nie sú pohľadávky a záväzky (dlhy) manželov, aj keď je potrebné ich pri zániku manželstva vysporiadať,“ spresňuje opäť Dalibor Skladan z tlačového oddelenia. Ako vraví, pojem „imanie“ pri SIM označuje tak majetok, ako aj záväzky.

Nedostatkom súčasnej právnej úpravy manželského majetkového práva je teda podľa slov Skladana práve absencia právnej úpravy, ktorá by sa týkala dlhov.

Preto podľa OZ z roku 1964 pri splácaní dlhov vznikali doposiaľ spory o to, kto po rozvode manželov zodpovedá za úver, pôžičku alebo leasing.

„Navrhovaná právna úprava tento nedostatok odstraňuje a výslovne uvádza, ktoré dlhy sú súčasťou spoločného imania manželov a ktoré, naopak, jeho súčasťou nie sú a sú len dlhom jedného z manželov,“ objasňuje.

V praxi to podľa neho bude znamenať zvýšenie právnej istoty manželov, ale aj ich veriteľov, keďže navrhovaná právna úprava výslovne stanovuje, ktoré dlhy patria do spoločného imania manželov, a teda za ktoré zodpovedajú obaja manželia spoločne a ktoré sú výlučným dlhom jedného z nich a zodpovedá za ne len tento manžel.

Je to teda určitá ochrana jedného z manželov pred dlhmi toho druhého. K dlhom, ktoré sa týkajú výlučného majetku manžela, patria tiež dlhy, ktorých rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov a ktoré prevzal jeden z nich bez súhlasu druhého manžela, a dlhy vzniknuté z protiprávneho úkonu manžela. 

Ako v prípade BSM zostáva manželom zachovaná možnosť upraviť si svoje majetkové pomery dohodou, ktorú môžu uzavrieť aj snúbenci. „Ide o možnosť, ktorú majú manželia aj dnes, avšak nová právna úprava umožní aj existenciu režimu oddeleného majetku, teda každý z manželov bude môcť nadobúdať majetok len do svojho výlučného vlastníctva, nie do spoločného,“ vraví Skladan s dôrazom, že ide o možnosť, nie povinnosť manželov upraviť si takto svoje majetkové vzťahy. 

Jednota manželov aj v majetku

Na margo tejto zmeny opäť reaguje Patrik Daniška, ktorý rozšírenie pojmu na spoločné imanie nevníma ako problém.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, respektíve po novom spoločné imanie manželov podľa neho vyjadruje jednotu manželov v majetkovej oblasti. „Vyjadruje, že manželia tvoria jednotu. Tento inštitút tiež chráni slabšieho manžela, spravidla ženu,“ objasňuje Daniška.

Ako vraví, v manželstve nastáva deľba práce, jeden z manželov zarába, aby uživil rodinu, druhý, spravidla žena, je doma s malými deťmi. „Spoločne tvoria tím. Je logické a spravodlivé, ak zárobok jedného patrí aj tomu druhému,“ dodáva.