Lekcia machiavelizmu: nastupujúca česká vláda sľubuje nesplniteľné

Napriek tomu, že všetci vedia, že tento ideálny prístav neexistuje, princíp dnešných politikov spočíva v tom, že neustále svojim voličom vytvárajú predstavu, že takýto prístav je už na dosah. Že v ďalšom volebnom období ho určite dosiahneme. V skutočnosti je však politika neustálym manévrovaním medzi plytčinami a búrkami.

A práve uniknuté programové vyhlásenie vznikajúcej českej vlády ponúka tieto dva prístupy v jednom. Prvý je, samozrejme, výrazne populistický v tom, že ide o pokračovanie volebnej kampane. Druhý prístup k tomuto dokumentu však naznačuje isté manévrovacie schopnosti novovznikajúcej vlády.

Sľubom nikdy nezarmútiš

Človek nemusí byť žiadny ekonomický expert, aby videl, že nastupujúca vláda sľubuje nesplniteľné: nedvíhať dane, lepšie hospodáriť, vytvoriť malý efektívny štát.

Tieto heslá počúvame veľmi často za posledných dvadsať rokov, či už od opozície, alebo od nastupujúcej koalície. Všetci chcú efektívny, fungujúci štát bez dlhu.

Politická realita je vždy iná. Štátny dlh rastie a platy politikov s ním. To sa zatiaľ nezmenilo za žiadnej ponovembrovej vlády. Ale poďme sa pozrieť, na čo sa môže konkrétne tešiť český občan v nasledujúcich štyroch rokoch.

Priority v energetike

Vláda chce zaistiť lacné energie. To je určite veľmi dobrá myšlienka, pretože ekonómia v istom ohľade nie je nič iné ako pretvorená energia. V dnešnom svete platí viac ako inokedy, že lacná energia znamená väčší hospodársky rast.

Novovznikajúca vláda chce dať prioritu jadrovej energii. Aj to by sa dalo nazvať prejavom zdravého sedliackeho rozumu.

Kde však plány novej vlády začínajú narážať na realitu, je spôsob vykonania tohto kroku. Hlavným prostriedkom má byť prevzatie stopercentnej kontroly nad najväčším výrobcom elektriny v krajine, spoločnosťou ČEZ, aby sa posilnil vplyv štátu na cenu energií. Lenže problém je v tom, že cenu energie neurčuje štát, ale trh. Navyše to nie je úplne voľný trh, ale trh riadiaci sa európskymi reguláciami. A práve tie by bolo potrebné zmeniť.

Zoštátnením ČEZ-u sa hlavný problém nevyrieši. Navyše, vláda by prišla o zlaté vajcia v podobe dividend. tát má pritom vďaka svojmu podielu v tomto podniku už dnes praktický vplyv na všetky strategické rozhodnutia tejto firmy.

Stiahnutie ČEZ-u z burzy by predovšetkým poškodilo české kapitálové trhy, pretože pražská burza by prišla o svoj najobchodovanejší titul. Rovnako nákup a výstavba nových jadrových blokov budú stáť obrovské množstvo peňazí. A kde ich vziať, keď už teraz v štátnej pokladnici peniaze chýbajú?

Ďalším silným bodom v programe je odmietnutie kvót ETS-2 a revízia celého Green Dealu. To opäť znie ako veľmi ambiciózny plán, ale je to celoeurópsky problém, nie čisto národný. Je otázne, či česká vláda nájde dostatok spojencov na európskej úrovni, aby to dokázala zmeniť. Sľubovať odmietnutie kvót bez toho, aby existovala reálna šanca na ich zastavenie, je do istej miery alibistické. Takto by sme mohli pokračovať bod po bode v celom vládnom vyhlásení. Skutočná politika sa však vždy odohráva medzi tým, čo by vláda chcela, a tým, čo si môže dovoliť.

Protifialovský aspekt programu

Návrh programového vyhlásenia novej českej vlády obsahuje sériu rušení opatrení, ktoré zaviedla Fialova vláda. Nový kabinet chce zastropovať zvyšovanie odvodov pre živnostníkov a obnoviť zľavu na manželku alebo škôlkovné. Všetky tieto kroky budú niečo stáť, no stále hovoríme len o jednotkách až desiatkach miliárd českých korún, takže je relatívne veľká šanca na ich uskutočnenie. (Jedna miliarda českých korún predstavuje v prepočte približne 41 miliónov eur – poznámka redakcie).

Aj tu sa môžeme pýtať, či napríklad návrat škôlkovného nie je zbytočný a nie je iba detinským prejavom antifializmu. Rodí sa totiž čoraz menej detí, takže nie je taký veľký pretlak v kapacite škôlok. Nedostatok miest v štátnych škôlkach sa týka predovšetkým obyvateľov veľkých miest, ktorí nepatria k voličským baštám novovznikajúcej vlády.

Na zrušenie škôlkovného ako nepopulárneho kroku musela končiaca vláda nabrať veľkú odvahu. Jediným konkrétnym krokom v oblasti výberu daní má byť opätovné zavedenie registračných pokladníc EET, ktoré naopak Fialova vláda zrušila.

Veľkým krokom späť v oblasti dôchodkovej reformy je opätovné stanovenie dôchodkového veku na 65 rokov. Nie je pritom vôbec jasné, ako chce kabinet čeliť nepriaznivému demografickému trendu a zároveň si zachovať vyrovnaný rozpočet.

Vláda tak namiesto reforiem ponúka len vybavovanie si účtov – gesto, ktoré pôsobí rozhodne, no nie ako skutočné riešenie.

NATO, EÚ aj Izrael zostávajú nedotknuté

Keď sa oslobodíme od určitého politického idealizmu, zistíme, že v tom, ako Andrej Babiš postupuje, je neuveriteľný pragmatizmus. Staronový premiér využíva to, že je dnes vo svojich 71 rokoch najskúsenejším politikom.

V jednej vláde bol ministrom financií, ďalšiu viedol a potom bol štyri roky v opozícii. Ustál všetky novinárske výpady a súdne procesy. Tvrdšiu, hrošiu kožu ako Babiš má možno len Filip Turek.

Zostavovanie vlády je ústavne delikátny moment a v súvislosti s týmto procesom má český prezident relatívne veľkú moc. Ten je síce mediálne zdatný, ale má veľmi málo politických skúseností.

Doteraz rokoval iba s premiérom Fialom, s ktorým zdieľal rovnaké hodnoty. Pri Babišovi to tak nie je. Šéf hnutia ANO síce nie je vyložene nepriateľ, no dá sa predpokladať, že bývalé mladé komunistické kádre majú stále niečo spoločné aj po čase, ktorý uplynul od zamatovej revolúcie.

Babiš svoju pripravenosť ukázal tým, že prezidentovi zaslal programové vyhlásenie cez dátovú schránku. Tým sa uistil, že vyhlásenie bude viac-menej známe skôr, ako sa oficiálne zverejní. V pondelok navyše Babiš upresnil, že ide len o návrh pre prezidenta. Finálna podoba môže byť iná. Inak povedané, vypustil testovací balónik.

V programe nie je nič, čo by znepokojilo ani najbdelejšieho atlantistu: NATO, EÚ aj Izrael zostávajú nedotknuté. Odmietnuť takúto vládu by pre prezidenta Pavla znamenalo poprieť sám seba. Pokiaľ je hlavná línia vládnej politiky v súlade s ústavnými a medzinárodnými záväzkami krajiny, potom sú personálne výhrady druhoradé.

Napokon, ani prezident Zeman si nedovolil nemenovať Jana Lipavského za šéfa rezortu diplomacie, hoci sa ich názory rozchádzali. Babiš si tak múdro pripravuje pôdu na to, aby prezident Pavel musel akceptovať všetky jeho návrhy na ministerské posty.