Revolúcia, reforma a sloboda – tri tváre Latinskej Ameriky

Na tohtoročnom zasadnutí OSN zazneli z Latinskej Ameriky tri hlasy. A každý inak. Na to nie sme v Európe príliš zvyknutí, pretože medzi európskymi politikmi panuje silný liberálny konsenzus.

Latinskoamerický kontinent, ktorý svet často vníma len ako sféru vplyvu Washingtonu, sa však ukázal ako laboratórium odlišných vízií budúcnosti. Desaťročia sa o Latinskej Amerike hovorilo, ale málokto ju skutočne počúval. Dnes si jej prezidenti berú slovo sami a hovoria veci, ktoré od „globálneho Juhu“ málokto čaká.

Pre západný svet je pritom každé zasadnutie OSN predovšetkým o prejave amerického prezidenta. Ani tohtoročné osemdesiate nebolo výnimkou. Donald Trump nesklamal, hovoril s obvyklou ostrosťou, vyzval na „okamžité zastavenie migrácie“, varoval pred „úpadkom Západu“ a obhajoval silu a sebestačnosť.

Pozornosť médií si vyslúžil aj Emmanuel Macron, ktorý oznámil francúzsky zámer uznať štát Palestínu. A tým sa pre väčšinu pozorovateľov všetko skončilo.

Lenže to je typický euroatlantický omyl. Valné zhromaždenie OSN totiž nie je len pódiom Západu, ale aj zrkadlom toho, ako o svete premýšľa zvyšok planéty. A práve Latinská Amerika, dlho geopoliticky považovaná za niečo „medzi“, tento rok ukázala pozoruhodnú rozmanitosť ideí, emócií a morálnych vízií.

Latinská Amerika tento rok na pôde OSN nepôsobila ako jednotný hlas globálneho Juhu, ale ako zrkadlo dnešného sveta, ktorý hľadá nový zmysel. Petro, Lula i Milei hovorili každý iným jazykom, ale všetci chceli to isté: aby ich krajiny neboli len objektom dejín, ale ich tvorcami. Práve v tejto rozmanitosti môže byť skutočná sila Latinskej Ameriky. Nie je jednotná, ale je počuť.

Petro a jeho evanjelium spravodlivosti

Najradikálnejšiu reč a zároveň najdlhší z analyzovaných prejavov predniesol kolumbijský prezident Gustavo Petro. Možným dôvodom, prečo to tak bolo, je, že sa mu končí štvorročný mandát a kolumbijská ústava zakazuje opätovné zvolenie.

Hlavným vektorom príhovoru kolumbijského prezidenta bola situácia v Gaze, ktorú považuje za genocídu. Nielenže považuje za nevyhnutné ukončiť konflikt, ale OSN by mala podľa neho vyslať do tohto regiónu svojich vojakov.

Priamy podiel na dianí v Gaze má pritom podľa neho Donald Trump. Obvinenia voči americkému prezidentovi boli veľmi silné: „Trump nielenže necháva dopadať rakety na mladých ľudí v Karibiku, ale dovoľuje, aby padali aj na deti, ženy a starcov v Gaze. Stáva sa spolupáchateľom genocídy.“

Z jeho slov vyplýva, že Petro vníma Spojené štáty ako hlavného nositeľa štrukturálneho násilia – od vojen až po drogovú politiku. V jeho optike je americký imperializmus systémom, nie iba jedným prezidentom.

Nevraživosť medzi Trumpom a Petrom je vzájomná, pretože ten ho považuje za nelegálneho drogového vodcu. Kolumbijský líder však túto nálepku, samozrejme, odmieta. Navyše vo svojom prejave zaútočil na Trumpovu protidrogovú politiku, keď uviedol: „Protidrogová politika neslúži na zastavenie kokaínu mieriaceho do USA. Slúži na ovládnutie národov Juhu.“

Petro však nie je úplne zastaraný typ latinského ľavicového politika protiimperialistického strihu. Svoj protiamerický postoj vylepšil o boj s klimatickou zmenou. Svetové elity nie sú ochotné vzdať sa uhlia, ropy ani finančných ziskov, a preto ľudstvo smeruje k sebazničeniu.

Kolumbijský prezident teda navrhuje globálny plán dekarbonizácie a odpúšťania dlhov chudobných krajín výmenou za ekologické investície. Po týchto výrokoch nikoho neprekvapí, že Petro vyzval na revolúciu celého ľudstva, ktorá má nahradiť národné štáty v úpadku.

Tento politik tak stelesňuje novú podobu latinskoamerickej ľavice: stále antiimperialistickú, ale s globálnymi ambíciami. Ľavice, ktorá sa už výhradne nezameriava na triedny boj, ale hlása boj o prežitie planéty.

Lula da Silva: reformátor v čase rozpadu

Popri kolumbijskom prezidentovi pôsobil prejav brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu dosť umiernene, a to aj napriek tomu, že Lula je tiež ľavicový politik. Svoju reč v OSN postavil na obhajobe multipolárneho sveta, v rámci ktorého má byť rešpektovaná suverenita každej krajiny a štáty by sa mali brániť akémukoľvek zasahovaniu zvonku.

Lula tak dal jasne najavo, že sa v súdnom procese s bývalým prezidentom Jairom Bolsonarom nenechá zastrašiť Donaldom Trumpom, ktorý bol spojencom tohto prezidenta.

Ani tento značne kritický prejav voči USA neznamenal automaticky nepriateľstvo s Trumpom. Šéf Bieleho domu považuje Lulu za sympatického chlapíka, s ktorým by sa rád stretol. Brazília je dosť veľká krajina na to, aby si ju mohli USA rozhádať a dopustiť jej ešte väčšie primknutie k zoskupeniu BRICS.

Lula zároveň pripomenul, že súčasný svet hovorí často o vojnách, ale zabúda napríklad na boj s hladom. To je pre neho jediná vojna, v ktorej môžu všetci zvíťaziť.

Brazílsky prezident vyzval aj na reguláciu internetu a umelej inteligencie. Južná Amerika nie je technologicky zaostalý kontinent, ale digitálne problémy sa jej dotýkajú rovnako ako zvyšku globálneho sveta. Relatívnu umiernenosť bolo vidieť aj v postoji brazílskeho prezidenta k situácii v Gaze, kde podľa neho dochádza ku genocíde, ale nevyžaduje si to priamy zásah OSN.

Javier Milei: kacír ľavicového Západu

Lenže Latinská Amerika nie je iba zbierkou ľavicovo orientovaných prezidentov. V OSN sa chopil slova aj argentínsky prezident Javier Milei.

Na rozdiel od svojich „susedov“ už samotným poňatím svojho prejavu dal najavo, že Spojené štáty a predovšetkým Donald Trump sú pre neho viac než len spojencom. Milei totiž začal ostrou kritikou samotnej Organizácie Spojených národov.

Podľa neho táto inštitúcia stratila svoj pôvodný liberálny zmysel a premenila sa na nástroj tyranskej byrokracie. Ako vyhlásil: „Nepotrebujeme viac byrokratov v New Yorku, potrebujeme menej daní a viac slobody.“

Podľa Mileiho sa OSN odchýlila od svojho poslania riešiť ozbrojené konflikty medzi štátmi a namiesto toho šíri vlastnú hodnotovú agendu, napríklad boj proti klimatickým zmenám.

Proti tejto ideológii stavia návrat k základnému kritériu úspechu politiky, ktorým je hospodársky rast. Argentínsky prezident jednoznačne podporil Trumpov návrh na tvrdší boj proti migrácii a ocenil aj jeho úsilie o odstránenie ľavicovej ideológie z amerických inštitúcií.

Niekedy však nie je najdôležitejšie to, čo politik povie, ale to, čomu sa vyhne. Milei sa vo svojom prejave prakticky nevyjadroval k medzinárodným krízam s výnimkou svojho obdivu k Trumpovi. Situáciu v Gaze prešiel diplomatickým mlčaním. Je to gesto, ktoré o ňom vypovedá viac ako tisíc slov.