Na tohtoročnom zasadnutí OSN zazneli z Latinskej Ameriky tri hlasy. A každý inak. Na to nie sme v Európe príliš zvyknutí, pretože medzi európskymi politikmi panuje silný liberálny konsenzus.

Latinskoamerický kontinent, ktorý svet často vníma len ako sféru vplyvu Washingtonu, sa však ukázal ako laboratórium odlišných vízií budúcnosti. Desaťročia sa o Latinskej Amerike hovorilo, ale málokto ju skutočne počúval. Dnes si jej prezidenti berú slovo sami a hovoria veci, ktoré od „globálneho Juhu“ málokto čaká.

Pre západný svet je pritom každé zasadnutie OSN predovšetkým o prejave amerického prezidenta. Ani tohtoročné osemdesiate nebolo výnimkou. Donald Trump nesklamal, hovoril s obvyklou ostrosťou, vyzval na „okamžité zastavenie migrácie“, varoval pred „úpadkom Západu“ a obhajoval silu a sebestačnosť.

Pozornosť médií si vyslúžil aj Emmanuel Macron, ktorý oznámil francúzsky zámer uznať štát Palestínu. A tým sa pre väčšinu pozorovateľov všetko skončilo.