Opäť je tu problém s ropou z Chorvátska. Čo to hovorí o neruskej alternatíve?
Vo štvrtok zaslala slovenská rafinéria Slovnaft do médií správu, ktorej informačné posolstvo znelo pomerne jasne. Na alternatívnu trasu dodávok ropy z Ruska cez Ukrajinu sa zatiaľ nedá spoľahnúť.
Chorvátska spoločnosť Janaf, ktorá prevádzkuje ropovod Adria, podľa Slovnaftu nesplnila zmluvné podmienky. Do štvrtka mala na Slovensko v rámci zmluvy so spoločnosťou MOL dodať 58-tisíc ton ľahkej neruskej ropy Arab Light, čo sa jej nepodarilo.
Pre slovenskú rafinériu to predstavuje problém, ktorý ohrozuje export palív do zahraničia. Týka sa to najmä českého, poľského a rakúskeho trhu. Hoci Slovnaft väčšinu palív vyrába stále z ruskej ropy, ktorá aktuálne na Slovensko prúdi, môže ju využiť iba pre domáci a ukrajinský trh. Do krajín Európskej únie môže kvôli sankciám predávať len produkty z ropy, ktorá nepochádza z krajiny medveďa. Slovnaft navyše nedávno komunikoval, že v októbri a novembri mal odoberať a spracovávať až polovicu alternatívnej neruskej ropy.
Tá pritom prichádza na Slovensko práve z juhu cez ropovod Adria, ktorý začína v chorvátskom prístavnom meste Omišalj, kde sa nachádza aj ropný terminál.
Nie je to prvý spor
Slovnaft obvinil Janaf z porušenia zmluvy už koncom októbra, dokonca ju o tom oficiálne informoval prostredníctvom listu.
Rafinéria uviedla, že chorvátsky prepravca bez včasného upozornenia zadržal u seba 90-tisíc ton ropy toho istého typu, pretože ju potreboval mať v potrubí na technologické účely po tom, ako prestal dodávať ropu do Srbska. Začiatkom októbra totiž začali platiť americké sankcie voči ruskému majiteľovi tamojšej spoločnosti NIS.
Hovorca Anton Molnár minulý týždeň podotkol, že išlo o objem „v hodnote 50 miliónov dolárov“, ktorý je dostatočne významný na to, aby ohrozil „dodávanie palív neruského pôvodu pre región strednej Európy“.
Vzhľadom na opätovné porušenie zmluvy Slovnaft podľa hovorcu zvažuje už aj právne kroky.
Janaf sa pri predchádzajúcej kauze bránil tým, že si svoje záväzky plní a transport ropy prostredníctvom jej prepravného systému pokračuje v súlade s dohodou. Tvrdenia slovenskej rafinérie odmietol a vyzval jej materskú firmu MOL, aby zvýšila prevádzkové využitie kapacity potrubia, keďže jeho súčasné využitie je z jej strany údajne výrazne pod zakontrahovanou úrovňou.
K aktuálnemu zlyhaniu dodávky sa spoločnosť zatiaľ nevyjadrila.
Nosná alternatíva k dodávkam z Ruska akosi nefunguje
Jesenné problémy s dodávkami ropy však nie sú jediným problémom, ktorý pre Slovensko predstavuje chorvátska alternatíva k ruským dodávkam.
Okrem toho, že náklady na prepravu ropy touto trasou sú niekoľkonásobne vyššie ako v prípade trasy cez Ukrajinu, sa slovenská rafinéria dlhodobo obáva aj toho, či budú kapacity Adrie postačovať na to, aby tadiaľ mohla uspokojiť celý svoj dopyt. Najmä po tom, čo sa v EÚ definitívne zakáže ruská ropa.
Otázkou, koľko ropy je chorvátska časť potrubia schopná prepravovať, sa Slovnaft, MOL aj Janaf zaoberajú už dlhé roky. Aby mohla úplne suplovať východnú trasu z Ruska, musela by byť schopná prepraviť zhruba 40-tisíc ton ropy denne, čo ročne predstavuje približne 14 miliónov ton.
V septembri tohto roku sa uskutočnilo niekoľko testov, ktoré zahŕňali prepravu väčších objemov ropy, no nedopadli práve najlepšie. Bratislavská rafinéria informovala, že ropovod na základe výsledkov nie je schopný dlhodobo prepravovať dostatočné množstvo ropy do Maďarska a na Slovensko. Počas testov nebol schopný pracovať s dostatočnou kapacitou dlhšie ako dve hodiny.
Chorváti sa navyše vyhovárali na výpadky elektriny a celá správa o priebehu testovania pôsobí pomerne bizarným dojmom.
Zatiaľ sa tak zdá, že chorvátska časť ropovodu Adria nie je na totálny odklon strednej Európy od ruskej ropy pripravená. Ukazuje sa, že dvaja dodávatelia, na ktorých sa nemožno stopercentne spoľahnúť, sú stále lepší ako jeden. Presne o tom je diverzifikácia rizika, a nie o absolútnom zákaze jedného z dodávateľov a rušení súťaže.