Zviazanosť doby, keď sa mnohé muselo a málo mohlo: film Nepela sa oplatí vidieť

Ondrej Nepela bol výnimočným krasokorčuliarom, ktorý vyhral všetko, čo sa vyhrať dalo. V časoch socializmu bol šport akousi zástupnou vojnou, v ktorej súťažili športovci socialistického bloku s tými z kapitalistickej cudziny.

Nepelove športové úspechy boli interpretované ako úspechy režimu. Bolo jasne stanovené, čo športovec smie a čo nie. Je pravda, že štát dokázal zabezpečiť podmienky – stavali sa športoviská a centrá vrcholového športu.

No a potom je tu Ondrej – nesmelý chlapec z jednoduchej rodiny, ktorý mal šťastie na výnimočnú trénerku. Táto dvojica je ikonická: vytiahnutý, nesmelý mladík a drobná, energická žena v kožuchu. Spolu dokázali nesmierne veľa.

Film sa začína v roku 1972, keď Ondrej Nepela získal olympijskú medailu. Športovcom, ktorí Československo výborne reprezentovali, režim občas umožnil pôsobenie v cudzine. Mal to byť aj tento prípad. Ondrej sa tešil na odchod do ľadovej revue. Československo (Bratislava) však malo byť v roku 1973 hostiteľskou krajinou majstrovstiev sveta. Tento fakt jeho odchod odložil.

A tu sa objavujú pocity, ktoré boli predtým skryté. Ondrej už jednoducho nechce a nevládze. Nie je to ten dokonalý, bezchybný robot. Naopak, v jeho vnútri vrie láva – chce ísť do sveta plného svetiel, flitrov a uvoľneného korčuľovania. Do sveta revue, ktorý toleruje homosexualitu, kde sa bude cítiť prijatý a voľný. Aj keď ide len o niekoľkomesačný odklad, každý tréning doslova bolí.

Film funguje dobre. Gregor Valentovič napísal fungujúci scenár a je autorom precíznej réžie. Ústredná dvojica – Ondrej Nepela, stvárnený Jozefom Trojanom, a Hilda Múdra v podaní Zuzany Mauréry – je vynikajúca. Celý casting snímky je skvelý – napríklad aj Ondrejovi rodičia sú výborne obsadení.)

Jediným sporným momentom je Tereza Smetanová v úlohe priateľky, ktorá mala Ondrejovi nahradiť zosnulú Hanu Maškovú. Obsadenie neherečky do filmu plného presných a subtílnych výkonov pôsobí rušivo. Zatiaľ čo Jozef Trojan hrá svojimi laními očami a jemnou mimikou, ona je ako slon v porceláne.

Jozef Trojan ma očaril už vo filme Šarlatán, kde herecky zatienil takého majstra, akým je jeho otec Ivan Trojan. Zuzana Mauréry je rovnako výborná. Chvíľu trvá, kým si zvykneme na jej akcent, ale potom je to paráda.

Film zobrazuje zviazanosť doby, keď sa mnohé muselo a málo mohlo, rovnako ako postavenie sexuálnych menšín v minulosti. Možno je škoda, že filmov s kvír tematikou je dnes toľko, že diváci sú niekedy presýtení – pretože Nepela je dielo, ktoré stojí za to vidieť.

Budúci rok by mal do kín prísť ďalší film venovaný tomuto výnimočnému športovcovi. Jeho pozícia bude zložitá, pretože latka je nastavená vysoko.