Takú škodoradosť som nevidel v komentároch liberálnych publicistov... ako dlho vlastne? Štvrťstoročie? Zhruba vtedy britský konzervatívny premiér John Major vyhlásil kampaň Späť k základom, návrat k tradičným morálnym a rodinným hodnotám. Krátko potom bol odhalený sexuálny škandál niektorých konzervatívnych poslancov, liberálni kritici burácali. Jeden poslanec sa pri bizarnej autoerotickej praktike v hotelovej izbe uškrtil. Vtedy som tuším naposledy videl takú Schadenfreude ako dnes v prípade maďarského konzervatívneho europoslanca zo strany Fidesz Józsefa Szájera. Takú škodoradosť sme tu už dávno nemali.
Szájer bol označený za všetko možné - od gaya, ktorý si svoju homosexualitu kompenzuje homofóbiou, až po pokrytca par excellence. Prečo pokrytca? Pretože bol hlavným autorom maďarskej ústavy z roku 2011, v ktorej je napísané, že manželstvo je zväzkom iba muža a ženy, a pritom on je gay, a to vraj homofóbny gay, pretože LGBT komunite odmieta právo na manželstvo. A pokrytcom je vraj preto, že vystupuje ako konzervatívny politik, a pritom sa zúčastňuje orgií.
Preberme si tieto body obžaloby.
Je vraj homofób, pretože odmieta „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia. Ale na tom nie je nič homofóbne, keď nie je presvedčený o tom, že niečo ako manželstvo osôb rovnakého pohlavie vôbec existuje, alebo keď naopak, presvedčený je, že manželstvo z princípu prirodzenosti človeka môže byť len medzi mužom a ženou. On nikdy nepožadoval, aby súčasné práva a slobody príslušníkov LGBT komunity boli obmedzené či zrušené. Iba je presvedčený, že manželstvo je len medzi mužom a ženou. Nie medzi mužom a mužom či ženou a ženou.
A to akože ako gay nemôže? To akože ako gay tento názor mať nesmie? A prečo by ho mať nemohol či dokonca nesmel?
Nie je náhodou homofóbne tvrdiť, že gay na danú otázku môže a musí mať len jeden konkrétny názor? Že jeho homosexualita ho predurčuje len k jednému názoru? Že teda nemá vlastný rozum a slobodnú vôľu? V skutočnosti práve toto je homofóbny názor!
Je veľa ľudí, ktorí majú homosexuálnu orientáciu, nie sú to LGBT aktivisti a zároveň sú presvedčení, že manželstvo je a má byť zväzkom iba muža a ženy. Čo je na tom zvláštne či rozporné? Nič.
Námietka druhá; on ako konzervatívny politik sa zúčastnil orgií (a je jedno, či homosexuálnych alebo heterosexuálnych). A to je pokrytecké.
Áno, na tomto je veľa pravdy. Politik, ktorý verejne hlása a presadzuje rodinné hodnoty, je nekonzistentný, ak sa účastní orgií. V tom nie je možné europoslanca Szájera obhajovať. Urobil veľkú chybu v úsudku (ako sa hovorí) – ale z toho vyvodil aj patričnú zodpovednosť: rezignoval na mandát europoslanca a odchádza aj zo strany Fidesz.
Lenže je dobré si uvedomiť, že pokrytectvo nie je to najväčšie zlo či najhorší hriech na svete, za aké ich takmer vydávajú ľavicoví liberáli. Ako povedal francúzsky aforista a cynik 17. storočia La Rochefoucauld, pokrytectvo je poklona, ktorú neresť zloží cnosti. Pokrytec vie, že cnosť je správna, nepopiera to, ale sám sa tak nechová, chová sa nerestne. Buď preto, že tak chce, alebo preto, že už nemá silu či dostatočnú vôľu neresti odolať. Ale nikdy nepopiera správnosť či krásu cnosti.
Zoberme si troch ľudí. Jeden obhajuje cnosť, nabáda ostatných, aby sa chovali cnostne, a sám sa aj tak chová, je cnostný. Druhý obhajuje cnosť, radí ju aj ostatným, ale sám sa tak nechová, v súkromí je nerestný. A tretí je nerestný, chová sa nerestne, neresť verejne obhajuje ako dobrú, radí sa tak chovať aj ostatným, cnosti v očiach iných diskredituje.
Ako ich hodnotiť? Asi sa zhodneme na tom, že najlepší je ten človek prvý. Niekto (relativistický liberál) by povedal, že ten prvý a ten tretí sú autentickí; žijú, čo hlásajú; žijú podľa svojej pravdy (pretože pravdy sú individuálne a žiadna Pravda s veľkým P neexistuje), sú úprimní a nie falošní. Obaja sú vlastne dobrí, pretože čo je cnosť a čo neresť, je subjektívne. Ale ten druhý je pokrytec, on je z nich najhorší.
S týmto názorom nesúhlasím. Áno, prvý je ten najlepší, ale v mojich očiach je ten druhý oveľa lepší než ten tretí. Ten druhý vie, čo je dobré a čo je správne, a snaží sa k tomu viesť aj ostatných ľudí, nepopiera a nediskredituje dobro, len sám je tak slabý, že sa tak už nedokáže správať. Ale vie, že je to jeho slabosť, nie ideál, a rozhodne nie niečo nasledovaniahodné. Svojím správaním vlastne hovorí, že ostatným neželá, aby dopadli ako on.
Ten tretí sa nielenže chová zle, ale na zlé navádza aj ostatných. Keď on je skazený, chce, aby skazení boli aj iní. Je to tá najzákernejšia pozícia, pretože popiera dobro a za dobro vydáva zlo.
Autenticita nie je jeho ospravedlnením. Aj Jack Rozparovač bol autentický (robil, čo sa mu chcelo), ale preto ho ešte nebudeme obdivovať, že?
Ten druhý, ten pokrytec, keď je závislý na hracích automatoch, a aj napriek tomu hlása, že ľudia by sa mali vyhýbať závislosti na hracích automatoch (či akejkoľvek závislosti), plní spoločensky užitočnú úlohu: praje ostatným, aby nedopadli ako on. Nebude verejne popierať či zľahčovať závažnosť či nesprávnosť svojej závislosti. Je to slabý človek. Ale rozhodne lepší než ten, čo vraví: „...robte si či chcete, napr. bez zábran prehrajte všetky svoje peniaze na automate, sú to predsa vaše peniaze; a vaša žena a deti nech sa starajú o seba sami.“
Nevieme, akým pokušeniam bol vystavený József Szájer, s akými vnútornými démonmi musel bojovať. A či sa vôbec s nimi bojovať snažil, aj keď s nimi občas prehral, alebo sa vôbec nesnažil. To nevieme. Ale obhajoba rodinných hodnôt a manželskej rodiny muža a ženy je to posledné, čo by sme mu mali vyčítať.
Máme tisíckrát nenávidieť hriech a tisíckrát odpustiť hriešnikovi. „Nech prvý po ňom hodí kameňom, kto sám je bez hriechu.“ Lenže túto zásadu ľavicoví liberáli zrejme neakceptujú; budú ju asi považovať za príliš teokratickú, vzhľadom k tomu, kto je jej Autorom.
Roman Joch
Autor vedie Inštitút pre výskum práce a rodiny, prednáša na Cevro Institut v Prahe.