Matej Gašparovič

Sledovať myslenie novej vetvy ideológov, ktorí formujú spôsoby a myslenie, ako postupne poprieť základné demokratické metódy a inštitúcie, má svoj vlastný zmysel. Nepomenovaným cieľom podobných publikácií je totiž manipulovať ľudí, aby volili správnu stranu, ktorá nás vyvedie z množstva síce vymyslených, no o to vážnejších apokalyptických hrozieb. 

Šimečka sa o knihe rozrozprával v rozhovore so šéfredaktorom Denníka N. V úvode vysvetlí, že knihu napísal po tom, ako si uvedomil, že situácia je taká zlá, že už nemôže mlčať. Nepamätáme si síce, kedy naposledy Šimečka mlčal, keď šípil akútne nebezpečenstvo spôsobené slovenským fašizmom. Tentoraz už naozaj musel vyjsť s pravdou von a odhaliť, aké strašné veci pripomínajúce temnú minulosť nám fakt hrozia. 

Šimečka vraj predtým stretol zahraničnú novinárku, ktorá sa chystala písať knihu o nástupe autoritárskych režimov v krajinách, ktoré sa vyvíjajú zle (rozumej cúvajú od režimovej progresívnej propagandy). Keďže najväčšie nebezpečenstvá ohrozujúce ľudské práva sa ako obvykle dejú v západnej civilizácii, spomenul príklad takejto krajiny – USA po nástupe Trumpa.

Ctená autorka tú knihu ale napokon nenapísala, a tak sa musel do práce pustiť on. Nie je to prekvapenie. Ak niekto trpí poruchou sebaidentity a je o sebe skutočne presvedčený, že je povolaným, teda záchranárom demokracie – a Šimečka o sebe takto presvedčený zjavne naozaj je –, táto utkvelá predstava musí ísť von.