Samit COP30 má byť o ľuďoch, nielen o klíme

Keď sa politici pripravujú na odlet do brazílskeho Belému na 30. výročnú klimatickú konferenciu OSN, filantrop Bill Gates priniesol triezvy a vecný pohľad: klimatické samity ako COP30 by sa mali sústrediť na to, čo skutočne zlepšuje životy ľudí, a nie len na znižovanie emisií a teploty. Jeho pohľad je osviežujúci, priamočiary – v podstate ide o obyčajný zdravý rozum.

Klimatický extrémizmus končí

Už dlho tvrdím, že politici by si mali položiť jednoduchú otázku: ako najefektívnejšie pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí s obmedzenými zdrojmi? Pre miliardy ľudí v rozvojových krajinách sú naliehavé problémy ako chudoba a choroby oveľa dôležitejšie než vzdialené klimatické ciele.

V chudobných krajinách rodičia nepremýšľajú o tom, ako dosiahnuť zníženie teploty o 0,1 °C za sto rokov. Namiesto toho sa obávajú, či ich deti prežijú maláriu alebo či vôbec dostanú slušné vzdelanie. Ako zdôrazňuje Gates: „Najväčšími problémami sú chudoba a choroby, tak ako vždy boli.“ Každý rok v chudobnejších krajinách zomrie viac ako 7,5 milióna ľudí na ochorenia, ktorým by sa dalo veľmi lacno predísť alebo ich liečiť. Rozumné investície do zdravia, výživy a vzdelávania by mohli ročne zachrániť viac ako 4 milióny životov a zároveň by posilnili hospodársky rast a celkovú odolnosť spoločnosti.

Gatesovo posolstvo, založené na zdravom rozume, sa stáva súčasťou širšej globálnej zmeny myslenia. Dlhé roky sa netolerovala žiadna odchýlka od prísneho klimatického dogmatizmu. Radikálne znižovanie emisií za každú cenu sa stalo hlavnou politickou prioritou.

Tento extrémny prístup neustále opakovali generálny tajomník OSN, množstvo politikov a armáda mentorujúcich celebrít. Každý, kto si dovolil spochybniť nadradenosť klimatickej hrozby alebo vyjadriť pochybnosti o nákladných opatreniach, bol okamžite označený za „popierača klímy“.

Klimatická zmena nie je koniec sveta

Pragmatizmus a rozumné uvažovanie sa opäť dostávajú do popredia. V USA demokratický senátor Chris Coons otvorene priznal, že klimatická kríza „momentálne nepatrí medzi tri najdôležitejšie priority“.

Kanadský premiér, ktorý pred desiatimi rokmi varoval, že kvôli hroziacej klimatickej katastrofe budú zásoby fosílnych palív „nevyužiteľné“, dnes urýchľuje výstavbu terminálu na vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG) a sľubuje, že „z Kanady spraví energetickú veľmoc“. Dokonca aj vlády Británie a Nemecka, ktoré sa doteraz prikláňali k zeleným politikám, začínajú hovoriť o potrebe väčšej ekonomickej racionality v klimatickej a energetickej politike.

Nastal čas posunúť sa od katastrofických scenárov, ktoré roky ovládali klimatickú debatu. Klimatická zmena je reálny problém, ale nie je to koniec sveta. Ak by sa neriešila, podľa klimatických ekonomických modelov by mohla do roku 2100 znížiť globálny HDP o dve až tri percentá. Znamená to, že namiesto toho, aby sme boli o 450 percent bohatší, budeme bohatší „len“ o 435 percent.

Klimatická otázka je dôležitá, ale je len jednou z mnohých – nie apokalypsou, ktorá zatieni všetko ostatné.

Peniaze sa nedajú minúť dvakrát

Starí známi aktivisti stále opakujú tie isté argumenty. Napríklad tvrdenie, že výdavky na klimatické opatrenia neoberajú svet o prostriedky na boj proti chudobe. Tento názor zastáva aj klimatológ Michael Oppenheimer, ktorý tvrdí, že Gates vytvára „falošnú dilemu“.

Lenže každý, kto žije v realite, vie, že peniaze sa nedajú minúť dvakrát. Samotné svetové rozvojové banky – medzinárodné inštitúcie financované najmä z daní, ktoré majú pomáhať najchudobnejším krajinám – s hrdosťou oznámili, že v roku 2024 vynaložili neuveriteľných 137 miliárd dolárov na klimatické projekty. To sú peniaze, ktoré už nebudú použité na prevenciu chorôb ani na boj proti hladu.

Na klimatické politiky sme celosvetovo minuli už viac ako 14 biliónov dolárov. Len minulý rok presiahli náklady 2 bilióny. To sú obrovské sumy, ktoré nemôžu byť zároveň použité na základné vzdelávanie ani na zdravotnú starostlivosť pre matky a deti.

K tomu sa pridáva výrok klimatológa Michaela Manna, že „neexistuje väčšia hrozba pre rozvojové krajiny ako klimatická kríza“. Tento povýšenecký postoj naznačuje, že klimatickí aktivisti z pohodlia univerzitných kancelárií vraj vedia lepšie ako samotní obyvatelia globálneho Juhu, čo je pre nich skutočne dôležité.

V skutočnosti však obyvatelia 39 afrických krajín zaradili klimatickú zmenu až na 31. miesto zo 34 najväčších problémov – ďaleko za vzdelaním, prácou, zdravotníctvom alebo cestami. Ak žijete v chudobe, kde choroby a hlad zabíjajú každý deň, najväčšie výzvy sú úplne jasné.

Jedlo, lieky a chudoba, nielen problém klímy

Zástancovia klimatických opatrení v podstate tvrdia, že chudobní ľudia najskôr potrebujú zníženie emisií, až potom jedlo, lieky alebo šancu dostať sa z chudoby. Bill Gates im oponuje a vyzýva, aby sme sa sústredili na to, čo ľuďom skutočne pomáha.

Klimatický samit, ktorý by sa zameral na ľudské blaho, by uznal, že podpora prosperity je jednou z najúčinnejších odpovedí na klimatickú otázku, pretože robí ľudí odolnejšími voči jej dopadom. Tak ako pri každej politike, aj pri klíme by sme sa mali pýtať, čo má najväčší dopad. To znamená skončiť s posadnutosťou drahou a neefektívnou uhlíkovou neutralitou a namiesto toho sa zamerať na adaptáciu, výskum a vývoj, ktoré môžu urýchliť inovácie v oblasti zelenej energie.

V amazonskom meste Belém sa opäť zhromažďujú súkromné lietadlá klimatickej elity na ďalší samit. Práve tam – viac ako kdekoľvek inde – je najvyšší čas, aby dostal priestor zdravý rozum.