Osemsto miliárd eur na zbrane: dokáže obranný boom naštartovať európsku ekonomiku?

Po desaťročia boli Spojené štáty nielen hlavným partnerom Európy v oblasti zbrojenia, ale aj hlavným centrom výskumu a vývoja pokrokových zbraňových systémov. Teraz s programom Pripravenosť 2030 Európa nielenže zvyšuje svoje výdavky na obranu, ale aj uprednostňuje európskych dodávateľov v oblasti obrany.

Na jednej strane to môže podporiť rast produktivity v Európe a vytvoriť množstvo nových pracovných miest v obrannom priemysle. Na druhej strane však tento veľký fiškálny impulz môže vytlačiť súkromné investície, čo je bežný problém vládnych investičných programov.

V tohtoročnej štúdii od Juana Antolina-Diaza a Paola Surica sa podarilo zostaviť komplexný súbor údajov o vládnych výdavkoch na obranu za 125 rokov a o ich vplyve na americkú ekonomiku, čo im umožnilo posúdiť veľmi dlhodobý vplyv takého zvýšenia vládnych výdavkov na obranu a najmä na výskum a vývoj v oblasti obrany.

Najdôležitejším zistením je, že fiškálny multiplikátor je z dlhodobého hľadiska väčší ako jeden, čo znamená, že každý dolár vynaložený na obranu zvyšuje veľkosť ekonomiky o viac ako jeden dolár.

Väčšina konvenčných štúdií odhaduje, že fiškálny multiplikátor pre výdavky na obranu v USA je približne 0,5, pričom niektoré štúdie uvádzajú multiplikátory až 1,0. Táto nová štúdia však ukazuje, že fiškálny multiplikátor v priebehu času naďalej rastie a po 15 rokoch dosahuje hodnotu 1,77. Investície do obrany sú dlhodobou investíciou, ktorá prináša výsledky až po 5 či 10 rokoch alebo aj neskôr.

Zaujímavé je, že prínosy zvýšených výdavkov na obranu prichádzajú v dvoch vlnách. Graf nižšie v ľavom hornom rohu znázorňuje simulované zvýšenie výdavkov na obranu v USA.

Graf v pravom hornom rohu ukazuje nárast reálneho rastu HDP. K počiatočnému nárastu HDP prispieva zvýšenie výdavkov na obranu, ktoré je spôsobené najmä tým, že vláda nakupuje viac vybavenia a najíma viac vojakov.

Po približne 8 až 10 rokoch však nastáva druhý nárast. Graf v pravom dolnom rohu ukazuje, že je to spôsobené hlavne zvýšením produktivity. Tento nárast produktivity je výsledkom zvýšených výdavkov na výskum a vývoj v oblasti obrany. Hoci ide zvyčajne len o zlomok výdavkov na obranu, výrazne zvyšuje rast produktivity v sektore obrany a následne sa prenáša do celkovej ekonomiky.

Hlavným problémom týchto programov fiškálnych výdavkov je, že môžu vytlačiť súkromné investície, pretože ak vláda viac utráca, zvyčajne si musí viac požičiavať (alebo zdaňovať), čo vedie k zvýšeniu nákladov na kapitál pre všetkých, a tým k zníženiu súkromných investícií.

Uvedené grafy ukazujú, že to platí v krátkodobom horizonte počas prvých dvoch rokov po tom, ako vláda zvýši výdavky na obranu. Rozhodujúce však je, že po ôsmich štvrťrokoch sa začínajú oživovať súkromné investície a spotreba a v dlhodobom horizonte sa zvyšuje produktivita.

Je to spôsobené aj tým, že zvýšené výdavky vlády na výskum a vývoj „vytláčajú“ súkromné výdavky na výskum a vývoj, a tým prispievajú k zvýšeniu produktivity v širšom súkromnom sektore, nielen v obrannom priemysle.

Háčik je v tom, že tieto výskumy a grafy platia pre Spojené štáty.

Otázkou zostáva, či máme v Európe dostatočne vyvinutý inovačný ekosystém, ktorý by dokázal zachytiť sekundárny potenciál investícií do obrany, ako je to v USA.