Ťažiskom sporu o AI prvenstvo sú však aj vzácne kovy či presnejšie minerály vzácnych zemín. Ide o skupinu prvkov, ktoré sa nachádzajú v tretej skupine (stĺpci) Mendelejevovej tabuľky chemických prvkov – teda skandium (Sc), ytrium (Y) a kovy zo skupiny lantanoidov.
Do tejto skupiny sa v niektorých prípadoch v dôsledku žurnalistickej skratky počítajú aj lítium (ktoré je v skupine alkalických kovov) či stroncium (ktoré je kovom alkalických zemín). Tieto kovy samy osebe nie sú „vzácne“ – napríklad cérium sa v zemskej kôre nachádza vo väčšom množstve ako meď. Na vzácnosti im pridáva fakt, že sa v rudách nachádzajú spolu a je náročné ich odseparovať do čistej podoby.
Karty sú rozdané, ložiská rozdelené
Najväčšie svetové ložiská týchto kovov – ktorých využitie siaha od magnetov cez čipy, lasery, GPS zariadenia až po smartfóny – ležia práve v Číne. Podľa súčasných geologických odhadov sa v krajine draka nachádza približne 44 miliónov ton vyťažiteľných vzácnych kovov.
V rebríčku krajín podľa množstva nasledujú Vietnam (22 miliónov ton), Brazília (21 miliónov ton), Rusko (12 miliónov ton), India (6,9 milióna ton), Austrália (5,7 milióna ton), USA (1,9 milióna ton) a Grónsko (1,5 milióna ton).
Z hľadiska spracovania a produkcie takisto drží prvenstvo Čína, ktorá v roku 2019 pokrývala 90 percent svetového dopytu. Od roku 2010 však začala komunistická vláda uplatňovať hneď niekoľko obmedzení vývozu, pričom ich sprísnila v roku 2018 v dôsledku takzvanej obchodnej vojny s USA.
Po druhej inaugurácii Donalda Trumpa začiatkom tohto roka vystupňovali USA a Čína vzájomné clá na úroveň 125 až 145 percent hodnoty dovozu. V súčasnosti je ich platnosť pozastavená, vláda Si Ťin-pchinga však pred rokovaním s Trumpom sprísnila kontroly exportu na päť prvkov z tejto kategórie.
Na októbrovej schôdzke sa lídri superveľmocí zhodli okrem prevodu platformy TikTok aj na uvoľnení obmedzení vývozu čipov. Holandská firma s čínskym kapitálom Nexperia, ktorá pokrýva približne 70 percent exportu, obnovila dodávky na svetové trhy, Trump na oplátku znížil clá na čínsky dovoz.
Čínske ministerstvo obchodu 9. novembra odvolalo nariadenie o exportných kontrolách na gálium, germánium, antimón a volfrám, hoci tento krok má len ročnú platnosť.
Ložiská na Donbase
Na východe Ukrajiny – teda v oblasti, kde od februára 2022 zúria boje – sa nachádzajú masívne ložiská grafitu, lítia a titánu. Od februára tohto roka zase prebiehali rokovania o spoločnom investičnom podniku na ťažbu ropy, plynu a vzácnych zemín v Doneckej a Luhanskej oblasti, do ktorého by plynuli výnosy z obchodovania s týmito komoditami.
Donald Trump a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa 24. februára pohádali v Oválnej pracovni, čo bolo dôsledkom vzájomného nepochopenia – Kyjev sa spoliehal na neobmedzené dodávky americkej pomoci, zatiaľ čo Trumpov Biely dom dúfal v určitú návratnosť za dovtedy poskytnutú podporu.
Nakoniec sa však rámcová dohoda dostala do svojej záverečnej fázy a americký minister financií Scott Bessent a vtedajšia ministerka hospodárstva (dnes premiérka) Julija Svyrydenková dokument podpísali. V Zelenského (respektíve Šmyhaľovom) kabinete zrejme pochopili, že mať na svojom území obchodné záujmy USA je de facto bezpečnostná záruka.
Dobrým príkladom pre toto anglosaské vnímanie sveta je Kuvajt. V tejto krajine Perzského zálivu od 30. rokov pôsobí pôvodne britský ropný koncern British Petroleum (dnes BP), iránsko-americký Chevron a arabsko-americký Saudi Aramco.
Keď Kuvajt v roku 1961 anektoval susedný Irak pod vládou Abdalkaríma Kásima, Londýn vyslal svoje námorníctvo na obranu takzvanej „devätnástej provincie“, ako Kuvajt nazývali v Bagdade. Angloamerická „koalícia ochotných“ obránila pobrežný emirát aj na prelome storočí, čo vyvrcholilo v poslednej vojne v Iraku (2003).
Trump tak v skrytosti ponúkol Zelenskému bezpečnostné záruky pod rúškom ekonomických dohôd. Americký zisk z tejto dohody však vstupuje do väčšieho rámca nepriateľstva medzi superveľmocami.
Potenciálne udržanie Donbasu by Spojeným štátom zabezpečilo dodávky vzácnych kovov na preteky v umelej inteligencii s Čínou – a vojna na Ukrajine a napätie pri Taiwane by sa tak opäť zblížili. Napĺňalo by to definíciu „rozkúskovanej“ tretej svetovej vojny, ako ju vysvetlil zosnulý pápež František.
