Ako boj o vzácne minerály vstúpil na ukrajinské bojisko

Spojené štáty americké hrajú v téme vzácnych minerálov veľmocenské hry, predovšetkým voči Číne. Táto potreba technologického napredovania a novej podoby akýchsi „vesmírnych“ pretekov však ovplyvňuje ďalšie rozhodnutia Washingtonu – najmä v otázke vojny na Ukrajine.

Dôvodom treníc medzi Washingtonom a Pekingom je snaha o dominanciu v sektore umelej inteligencie. Nedávno sa zakladateľ Microsoftu Bill Gates vyjadril na adresu klimatických opatrení spôsobom, ktorý šokoval niektoré svetové médiá – v súvislosti s AI a potrebou lacnej energie na jej „výživu“ však išlo o pochopiteľný krok.

„Hoci klimatické zmeny budú mať vážne dôsledky – najmä pre ľudí v najchudobnejších krajinách –, nepovedú k zániku ľudstva,“ napísal miliardár na svojom blogu koncom októbra s tým, že ľudia „budú v dohľadnej budúcnosti žiť a prosperovať na väčšine miest na Zemi“.

„Nanešťastie, katastrofický pohľad [na problematiku klímy] spôsobuje, že veľká časť klimatologickej komunity sa príliš sústreďuje na krátkodobé emisné ciele, čo odvracia zdroje od najúčinnejších opatrení, ktoré by sme mali robiť na zlepšenie života v otepľujúcom sa svete,“ priznal a neskôr doplnil, že sa vlády musia sústrediť na zvyšovanie životnej úrovne – aj skrze lacnú energiu.

Ťažiskom sporu o AI prvenstvo sú však aj vzácne kovy či presnejšie minerály vzácnych zemín. Ide o skupinu prvkov, ktoré sa nachádzajú v tretej skupine (stĺpci) Mendelejevovej tabuľky chemických prvkov – teda skandium (Sc), ytrium (Y) a kovy zo skupiny lantanoidov.

Do tejto skupiny sa v niektorých prípadoch v dôsledku žurnalistickej skratky počítajú aj lítium (ktoré je v skupine alkalických kovov) či stroncium (ktoré je kovom alkalických zemín). Tieto kovy samy osebe nie sú „vzácne“ – napríklad cérium sa v zemskej kôre nachádza vo väčšom množstve ako meď. Na vzácnosti im pridáva fakt, že sa v rudách nachádzajú spolu a je náročné ich odseparovať do čistej podoby.

Karty sú rozdané, ložiská rozdelené

Najväčšie svetové ložiská týchto kovov – ktorých využitie siaha od magnetov cez čipy, lasery, GPS zariadenia až po smartfóny – ležia práve v Číne. Podľa súčasných geologických odhadov sa v krajine draka nachádza približne 44 miliónov ton vyťažiteľných vzácnych kovov.

V rebríčku krajín podľa množstva nasledujú Vietnam (22 miliónov ton), Brazília (21 miliónov ton), Rusko (12 miliónov ton), India (6,9 milióna ton), Austrália (5,7 milióna ton), USA (1,9 milióna ton) a Grónsko (1,5 milióna ton).

Z hľadiska spracovania a produkcie takisto drží prvenstvo Čína, ktorá v roku 2019 pokrývala 90 percent svetového dopytu. Od roku 2010 však začala komunistická vláda uplatňovať hneď niekoľko obmedzení vývozu, pričom ich sprísnila v roku 2018 v dôsledku takzvanej obchodnej vojny s USA.

Po druhej inaugurácii Donalda Trumpa začiatkom tohto roka vystupňovali USA a Čína vzájomné clá na úroveň 125 až 145 percent hodnoty dovozu. V súčasnosti je ich platnosť pozastavená, vláda Si Ťin-pchinga však pred rokovaním s Trumpom sprísnila kontroly exportu na päť prvkov z tejto kategórie.

Na októbrovej schôdzke sa lídri superveľmocí zhodli okrem prevodu platformy TikTok aj na uvoľnení obmedzení vývozu čipov. Holandská firma s čínskym kapitálom Nexperia, ktorá pokrýva približne 70 percent exportu, obnovila dodávky na svetové trhy, Trump na oplátku znížil clá na čínsky dovoz.

Čínske ministerstvo obchodu 9. novembra odvolalo nariadenie o exportných kontrolách na gálium, germánium, antimón a volfrám, hoci tento krok má len ročnú platnosť.

Ložiská na Donbase

Na východe Ukrajiny – teda v oblasti, kde od februára 2022 zúria boje – sa nachádzajú masívne ložiská grafitu, lítia a titánu. Od februára tohto roka zase prebiehali rokovania o spoločnom investičnom podniku na ťažbu ropy, plynu a vzácnych zemín v Doneckej a Luhanskej oblasti, do ktorého by plynuli výnosy z obchodovania s týmito komoditami.

Donald Trump a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa 24. februára pohádali v Oválnej pracovni, čo bolo dôsledkom vzájomného nepochopenia – Kyjev sa spoliehal na neobmedzené dodávky americkej pomoci, zatiaľ čo Trumpov Biely dom dúfal v určitú návratnosť za dovtedy poskytnutú podporu.

Nakoniec sa však rámcová dohoda dostala do svojej záverečnej fázy a americký minister financií Scott Bessent a vtedajšia ministerka hospodárstva (dnes premiérka) Julija Svyrydenková dokument podpísali. V Zelenského (respektíve Šmyhaľovom) kabinete zrejme pochopili, že mať na svojom území obchodné záujmy USA je de facto bezpečnostná záruka.

Dobrým príkladom pre toto anglosaské vnímanie sveta je Kuvajt. V tejto krajine Perzského zálivu od 30. rokov pôsobí pôvodne britský ropný koncern British Petroleum (dnes BP), iránsko-americký Chevron a arabsko-americký Saudi Aramco.

Keď Kuvajt v roku 1961 anektoval susedný Irak pod vládou Abdalkaríma Kásima, Londýn vyslal svoje námorníctvo na obranu takzvanej „devätnástej provincie“, ako Kuvajt nazývali v Bagdade. Angloamerická „koalícia ochotných“ obránila pobrežný emirát aj na prelome storočí, čo vyvrcholilo v poslednej vojne v Iraku (2003).

Trump tak v skrytosti ponúkol Zelenskému bezpečnostné záruky pod rúškom ekonomických dohôd. Americký zisk z tejto dohody však vstupuje do väčšieho rámca nepriateľstva medzi superveľmocami.

Potenciálne udržanie Donbasu by Spojeným štátom zabezpečilo dodávky vzácnych kovov na preteky v umelej inteligencii s Čínou – a vojna na Ukrajine a napätie pri Taiwane by sa tak opäť zblížili. Napĺňalo by to definíciu „rozkúskovanej“ tretej svetovej vojny, ako ju vysvetlil zosnulý pápež František.