Účet za šetrenie štátu bude vysoký. Rodiny prídu budúci rok v priemere o 376 eur

Ministerstvo tvrdí, že krajina pristupuje k riadeniu verejných financií zodpovedne a s dôrazom na postupnú stabilizáciu rozpočtu. Tento trend je dôležitý najmä v kontexte potreby udržať dôveru investorov, dodržiavať fiškálne pravidlá Európskej únie a zároveň vytvárať priestor na dlhodobo udržateľný rast ekonomiky.

Štát teda konsolidáciu hodnotí pozitívne a podľa vyjadrení prináša aj želaný efekt – ozdravenie verejných financií a zastavenie zadlžovania.

Ekonómovia to vidia inak.

Výdavky ostávajú top témou

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom hodnotení uvádza, že vládny konsolidačný balíček by mohol zlepšiť saldo verejných financií o 1,1 percenta HDP v roku 2026, čo predstavuje približne 1,6 miliardy eur, a nie avizované 2,7 miliardy eur.

V nasledujúcich rokoch by sa podľa nej jeho efekt mierne znižoval, no aj v roku 2029 by zostal prínos pre rozpočet na úrovni jedného percenta HDP.

Zároveň sa očakáva, že vďaka prijatým opatreniam bude hrubý dlh na konci roka 2029 nižší o 4,2 percenta HDP oproti scenáru bez zásahu, čo by Slovensko posunulo tesne pod hranicu vysokého rizika rozpočtovej neudržateľnosti.

Inštitúcia však upozorňuje, že riziká pri realizácii opatrení sú značné, a to najmä pri plánovaných úsporách na strane výdavkov.

Po započítaní ďalších výdavkov schválených v parlamente sa totiž odhadovaný pozitívny vplyv balíčka na dlhodobú udržateľnosť znižuje z pôvodných 0,9 percenta HDP na iba 0,3 percenta. Dôvodom je rast sociálnych transferov, prevádzkových a personálnych výdavkov verejného sektora.

Nižší než očakávaný výnos predpokladá aj pri daňových opatreniach – napríklad pri zrušení dní pracovného pokoja či zvýšenej progresivite dane z príjmov fyzických osôb.

Analytici považujú za problematické aj to, že len 55 percent konsolidačných opatrení má neutrálny alebo menej škodlivý vplyv na ekonomiku, zatiaľ čo v pôvodnom návrhu tvorili tieto opatrenia až 65 percent.

Väčší dôraz na zdanenie práce a odvodové zmeny zvyšuje podľa nich riziko spomalenia hospodárskej aktivity a znižuje kumulatívny prínos pre rozpočet do roku 2029 približne o 1,2 miliardy eur.

Rada zároveň upozorňuje, že štruktúra balíčka je v rozpore s odporúčaniami OECD a Európskej komisie, ktoré sledujú znižovanie zdaňovania práce a hľadanie úspor najmä v efektívnosti verejných výdavkov.

Podľa odhadov inštitúcie by mohla konsolidácia v roku 2026 spomaliť rast ekonomiky o 0,36 percentuálneho bodu oproti scenáru bez zásahu. Rozpočtová rada preto zdôrazňuje, že rozhodujúcim predpokladom úspechu bude dôsledná realizácia prijatých opatrení.

Inak povedané, ak sa balíček bude v politickom procese oslabovať, Slovensko sa môže vrátiť na trajektóriu rastúceho dlhu a straty dôvery investorov.

Konsolidácia odľahčí všetky peňaženky

Na základe prepočtov, pri ktorých ekonómovia brali do úvahy viaceré premenné aj špecifiká trhu, prijaté opatrenia spôsobia pokles disponibilných príjmov domácností o 2,1 percenta už v roku 2026, čo predstavuje v priemere 376 eur ročne na rodinu.

„Najviac budú zasiahnuté rodiny v produktívnom veku s pracovným príjmom, najmä rodiny so samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO), najmenej rodiny seniorov a iné rodiny bez pracovných príjmov,“ konštatujú.

Pokles príjmov spôsobia najmä vyššie zdravotné odvody, zmeny v systéme odvodov SZČO a zvýšenie dane z príjmu. Do roku 2029 sa na základe analýz celkový pokles disponibilných príjmov prehĺbi až na 3,2 percenta, keďže rast miezd zostane tlmený.

Konkrétne to znamená, že:

• jednotlivec bez detí stratí v priemere 247 eur ročne,
• rodina s jedným dieťaťom 742 eur,
• rodina s dvomi deťmi 858 eur,
• rodina so SZČO až 1 056 eur ročne,
• rodina bez SZČO približne polovicu tejto sumy.

Najmenší dosah pocítia seniori, ale aj ich príjem sa pohne mierne nadol. Ročne to bude menej zhruba o 65 eur. „U súčasných starobných dôchodcov bude priemerný vplyv 62 eur na osobu ročne počas zvyšku života,“ dodáva rada.

V tejto súvislosti je smutným mementom, že „z pohľadu vplyvu na jednotlivé ročníky po zvyšok ich života budú dnešné generácie v produktívnom veku ku konsolidácii každoročne prispievať v priemere 152 eur na osobu“.

Krotenie verejných financií teda najviac zasiahne mladých ľudí, tých, ktorí sú na začiatku pracovnej kariéry, pričom analytici to vo finančnom vyjadrení vyčíslili na približne 200 eur ročne.

Pre SZČO predstavuje balíček dvojitú záťaž – znižuje ich čisté príjmy a zároveň tlmí podnikateľskú aktivitu. Vyššia odvodová a daňová záťaž znižuje motiváciu podnikať, investovať a zamestnávať, čo môže viesť k tomu, že pracovných miest bude pribúdať menej.

Firmy budú čeliť nárastu nákladov práce a vyšším firemným daniam, čo môže zhoršiť ich konkurencieschopnosť a odložiť investičné rozhodnutia. To sa následne premietne do pomalšieho rastu produktivity a tlmenej ekonomickej dynamiky.

Podľa RRZ tvoria vyššie dane a odvody približne 42 percent celého balíčka, čo síce prispieva k stabilizácii rozpočtu, no zároveň zhoršuje investičné prostredie a spomaľuje reálny rast miezd. V roku 2026 sa tak očakáva zníženie kumulatívneho efektu o 154 miliónov eur, do roku 2029 až o 388 miliónov eur.

Rada však zdôrazňuje, že v dlhodobom horizonte prinesie balíček aj pozitíva – nižšiu rizikovú prirážku, menšie úroky z dlhu a väčšiu stabilitu verejných financií. Cenou za túto stabilitu však bude pomalší rast a citeľný zásah do rozpočtov aktívne pracujúcich domácností a podnikateľov.