Česko a Poľsko dostanú výnimky z migračného paktu. Eurokomisia Slovensko nespomenula

Európska komisia vydala výročnú správu o stave migrácie v Únii, podľa ktorej budú mať od júna 2026 niektoré štáty nárok na peniaze z Fondu solidarity. Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko sa budú môcť o prostriedky uchádzať „v dôsledku migračných tlakov“.

To, čo Komisia nazvala „významným migračným tlakom za posledných päť rokov“, je dôvodom pre nárok na vyňatie z prispievania do fondu – týkať sa má krajín ako Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko, citovala správu eurokomisie agentúra AFP.

Vrcholný exekutívny orgán Únie z tohto výpočtu vynechal Slovensko, hoci ministri v Rade EÚ v máji 2024 hlasovali proti dvom nariadeniam a pri zvyšných sa zdržali. Proti klauzule povinného prijatia prerozdelenia migrantov predtým vystúpili štyri štáty – Česko, Maďarsko, Poľsko a Rakúsko.

Aj po zmene vlády v decembri 2023 Poľsko odmietalo rámec „relokácie“ migrantov, premiér Donald Tusk na udelenie výnimky reagoval statusom na facebooku. „Ako som povedal, Poľsko nebude prijímať migrantov v rámci migračného paktu. Ani za to platiť,“ napísal.

Hoci slovenský premiér Robert Fico deklaratórne odmieta migračný pakt, Bratislava sa pri väčšine nariadení EÚ zdržala hlasovania. O stanovisko sme požiadali ministerstvo vnútra, v prípade odpovede budeme článok aktualizovať.

Ako sa prijímal migračný pakt?

Členské štáty Európskej únie v Rade EÚ na úrovni ministrov 14. mája 2024 definitívne schválili Pakt o migrácii a azyle. „So žiadateľmi o azyl by sa malo zaobchádzať v celej Európe jednotne a EÚ sa o to usiluje,“ argumentovala Únia.

Súčasťou paktu je aj hrozba trestu za neprijatie prerozdelených žiadateľov o azyl, pričom členský štát za každého neprijatého migranta zaplatí pokutu 20-tisíc eur. Štáty Únie sa zaviazali aj k „operatívnej a technickej podpore“ pre štáty najviac vystavené migračnému tlaku. Prerozdeľovanie migrantov je súčasťou mechanizmu „povinnej solidarity“.

Pakt definitívne vstúpi do platnosti v júni 2026, keď sa bude končiť rotujúce predsedníctvo Cypru v Rade EÚ. Práve Cyprus a Grécko boli podľa súčasnej správy Komisie najviac vystavené migračnému tlaku za posledný rok – oba štáty sa nachádzajú na začiatku západobalkánskej trasy.

Španielsko a Taliansko sú zase prijímateľmi veľkého počtu migrantov prichádzajúcich cez Stredozemné more, aj ony tak budú mať nárok využívať Fond solidarity EÚ, ktorý v polovici budúceho roka vstúpi do platnosti.

Ohrozené migračným tlakom sú aj Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Holandsko a Írsko, a to buď pre vysoký počet prichádzajúcich migrantov v predchádzajúcom roku, pretrvávajúce zaťaženie ich prijímacích systémov, alebo hrozbu zneužitia migrácie na politické účely.

Komisia vyzvala na reformy

K júlu 2025 medziročne klesol počet nelegálnych vstupov o 35 percent, skonštatovala Komisia. Okrem migrantov z tretieho sveta, najmä z Afriky či Blízkeho východu, sa však Únia musí vyrovnať aj s prijímaním utečencov z Ukrajiny a údajného zneužívania migrácie z Ruska a Bieloruska.

Migračným tlakom sú preto podľa eurokomisie ohrozené aj pobaltské štáty – Litva, Lotyšsko a Estónsko – a Poľsko. Všetky spomenuté krajiny v posledných dvoch rokoch vybudovali rozsiahle ploty na vonkajšej hranici EÚ.

„Členské štáty naďalej dosahujú pokrok pri vykonávaní paktu a zabezpečovaní, aby ich vnútroštátne azylové, prijímacie a migračné systémy boli pripravené do júna 2026. Existuje však všeobecná potreba urýchliť tempo týchto reforiem,“ píše sa v dokumente.

Nepriamo sa tak Komisia dotkla otázky Maďarska, ktoré predbežne odmietlo aktualizovať svoje vnútroštátne právo podľa nariadení Európskej únie. Tamojší minister pre európske záležitosti János Bóka tiež odmietol rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorý v júni 2024 nariadil zaplatiť Budapešti 200 miliónov eur za „nedodržanie azylových smerníc Únie“.

Každoročne bude potrebné presídliť približne 30-tisíc migrantov, na samotnom systéme prerozdelenia sa musia členské štáty zhodnúť do konca decembra, ako pripomenuli agentúra AFP či portál Euronews.

Legálne kľučky pre dovoz legálnych migrantov

Komisia však ešte v októbri navrhla aj jednu právnu kľučku, ktorá by do Európy dostala ďalšie vlny migrantov – hoci tentoraz by išlo o legálnych príchodzích. V rámci Paktu pre Stredomorie, ktorý podľa oznámenia šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej zahŕňa Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Maroko, Palestínu, Sýriu a Tunisko, zvýšia rozpočet pre program Erasmus+ na 42 miliárd eur.

Študenti z týchto krajín by v zmysle tohto paktu dostali študentské víza a všetky príspevky, ktoré ponúkajú univerzity programu Erasmus+. Eurokomisárka pre Stredomorie Dubravka Šuicová vysvetlila, že cieľom rozširovania Erasmu a programu Horizon Europe je akási „Stredomorská univerzita“.

„Naša hlbšia spolupráca je strategickým rozhodnutím, čo sa odzrkadľuje v zriadení nového Generálneho riaditeľstva [Komisie] pre Blízky východ, Severnú Afriku a Perzský záliv (DG MENA), a tiež v návrhu Komisie zdvojnásobiť rozpočet pre tento región na 42 miliárd eur v nasledujúcom programovom období,“ povedala slovinská komisárka pre týždenník Politico.

Paradoxom je, že z programu nazvaného po známom európskom mysliteľovi Erazmovi Rotterdamskom bolo ešte koncom roka 2022 vylúčené Maďarsko. Dôvodom oficiálne bolo neriešenie „problematiky korupcie“ na vysokých školách a zmena ich štatútu na verejné trustové nadácie – čo malo za následok rozšírenie vládnej kontroly.

Medzi ďalšie dôvody však Komisia zaradila „otázku migrácie a LGBT študentov“, čo podľa ministra úradu vlády Gergelya Gulyása predstavuje „protimaďarskú, rasovo podmienenú odplatu“. Zastavenie zdieľania študentov platí dodnes.

(sab, tasr)