Požičiame vám tak, aby ste nám to nedokázali vrátiť. Ako si Peking podmaňuje svet

V roku 2023 sa ocitol prístav v ruskom meste Vladivostok po 163 rokoch opäť v čínskych rukách a v rusko-čínskych vzťahoch tak hrá Peking očividne prvé husle. V októbri tohto roka ruský opozičný portál Važnyje istorii zverejnil reportáž o tom, ako prírodu a obyvateľstvo ruského Zabajkalského kraja ohrozuje postupné zintenzívnenie ťažby uhlia spoločnosťou Razrezugoľ (Разрезуголь). Reportáž sa však dotýka iba špičky ľadovca, ktorý postupná čínska kolonizácia Sibíri predstavuje.

Razrezugoľ spolovice vlastní čínska spoločnosť Shenhua Group, ťažiaca okrem Číny a Ruska aj v Austrálii a Indonézii. Kým Rusko dováža z Číny predovšetkým hotové výrobky, Čína prostredníctvom svojich spoločností na Sibíri, ktoré na viacerých miestach vytláčajú tie ruské, dováža z Ruska hlavne nespracované drevo, uhlie či hliník.

Hoci čínske spoločnosti podnikajú na území Ruska dlhodobo, ich rozmach v ázijskej časti Ruska je už mnoho rokov sprevádzaný prílevom čínskych migrantov a neohľaduplným postupom voči krajine v oblasti ťažby. V mieste pobytu migrantov vznikajú čínske školy, obchody a rôzne ustanovizne. Regionálna ruská tlač, ako aj tamojší Rusi používajú pre tento jav pojem žlté nebezpečenstvo. Proces sa ešte urýchlil po zavedení bezvízového režimu 15. septembra tohto roka.

Dlhová pasca

Kým prípad Ruska je z viacerých hľadísk špecifický, pri väčšine krajín využíva Čína na nenásilné získanie nadvlády dlhovú pascu, hoci Peking takéto pomenovanie svojich praktík odmieta ako prehnané. Čínska investičná banka vložila do viacerých afrických krajín výrazné sumy. Štáty však majú problém dlhy splácať a na základe vopred podpísanej a často utajenej dohody tak po kúsku prichádzajú o svoju zvrchovanosť – v prospech Pekingu.

Odhaduje sa, že v rokoch 2000 až 2023 Čína poskytla vybraným africkým krajinám pôžičky presahujúce 170 miliárd dolárov. Vďaka týmto úverom sa podarilo vybudovať cestné a železničné siete, energetické kapacity či prístavy v rôznych častiach svetadiela. Podľa materiálu Deutsche Welle, zverejneného koncom minulého roka, sa Peking snaží budovaním ciest, železníc a predovšetkým prístavov vytvoriť vlastnú celosvetovú obchodnú sieť.

Hoci sú čínske projekty na národnej úrovni často prezentované ako podpora štátneho hospodárstva, nezriedka vedú k nadmernému zadlženiu prijímajúcich krajín. Svetová banka v roku 2024 upozornila, že viaceré africké štáty sú vystavené vážnemu riziku hospodárskeho kolapsu najmä pre vysokú úroveň zadlženia voči čínskym finančným ustanovizniam. Až okolo 40 percent krajín s nízkymi príjmami – mnohé z nich v Afrike – sa už nachádza v dlhovej kríze alebo sa k nej rýchlo približuje.

Práve čínske úvery výrazne prispievajú k zhoršujúcej sa finančnej nestabilite v týchto štátoch. Situáciu ešte komplikujú neprehľadné podmienky čínskych pôžičiek a zmluvné ustanovenia, ktoré znemožňujú reštrukturalizovať dlh a zároveň stanovujú veľmi prísne pravidlá splácania. Tieto činitele vyvolávajú obavy, že štáty ako Zambia či Džibutsko sa môžu dostať do dlhových špirál a potenciálne prísť o časť zvrchovanosti v prospech Číny.

Podobne ako v iných štátoch, aj v tých afrických predstavitelia krajín neraz zaväzujú svoju vlasť k splácaniu nevýhodných dlhov z dôvodu úplatku do vlastného vrecka. A podobne ako na Sibíri, ani v Afrike nie sú čínski investori ohľaduplní k životnému prostrediu. Pri bezohľadnej výstavbe prístavov ohrozujú morské biotopy a pre ťažbu vzácnych kovov odlesňujú i znečisťujú pôdu.

Chladnokrvnosť pri presadzovaní vlastných geopolitických záujmov sa však Pekingu vypláca. Čína vďaka svojej obchodnej politike ovláda tretinu svetových ložísk lítia, takmer 70 kľúčových ložísk vzácnych surovín ako kobalt, mangán či nikel a zároveň fakticky ovláda okolo sto prístavov v 53 krajinách sveta.

Stredná Ázia nezaostáva

Medzi rokmi 2018 a 2021 Peking 32 miliónmi dolárov financoval výstavbu šiestich vodárenských zariadení v Kirgizsku, investuje do rozvoja poľnohospodárstva a stovky miliónov vložil do obnovy elektrárne v Biškeku. Pozadie rekonštrukcie sa však v roku 2018 prevalilo: čínsky dodávateľ kupoval hasiace prístroje po 1 600 dolárov za kus či kliešte po 320 dolárov. Dokumenty zároveň uvádzali aj ďalšie sporné položky, napríklad šesť miliónov dolárov na konzultačné služby a 14 miliónov dolárov na administratívne náklady.

Čína však sleduje dlhodobé ciele a je v tom úspešná. Vďaka krátkozrakosti kirgizských politikov teraz krajine hrozí, že sa bude musieť vzdať niektorých zo svojich najväčších infraštruktúrnych a energetických zariadení, keďže dlh voči susednej Číne ani zďaleka nedokáže splácať. Čína vplýva aj na verejnú mienku v Kirgizsku, a to aj priamo kúpou médií.

V Uzbekistane, ktorý Peking tiež drží na dlhovej vôdzke, médiá zatiaľ neovládol. Medzi Uzbekmi sa tak pod vplyvom zhubného vplyvu Číny na ich vlasť šíria protičínske nálady.

Európa nie je výnimkou

V roku 2021 sa Čierna Hora stala prvou európskou obeťou čínskej dlhovej pasce. Dlhoročný prezident Milo Djukanović síce pre podpísanie nevýhodnej dohody s Pekingom prehral voľby, avšak dlh krajine zostal. V podobnej – hoci nie až takej zlej – situácii sa ocitli aj Srbsko a Bosna a Hercegovina.

V prekladisku na gréckom prístave Pireus má už Peking prostredníctvom svojich spoločností 67-percentný podiel, čiže de facto prekladisko ovláda. Podobný stav panuje v španielskej prístavnej Valencii, kde Čína vlastní 51 percent akcií spoločnosti prevádzkujúcej prístav. Ďalej Peking vlastní viac než 58 percent prístavu v belgickom Zeebrugge.

Expanzívne presadzovanie čínskej nadvlády však, pochopiteľne, nebadať iba na prístavoch. Nemecký výrobca robotov KUKA sa stal čínskym ešte v roku 2016, v tom istom roku sa v čínskom vlastníctve ocitla nemecká strojárenská spoločnosť KraussMaffei, o dva roky neskôr prešla do čínskeho vlastníctva kedysi slovinská značka spotrebičov Gorenje a v portfóliu krajiny nechýbajú ani európske automobilky.

Spoločnosť Nexperia so sídlom v Holandsku, ktorá vyrába miliardy čipov pre autá a rôznu elektroniku, sa takisto dostala do čínskych rúk. Pripomeňme, že ide pôvodne o divíziu polovodičov spoločnosti Philips. V roku 2018 Nexperiu kúpila spoločnosť Wingtech Technology, čiastočne štátom vlastnená čínska firma, za 3,6 miliardy dolárov. V októbri tohto roka holandská vláda prevzala kontrolu nad Nexperiou pre obavy z úniku technológií. Holanďania v týchto dňoch rokujú v Pekingu o ukončení sporu.

Samostatnú kapitolu predstavuje vplyv Pekingu na americkom svetadiele: nateraz de facto ovláda Panamský prieplav, má nezanedbateľný vplyv na ropný priemysel vo Venezuele či na ťažbu kovov v Ekvádore, kde podobne ako inde čínsky investor okrem iného nehľadí ani na miestne obyvateľstvo, ani na životné prostredie.

Zostáva otázne, kedy sa čínske obchodné ťaženie zastaví. Prípadne čo nastane potom, keď sa Peking zmocní kritickej časti svetovej infraštruktúry a hospodárstva.