Mäso, ovocie aj cukor sú lacnejšie než vlani. Potravinám sa prvýkrát po roku nezvýšili ceny

Inflácia sa po piatich mesiacoch vrátila pod hranicu štyroch percent. V októbri medziročne spomalila na Slovensku na 3,7 percenta. Podľa Štatistického úradu SR ide len o druhý takýto prípad v tomto roku – rovnaké tempo rastu cien sme naposledy videli v apríli.

„Inflácia v októbri konečne spadla pod štvorpercentnú hranicu, nad ktorou sa držala šesť mesiacov. Dôvodom je najmä zvoľnenie rastu cien potravín,“ vysvetľuje Branislav Karmažin z Národnej banky Slovenska.

Medzimesačne spotrebiteľské ceny tovarov a služieb stúpli len o 0,1 percenta, pričom rast najviac brzdili práve spomínané potraviny a doprava.

Slabší rast potiahli zájazdy, osobná starostlivosť a bývanie

Zo štatistík vyplýva, že peňaženky najviac zaťažilo cestovanie za oddychom či trávenie času na podujatiach, ale kupujúci si priplatili aj za knihy a kancelárske potreby. Podľa makroekonomického analytika Mateja Horňáka zo Slovenskej sporiteľne „na medzimesačnej báze boli ceny tlačené nahor hlavne v kategóriách rekreácie a kultúry, kde citeľne zdraželi dovolenkové zájazdy“.

Naopak, smerom nadol podľa neho pôsobili ceny v doprave – najmä lacnejšia letecká doprava, kde ceny klesli o 42 percent. Vývoj v minulom mesiaci však ovplyvnili aj nižšie ceny benzínu.

Mierne nahor išli aj rozličné tovary a služby, kam patria napríklad výrobky osobnej starostlivosti či poistenie. K celkovému rastu prispelo aj bývanie s energiami, ktoré má v spotrebnom koši najväčšiu váhu. O niečo drahšie bolo reálne aj imputované nájomné a rovnako vzrástli aj ceny oblečenia a obuvi.

Významnú úlohu zohrali aj potraviny, ktorých ceny sa prvýkrát v tomto roku vôbec nezmenili. Zlacnelo mäso, ovocie aj pochutiny, čo vyvážilo mierne zdraženie zeleniny, cukru a rýb.

Potraviny po roku stagnujú, dopyt slabne

Medziročne vyššie ceny boli vo všetkých 12 výdavkových skupinách domácností. Tempo ich rastu však spomalilo vo väčšine kategórií, najviac však pri potravinách a nealko nápojoch, kde dosiahlo len 1,4 percenta – najmenej od júna roku 2024.

Oproti vlaňajšiemu októbru zlacnela zelenina, a to o desatinu, lacnejšie boli aj mäso, ovocie, oleje, tuky a cukor. Naopak, drahšie zostali mliečne výrobky, vajcia a chlieb.

Podľa Karmažina sa „ceny potravín oproti septembru nezmenili, ale medziročný rast sa spomalil pod dve percentá – najmä pri olejoch, tukoch, výrobkoch z mäsa a mlieka. Zelenina a ovocie už boli dokonca lacnejšie než pred rokom“.

Štatistický úrad dopĺňa, že po štyroch rokoch zlacnel aj cukor a cukrovinky a prvýkrát od júna 2024 klesli ceny olejov a tukov.

Služby a bývanie ostávajú drahšie

Hoci celková inflácia spomaľuje, niektoré sektory stále zdražujú výraznejšie. Reštaurácie a hotely boli v októbri medziročne drahšie až o 8,9 percenta, rozličné tovary a služby o 6,7 percenta a rekreácia s kultúrou o 5,4 percenta.

Ceny bývania s energiami sa oproti septembru síce nezmenili, no vzhľadom na ich vysoký podiel v rozpočte domácností zostávajú jedným z hlavných zdrojov rastu cien.

„Rast cien trhových služieb sa síce mierne zvoľnil, no stále sa pohybuje okolo piatich percent. V cenách hotelov, kaviarní a reštaurácií už vidieť, že pomalší rast miezd a slabší dopyt začínajú brzdiť tempo zdražovania,“ vysvetľuje analytik z centrálnej banky.

Podobne to vidí aj Tomáš Boháček z 365.bank. „Cenové tlaky v jadre ekonomiky sa ďalej mierne zmierňujú,“ konštatuje s dôvetkom, že podľa jeho údajov jadrová inflácia dosiahla tri percentá, čistá inflácia 3,4 percenta, pričom obe sa medzimesačne zvýšili len o 0,1 percenta.

Čo môže prísť v najbližšom období?

Analytici sa zhodujú, že inflácia môže v najbližších mesiacoch ešte krátkodobo kolísať okolo štyroch percent. „V novembri očakávame jej mierne spomalenie, avšak v decembri by sa už mohla vrátiť k štyrom percentám,“ vyčísľuje Karmažin.

Aj Horňák predpokladá, že „v decembri by medziročný rast cien mohol mierne poskočiť nahor pre nižšiu bázu z vlaňajška. „Očakávame hodnotu tesne nad štyrmi percentami,“ dopĺňa.

Na budúci rok odhaduje Slovenská sporiteľňa priemernú infláciu na úrovni 3,5 percenta. Rozhodujúce podľa makroekonóma bude, „ako sa bude vyvíjať ekonomika, aké kroky podnikne Európska centrálna banka a aký dosah bude mať vládny konsolidačný balík na ceny“.

Aj Boháček z 365.bank očakáva, že v roku 2025 by celoročná inflácia mohla dosiahnuť približne štyri percentá. „V roku 2026 ju vládne opatrenia a slabšie ekonomické prostredie ešte viac utlmia. Slovensko však aj tak zostane medzi krajinami s vyššími cenami v eurozóne,“ myslí si.

Októbrové dáta štatistikov naznačujú, že sa inflácia na Slovensku postupne stabilizuje, čo signalizuje ústup tlakov v ekonomike. Služby a ubytovanie síce ešte zvyšujú celkové čísla, no trend je jasný – inflácia ďalej klesá.

„Po dlhom období rýchleho zdražovania sa konečne objavujú prvé známky normalizácie. Pomalší rast miezd a oslabený dopyt brzdia zdražovanie v službách – a to je dobrá správa pre peňaženky domácností,“ uzatvára Karmažin.