Koniec do dvoch rokov. Huliakovo ministerstvo to má zrejme spočítané

V tíme zmeny, inak povedané v tieňovej vláde, nemá totiž minister Huliak svoj opozičný náprotivok. Jeho rezort by zachránilo asi len pokračovanie variantu súčasnej vlády, v ktorej by bola aj SNS.

Šport a cestovný ruch ako samostatný rezort je teda podľa všetkého na trajektórii svojho zániku. Udiať sa to má pod podmienkou vstupu progresívcov do vlády po najbližších parlamentných voľbách.

Dankova srdcovka

V čase šetrenia pôjde z pohľadu súčasnej opozície zrejme o logický krok. V minulej vláde bol šport v gescii rezortu školstva. Cestovný ruch zastrešovalo ministerstvo dopravy.

Snahy o samostatné ministerstvo boli aj počas vlády Roberta Fica v rokoch 2016 až 2020. Napokon ho presadil na začiatku mandátu súčasného kabinetu líder SNS Andrej Danko. Išlo o jeho srdcovú záležitosť. Tvrdil, že cestovný ruch a šport sú národnou prioritou.

Opozícia mala opačný názor, tento rezort považuje za zbytočný v čase finančných problémov štátu. PS poukazovalo, že rezort potrebuje nové priestory, počítače, zamestnancov, čo ukrojí z rozpočtu 100 miliónov eur.

Chýbajú vraj peniaze na chod ministerstva

Líder PS Michal Šimečka po ohlásení tímu zmeny povedal, že Huliakovo ministerstvo zrušia. Podľa neho to však neznamená, že šport nie je dôležitý. Poznamenal, že ich expertkou na šport je poslankyňa Natália Nash, ktorá sa venuje problematike športu a jeho financovaniu.

„V situácii, keď potrebujeme šetriť, keď nemáme reálne pomaly už na dôchodky pre dnešných päťdesiatnikov, keď máme takmer nulový hospodársky rast, tak si nemôžeme dovoliť dávať desiatky miliónov na prevádzku ministerstva, aby pán Huliak alebo pred ním nejaký esenesák boli spokojní,“ vyhlásil predseda Šimečka.

Líder národniarov Danko Štandardu odkázal, že zatiaľ nebude na túto tému reagovať.

SaS ide ďalej ako PS

Aj SaS zdieľa rovnaký postoj ako PS. Podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga od začiatku hovoria o redukcii ministerstiev. „Zrušiť netreba len ministerstvo športu, ale aj ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, zredukovať počet štátnych tajomníkov, splnomocnencov, úrad podpredsedu vlády a zvážiť spojenie ministerstiev pôdohospodárstva a životného prostredia,“ priblížil pre Štandard Gröhling.

Dodal, že Slovensko nie je taká bohatá krajina, aby mohla financovať 15 ministerstiev a desiatky politických postov, ktorých prínos je veľmi otázny.

KDH chce šetriť na prevádzke štátu

Podpredseda KDH Viliam Karas uviedol, že nevidí dôvod komentovať aktivity inej opozičnej strany. „Prioritou KDH je a stále bude zásadná redukcia a decentralizácia tak, aby sa šetrilo na štáte a jeho prevádzke. Na tomto budeme pracovať,“ povedal Štandardu Karas, ktorý bol ministrom spravodlivosti vo vláde Eduarda Hegera.

Otázku prípadného zrušenia ministerstva cestovného ruchu a športu vníma ako čiastkovú, na ktorú bude známa odpoveď až po nájdení prieniku, akým spôsobom decentralizovať a redukovať štátnu správu. „A kto, kde, kedy, s kým bude jasné až po voľbách,“ dodal.

„Proroctvo“ PS

Pokiaľ ide o zloženie tieňovej vlády PS, sú v nej všetko poslanci parlamentu až na dve mená. Peter Bátor sa má venovať zmenám v spravodajských službách. Pôsobil v diplomacii a bol poradcom bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej. Neznámym menom je Peter Horný, tieňový šéf rezortu pôdohospodárstva. Je bankárom, ktorý sa venuje financovaniu v agrosektore.

Nemožno očakávať, že zloženie vlády „v čakárni“ sa premietne aj do jej reálnej podoby. Bude to závisieť od celkovej koaličnej zostavy a ministerských kresiel, ktoré koaliční partneri vyjednajú.

Šimečka avizoval, čo čaká občanov a v akej atmosfére sa ujme moci nová vláda v prípade víťazstva PS vo voľbách. „Budeme preberať krajinu v hlbokej a dramatickej kríze,“ predpovedal. Vzápätí doplnil, že pôjde o krízu politickú, morálnu a ekonomickú.

Bývalý prezidentský kandidát a tieňový šéf diplomacie Ivan Korčok ozrejmil, čo urobí nová vláda ako prvé. Bude to podľa neho presný opak toho, čo robí súčasný Ficov kabinet.

„Zahraničnú politiku využíva ako vnútropolitický nástroj mobilizácie, rozoštvávania celej spoločnosti, ako nástroj na šírenie strachu a ohrozenia, ktoré prichádza podľa súčasnej vlády najmä z Bruselu a od našich spojencov,“ tvrdil Korčok.

Záložné vlády a opozícia

Na Slovensku nie je zaužívaná existencia tieňovej vlády. Zvyčajne takéto ambície majú veľké strany, od ktorých sa očakáva, že budú dominantnou silou vládnej koalície po voľbách.

V roku 2017 predstavil tieňový kabinet líder hnutia OĽaNO Igor Matovič. Viacerí napokon do vlády nešli, podarilo sa to však tieňovému ministrovi financií Eduardovi Hegerovi, ministrovi zdravotníctva Marekovi Krajčímu či ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi. Heger sa dokonca dočkal gratulácie od vtedajšieho ministra financií za Smer Petra Kažimíra.

V minulosti mal tieňovú vládu aj Smer. Fungovala napríklad za druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Predseda Smeru Fico hovoril, že budú každý týždeň monitorovať činnosť reálnej vlády a zaujímať odborné postoje.

Keď Smer vytvoril koalíciu s HZDS a SNS v roku 2006, ani zďaleka sa nepodarilo získať všetkým členom tieňovej vlády aj ministerské kreslo. Úspešní boli Robert Kaliňák, Viera Tomanová, Ľubomír Vážny a Dušan Čaplovič.

Tieňový kabinet je typický pre Veľkú Britániu. Jeho členovia sledujú kroky jednotlivých ministrov, ich rozhodnutia. Zároveň je ich úlohou prezentovať verejnosti, ako by opozícia riešila konkrétne problémy, a prichádzajú aj s návrhmi zákonov, ktoré by chceli presadiť po voľbách.