Najdlhší shutdown, najkratšia pamäť trhov

Shutdown sa skončil, pretože niekoľko umiernených demokratov prešlo na stranu republikánov a umožnilo schválenie dohody. Demokrati tak nepresadili svoje kľúčové požiadavky, najmä v oblasti zdravotných subvencií. Trump a jeho republikáni si pripísali dôležité politické body na domácej scéne.

Aký je však ekonomický rozmer celej kauzy? Išlo o historicky najdlhší shutdown, ktorý trval 43 dní.

Reakcia trhov bola zaujímavá. Jednou vetou, stále rástli. Pred shutdownom, počas neho a s najväčšou pravdepodobnosťou porastú aj po ňom. Dôvodom, prečo rástli už pred vyhlásením shutdownu, bolo to, že trhy anticipovali to, že sa raz skončí.

A koniec shutdownu bol historicky vždy príležitosťou na to, aby akciový trh rástol. Táto nádej na koniec shutdownu poháňala trh nahor aj počas jeho trvania. Navyše, mnoho komentátorov ubezpečovalo, že „odstávka“ musí trvať dlho, aby sa jej skutočné dôsledky prejavili v reálnej ekonomike.

Ale na začiatku tohto týždňa zvýšili tlak analytici z amerických bánk, ktorí začali hovoriť, že situácia začína byť vážna. Teraz však už nič nebráni tomu, aby trhy ďalej rástli, pretože sa shutdown skončil. Alebo tu máme ešte jedno pragmatickejšie vysvetlenie. Trhy absolútne celé dianie okolo shutdownu ignorovali a žili si svojím vlastným životom.

Trumpov sľub dividend z ciel

Americký prezident tento týždeň nezostal iba pri podpise zákona o financovaní štátu. Minulý týždeň Najvyšší súd USA vyslovil pochybnosť nad tým, ako si Trump vykladá stav ohrozenia, ktorý používa pri zavádzaní ciel. Jeho odpoveď je skutočne rafinovaná.

Prisľúbil totiž Američanom vyplatenie šeku vo výške dvetisíc dolárov ako dividendy zo zavedenia ciel. Ak sa tento sľub zrealizuje, tak bude pre americké súdy veľmi komplikované toto nariadenie zrušiť. Samozrejme, tento šek by zvýšil jeho popularitu u bežných Američanov.

Toto opatrenie má však zatiaľ mnoho otáznikov. Minister financií Scott Bessent uvažuje, že by sa táto dividenda mala vyplatiť iba domácnostiam s príjmom nižším ako 100-tisíc dolárov. Vďaka tomuto limitu by malo nárok na príspevok približne 59 percent domácností. Z toho sa dá veľmi hrubo vypočítať, že táto pomoc by americkú štátnu pokladnicu vyšla na 160 miliárd dolárov.

Zavedenie ciel zatiaľ funguje dobre. Americká štátna pokladnica je každý mesiac o 30 miliárd dolárov bohatšia. Zatiaľ sa dá povedať, že clá fungujú dobre pre vládu Donalda Trumpa, pretože dovozcovia hrajú hru a neodvažujú sa ceny príliš zvyšovať.

Väčšina z nich akceptovala zníženie svojich marží. To však nemení nič na tom, že výber ciel by mohol podľa tohto predpokladu dosiahnuť zhruba 360 miliárd dolárov. To je stále veľmi málo vzhľadom na štátny deficit USA, ktorý sa aktuálne pohybuje okolo 1,8 bilióna dolárov ročne – teda zhruba päťkrát viac, než by priniesli samotné tarify. Navyše, po zavedení dividendy by efekt pre štátnu pokladnicu z pohľadu deficitu bol minimálny. Slovo dividenda nebolo zvolené náhodne, pretože to znamená pravidelnú platbu. Trump teda vysiela signál, že by sa táto dividenda mohla vyplácať každý rok v závislosti od platnosti colných opatrení.

Pre investorov je táto správa zaujímavá predovšetkým tým, že ak táto dividenda z ciel prejde, bude veľmi pripomínať pomoc počas covidu. Vtedy vláda poslala ľuďom obdobné šeky v troch vlnách.

Mnoho ľudí využilo tento neočakávaný príjem na to, aby ho investovalo na finančných trhoch alebo do kryptomien. Dá sa teda predpokladať, že aj veľká časť z colnej dividendy by nakoniec skončila vo finančných aktívach. A to by bola dobrá správa ako pre investorov, tak aj pre Donalda Trumpa, pretože by tieto peniaze pomohli americkej ekonomike.

Dôvod na pochybnosti okolo umelej inteligencie

Najväčšia americká investičná banka JPMorgan vo svojom pravidelnom reporte zverejnila svoj odhad nákladov na výstavbu infraštruktúry umelej inteligencie. Tá si bude vyžadovať celkové investície okolo päť biliónov amerických dolárov. Je to astronomická suma, ktorú nebudú schopné ufinancovať ani tie najväčšie technologické firmy.

Štyri kľúčové spoločnosti ako Google, Amazon, Microsoft a Meta plánujú v roku 2026 minúť vyše 400 miliárd dolárov. Je to ešte viac ako tento rok, keď investície dosahovali 350 miliárd dolárov. Aj keď ide taktiež o veľké investície, tak nebudú stačiť. Navyše, väčšina týchto firiem, ktoré generujú silné cash flow, sa na tieto investície zadlžuje.

Meta tento rok vzala súkromný úver 27 miliárd dolárov na dátové centrum Hyperion v Louisiane. Nezostala však len pri tejto súkromnej pôžičke, ale vydala svoje vlastné dlhopisy v objeme 30 miliárd dolárov. Alphabet tento rok predal dlhopisy za 25 miliárd dolárov. Firma Oracle emitovala dlhopisy za 18 miliárd na projekt Stargate.

Problém je v tom, že výnosy na týchto dlhopisoch sú v porovnaní s americkými štátnymi dlhopismi na rekordných hodnotách. To naznačuje, že dlhopisoví investori chcú teraz viac peňazí, pretože si začínajú klásť otázky, či tieto projekty budú také výnosné. Upresnime formuláciu: projekty výnosné budú, ale je otázkou, či ospravedlňujú teraz také veľké investície.

Správa od JPMorgan tak vedie k tomu, že investori sa stali oveľa citlivejšími na otázku výšky investícií. Nálada na trhu sa pomaly mení. Teraz už nebude len zárukou rastu ceny akcií na trhu to, že firma oznámi masívne investície do AI. Investori sa budú pozerať predovšetkým na to, do akých projektov to ide, aká je ich návratnosť a hlavne doba na ich realizáciu. Výstavba datacentier pre umelú inteligenciu sa mení z rastovej príležitosti na stresový test globálnych úverových trhov.