Digitalizácia po slovensky. Štát opravuje portál, ktorý sa mu rozpadáva pod rukami

Ústredný portál verejnej správy, známy aj ako Slovensko.sk, je už roky hlavným symbolom prechodu Slovenska do elektronickej éry, ale zároveň aj trpkým mementom, ktoré odhaľuje chronické zlyhania v informatizácii štátu.

Pôvodný zámer bol pritom ušľachtilý. Vytvoriť oficiálnu digitálnu bránu, cez ktorú bude občan, ale najmä podnikateľ, komunikovať s orgánmi verejnej moci. Portál funguje predovšetkým ako centrálna elektronická schránka a jeho vznik sa datuje do obdobia rokov 2007 až 2008, používatelia ho teda využívajú viac ako 15 rokov.

Pre právnické osoby a živnostníkov zapísaných v Obchodnom registri je jeho používanie záväznou povinnosťou a úradná pošta sa doručuje výlučne tam. Pre bežných občanov je aktivácia dobrovoľná. No ak sa pre ňu rozhodnú, zároveň preberajú riziko sledovať si doručené úradné zásielky vrátane komunikácie súdov.

Portál Slovensko.sk však dlhodobo sprevádzajú závažné problémy, ktoré vrhajú tieň na celú snahu o digitalizáciu našej krajiny. Systém je permanentne v ohrození a často zlyháva, čo nie je v modernom štáte prijateľné.

Chronická nestabilita ako súčasť prevádzky

Máme tu teda objektívny fakt, že ústredný portál je technicky unavený a prevádzkovo nespoľahlivý. Ako začiatkom týždňa varoval minister informatizácie Samuel Migaľ, v prípade jeho veľkého výpadku hrozí ešte väčšia katastrofa ako pri výpadku katastra zo začiatku tohto roka.

Podľa ministra Migaľa mal portál pred pár dňami výpadok v dĺžke asi 40 minúť, pričom to bol už 32. alebo 33. výpadok za posledných osem mesiacov. Aj preto pripravuje materiál na vládu, „aby aj kolegovia a verejnosť videli, v akom je stave“.

Časté a nečakané výpadky najmä v kritických termínoch spôsobujú firmám aj občanom reálne komplikácie a riskujú zmeškanie úradných lehôt. Odborníci pritom dlho hovoria o kritickom stave základnej infraštruktúry a upozorňujú, že štát nemá pripravený krízový scenár pre prípad jej totálneho kolapsu, čo je vzhľadom na závislosť justície či daňových systémov nebezpečná hra.

Dlhé roky pritom bolo Slovensko.sk synonymom pre digitálnu tortúru. Prihlasovanie cez občiansky preukaz s čipom si vyžadovalo inštaláciu balíkov ovládačov a podpisových aplikácií. Teda proces, ktorý mnohí používatelia vzdali po niekoľkých neúspešných pokusoch.

Hoci mobilná aplikácia túto bariéru čiastočne zmiernila, prvotná aktivácia ostáva rovnako problémová. V pozadí sa pritom cyklicky objavujú správy o potrebe nákladnej modernizácie. Tento vzorec sa stal na Slovensku chronickým problémom, v rámci ktorého sa chyby či nedostatky zavedených aplikácií prelepujú novými, neraz čiastkovými záplatami s vysokými nákladmi a problematickou funkčnosťou.

Ak si bežný občan odmyslí všetky reči o digitalizácii, efektivite a modernizácii, celý príbeh Slovensko.sk sa javí ako takmer učebnicový príklad toho, čo sa u nás stane vždy, keď sa stretne reálna potreba s politickým vajataním. A to je zvláštny paradox: systém už sotva dýcha, no nik nestanovil diagnózu a nik sa neodhodlal na operáciu.

Modernizácia za 125 miliónov. Ambícia verzus tlak na čas

Na pozadí problémov portálu minister už začiatkom októbra predstavil plán jeho rozsiahlej modernizácie v hodnote približne 125 miliónov eur, financovaný prevažne z plánu obnovy. Migaľov koncept predstavený médiám pritom vyzerá sľubne. Mobilné riešenia, jednoduchšie prihlasovanie či menej technickej šikany pre bežného občana.

Ministrova ambícia je však pod politicko-finančným tlakom, ktorý nepripúšťa príliš veľa zdržiavania. Aby mohol byť financovaný z európskych peňazí, musí byť dokončený do roku 2026. Ako hovorí, „času niet a práve preto robíme rýchlo, lebo musíme“.

Šéfovi informatizácie sa taktiež nepozdáva, že „stará“ podoba portálu Slovensko.sk bola roky previazaná s úzkym okruhom dodávateľov, ktorí vlastnia zdrojový kód a architektúru systému. „Čiže keď dnes štát obstaráva práva k týmto starým technológiám, opäť to prirodzene smeruje k rovnakým firmám,“ upozorňuje.

Na Migaľov plán modernizácie portálu sa však zniesla vlna kritiky. Najprv prišla od jeho predchodcu Richarda Rašiho (Hlas). Ten mu vyčíta predovšetkým nedostatočnú transparentnosť a rýchle vypisovanie obstarávaní bez širšej odbornej diskusie.

Tvrdí, že ministerstvo obchádza štandardné procesy a predkladá projekty, ktoré majú nejasnú návratnosť a nepresvedčivú dokumentáciu. Jeho kritika má však aj viditeľné politické pozadie po Migaľovom odchode z ich strany.

K Rašimu sa pridali aj politici z Progresívneho Slovenska a mimovládna organizácia Slovensko.Digital. Tí varujú pred netransparentnými obstarávaniami, možným mrhaním prostriedkami a rizikom straty desiatok miliónov eur z plánu obnovy.

Michal Truban (PS) označil ministra za osobu, ktorá tieto peniaze ohrozuje, pričom projekt sa podľa neho rozbieha skôr politickým tlakom než odborným plánom. Ján Hargaš (PS) upozornil na viac ako desať podozrivých obstarávaní a rast ceny bez jasného opodstatnenia.

Nákupný systém ako kritický bod

Hlavné výhrady sa však sústreďujú na zvolený Dynamický nákupný systém (DNS). Hoci má teoreticky zvýšiť konkurenciu, kritici tvrdia, že pri komplexnej infraštruktúre hrozí rozbitie systému na nesúrodé moduly a rozplynutie zodpovednosti za celkový dizajn v „prázdne“.

Tento postup podľa nich navyše koliduje s technickou realitou, keďže kľúčové moduly vyžadujúce prístup k zdrojovému kódu starého systému môže reálne dodať len pôvodný dominantný dodávateľ. Tým sa spochybňuje deklarovaný cieľ odbúrať závislosť od jedného dodávateľa.

Slovensko.Digital kritizuje aj konkrétne zákazky, napríklad osemmiliónovú zákazku na infraštruktúru pre elektronický podpis. Poukázali na chýbajúcu dokumentáciu, neuskutočnené riadne pripomienkovanie a slabé hodnotenie Útvaru hodnoty za peniaze.

Minister Migaľ kritiku odmieta a označuje ju za prácu „youtuberov a oligarchov“, ktorí vraj stratili výhody v digitálnych zákazkách. Napriek tomu sa rezort informatizácie koncom októbra rozhodol dočasne pozastaviť všetky projekty týkajúce sa modernizácie portálu.

Rezort zdôrazňuje, že pozastavenie projektov nie je dôsledkom nejakých povinností, ale dobrovoľným opatrením na zvýšenie transparentnosti a dôvery odbornej i laickej verejnosti v správnosť celého obstarávacieho procesu.

„Inštitúcie ÚHP, ÚVO, NKÚ boli požiadané o nezávislé a oficiálne stanovisko, aby sa predišlo šíreniu nepravdivých a skreslených informácií, ktoré sa nedávno objavili v médiách a ktoré ministerstvo označuje za používateľov na politický marketing,“ vysvetlil rezort.

Neodkladná modernizácia s nejasným výsledkom

Opozícii a organizácii Digital.Slovensko sa v konečnom dôsledku nepozdáva ambiciózny termín Migaľa stihnúť modernizáciu do roku 2026. Podľa nich sa to pri zásahu do celého digitálneho ekosystému nedá zrealizovať. Tvrdia, že začať projekt obstarávaniami namiesto dôkladnej architektúry môže viesť len k drahej koláži technológií.

Faktom však zostáva, že modernizácia Slovensko.sk je nevyhnutná. Či však výsledkom bude skutočné zlepšenie alebo len drahý medzistupeň smerom k ďalšej modernizácii o pár rokov, nie je dnes možné jednoznačne predpokladať.

Projekt tak stojí pred dvomi rizikami. A to rýchlosťou, ktorá môže negatívne vplývať na kvalitu, a politizáciou, ktorá môže celý projekt modernizácie portálu potopiť.