Koniec lacnej elektriny vo Francúzsku? Údržba atómovej flotily si vyžaduje obrovské výdavky

Po superlacnom atómovo-vodno-veternom Švédsku má Francúzsko najnižšie ceny elektriny v EÚ. Hlavným dôvodom je flotila 57 atómových reaktorov v 18 elektrárňach, rezultujúca v rekordnom 68-percentnom podiele atómovej energie na výrobe elektriny.

Netreba hneď híkať od závisti. Štátny prevádzkovateľ Électricité de France (EDF) si nedávno prešiel tŕnistou cestou, keď v roku 2022 zaknihoval stratu 18 miliárd eur a na pomoc museli pribehnúť daňoví poplatníci a ich desať miliárd.

Hoci sa medzitým firma vrátila k ziskom, čerstvý audit z tohtoročného septembra uvádza, že EDF bude do roku 2040 potrebovať 460 miliárd eur kapitálových investícií na nové projekty a údržbu tých existujúcich. To pri tržbách presahujúcich 100 miliárd eur ročne nie je málo. To však len na okraj.

Po 15 rokoch sa končí doterajší mechanizmus

V tomto článku sa chcem venovať zaujímavému míľniku. Tento rok totiž skončí mechanizmus ARENH (Accès Régulé à l'Électricité Nucléaire Historique). Vytvorený bol v roku 2011, aby umožnil konkurenčným dodávateľom elektriny podieľať sa na štátnom atómovom koláči a znížil kvázi monopolné postavenie EDF.

Táto spoločnosť musela do mechanizmu ARENH každoročne vyčleniť 100 TWh (zhruba 28 percent ročnej výroby) a ponúknuť túto elektrinu záujemcom za štátom stanovenú cenu 42 eur za MWh. Na porovnanie, trhová cena za jednu MWh v dlhších kontraktoch je na Slovensku posledné dva roky okolo 100 eur, vo Francúzsku 40 až 80 eur.

Až do začiatku roku 2019 mali ostatní dodávatelia o túto službu vlažný záujem. Na trhu však priebežne rástol trh alternatívnych dodávateľov elektriny a zároveň rastúca cena ropy a emisných povoleniek signalizovala budúci nárast cien elektriny. Ten sa z dôvodu pandémie nakoniec ďalšie tri roky nezrealizoval, no vysoký dopyt po elektrine z mechanizmu ARENH (o 40 až 50 percent viac, ako bola vyčlenená kapacita) už ostal.

Vo februári tohto roka bolo potvrdené, že ARENH končí podľa pôvodného plánu po 15 rokoch, teda 1. januára 2026. Vzhľadom na nárast veľkoobchodných cien elektriny predaj skoro tretiny výroby pod cenu už EDF nepríjemne bolel.

Électricité de France však predaj elektriny nebude mať „zadarmo“ ani po novom roku. Zavádza sa totiž progresívna „daň z používania jadrového paliva“. Tú bude štát vyberať vtedy, keď príjmy EDF prekročia určitý prah, definovaný nákladmi na výrobu. Presné pásmo určí rozpočet.

Výrobné náklady sú stanovené na zhruba 60 eur za MWh, prvé pásmo 50-percentnej dane sa začína v rozmedzí 65 až 85 eur za MWh, za ním sa začína druhé pásmo 90-percentnej sadzby. Ich presné vymedzenie sa dohodne vždy medzi ministerstvom financií a energetiky na tri roky.

EDF si teda bude môcť nechať 100 percent z malej časti príjmov nad výrobné náklady, 50 percent z ďalšej časti a len 10 percent zo zvyšnej. Príjem z tejto dane sa použije ako rabat z koncových cien elektriny pre spotrebiteľov.

Vláda bude balansovať medzi prísnym nastavením pásiem, ktorým uteší spotrebiteľov, a voľnejším nastavením, vďaka ktorému by EDF mohla lepšie zafinancovať spomínané kapitálové potreby. Nateraz je však táto dilema neaktuálna, keďže veľkoobchodné ceny dlhých kontraktov na bázickú elektrinu v krajine sa v posledných mesiacoch pohybujú pod hranou úradne stanovených nákladov.

Pôvodná metodológia výpočtu nákladovej hranice ju stanovila až na 67 eur, no revízia metodológie ju znížila na spomínaných 60 eur. To ukazuje, že existuje manévrovací priestor. EDF chcela do vzorca napríklad zahrnúť aj náklady na úroky, čo však nakoniec regulátor odmietol.

Náklady na palivo sú odhadnuté na osem eur za MWh, personálne náklady na 10 eur za MWh. Vo vzorci sú zahrnuté aj fixné náklady, najmä odpisy 12 eur za MWh, takže výsledná hraničná suma závisí aj od vyrobeného množstva elektriny. Výraznejšie odstávky by znamenali inú hodnotu výrobných nákladov. V skratke – ide o pomerne náročné cvičenie s tabuľkami a vzorcami. Ani v októbri ešte niektoré mechanizmy a parametre neboli úplne jasné.

Ponuka dlhodobých kontraktov

EDF zároveň na trh prichádza s ponukou dlhodobých kontraktov (10 až 15 rokov) CAPN [ide o zmluvy určené na to, aby bola jadrová elektrina od veľkého výrobcu férovo a transparentne rozdelená a dostupná aj iným dodávateľom na trhu, pozn. red.].

Pôvodne mali byť určené len pre energeticky náročný priemysel, ale nakoniec budú dostupné pre všetkých odberateľov so spotrebou nad sedem GWh ročne, no s celkovým ročným limitom na predaj vo výške 10 TWh ročne z ročnej výroby zhruba 360 TWh, teda menej ako tri percentá.

Prvé kontrakty s chemickým, cementárskym či dokonca IT (datacentrá) priemyslom už boli uzavreté, hoci dopyt vďaka aktuálne nízkym cenám na bežných kontraktoch nie je až taký masívny. Logika CAPN je v zdieľaní rizika – priemysel sa vyhne výkyvom cien elektriny výmenou za dlhodobé spolufinancovanie prevádzky jadra.

Zánik mechanizmu ARENH najskôr vyvolal u spotrebiteľov isté obavy. Očakával sa nárast koncovej ceny o osem až desať eur za MWh. Pokles cien v závere roka ich však postupne zažehnáva.

Veľký podiel jadra vo francúzskej výrobe vytvára unikátne trhové aj regulačné prostredie. Značný objem vyrobenej elektriny s nízkymi variabilnými nákladmi – navyše v štátnom podniku – láka na jej prerozdeľovanie a regulačné stláčanie ceny smerom nadol.

Každému s triezvym pohľadom na budúcnosť je však jasné, že údržba atómovej flotily si vyžaduje obrovské kapitálové výdavky, ktoré neradno odkladať. Francúzi tak musia svoje regulačné mechanizmy zložito balansovať pod politickým tlakom. Pri pohľade na svojho východného suseda sa však svojou energetickou politikou môžu skôr chváliť.