Cena Orbánovho washingtonského úspechu

Maďarský premiér Orbán je popri talianskej premiérke Meloniovej asi jediným európskym lídrom, ktorý po návrate z Trumpovho Bieleho domu môže niečo oslavovať. Pri Trumpovi sa už tento rok vystriedal z Európy hocikto. Aj keď návštevy nedopadli takou katastrofou, ako tá nástupná ukrajinského prezidenta Zelenského, hostia si väčšinou domov viezli nevyžiadané rady, nezáväzné prísľuby spolu so záväznými úlohami, obvykle v oblasti nákupov amerického tovaru. Slušnú dávku domácich úloh dostal aj Orbán, ale aspoň sa mu na rozdiel od iných podarilo pre Maďarsko vyjednať, čo potreboval.

Ekonomické a politické benefity

Maďarsko dostalo výnimku z amerických sankcií na nákupy ruského plynu a ropy. Ak by ju nedostalo, hrozili by Maďarsku citeľné obchodné sankcie, pretože nemá možnosť ruskú surovinu nahradiť. Aj keď Maďarsko môže byť do určitej miery zásobované aj inak ako plynovodom Turkish Stream a ropovodom Družba, alternatívne trasy nemajú dostatočnú kapacitu, chemické zloženie alternatívnych surovín nezodpovedá potrebám maďarských rafinérií a hlavne akákoľvek alternatíva je za násobne vyššie ceny.

Vyjednaná výnimka je pre Orbána dôležitá nielen ekonomicky, ale aj politicky. Keď Trump sankcie na ruských odberateľov vyhlásil, francúzsky prezident Macron a ďalší západní predstavitelia dávali Budapešti najavo značnú škodoradosť. Nielenže Maďarsko nemohlo počítať so žiadnou európskou podporou, ale európski predstavitelia reagovali v duchu: nechcete sankcie v Bruseli, tak ich dostanete z Washingtonu, navyše od vášho obľúbeného Trumpa.

Orbán ukázal, že ho európske úškrnky nemusia zaujímať a že sa vie o svoju krajinu postarať. Rešpekt, ktorý mu Trump počas návštevy rôznymi gestami preukazoval, je fackou bruselským posmievačkám a Orbánovi môže pomôcť aj doma pred nadchádzajúcimi voľbami.

Cena za úspech

Ale úspech nebol zadarmo. Americké ministerstvo zahraničných vecí ešte počas Orbánovej návštevy uverejnilo dokument, ktorý vyčísluje, k čomu všetkému sa Orbán za Trumpovu ústretovosť zaviazal. Podstatnú časť dokumentu tvorí záväzný nákupný zoznam amerických produktov. Dominujú mu tri položky: zbrane za 700 miliónov dolárov, skvapalnený plyn za 600 miliónov dolárov a jadrové palivo za 114 miliónov dolárov. Je jasné, že čiastku dosahujúcu takmer poldruha miliardy dolárov by Maďarsko za iných okolností minulo inak. Od Američanov nepotrebuje ani jadrové palivo, ani plyn a aj zbrane môže kupovať lacnejšie inde.

Hrozivo sa javí maďarský záväzok podporiť výstavbu až desiatich malých modulárnych reaktorov v hodnote až 20 miliárd dolárov. Avšak tento záväzok k obrovským investíciám do pomerne drahej energie (elektrina z malých reaktorov vychádza násobne drahšie ako z reaktorov tradičných) očividne smeruje do tak vzdialenej budúcnosti, že bude dosť príležitostí sa z neho vyviazať. Škvrnu dohode tiež predstavujú odlišné interpretácie vzhľadom na dobu trvania výnimky zo sankcií: americké ministerstvo zahraničia hovorí o jednom roku, maďarský premiér o neobmedzenej dobe.

Možno sa, samozrejme, pýtať, či je namieste, aby USA zasahovali do vzťahov medzi Ruskom a Európou, najmä keď Trump dáva opakovane najavo, že ho ukrajinský konflikt nezaujíma. Americké zasahovanie je namieste do miery, do akej Európa rezignovala na vlastnú politiku a uspokojuje sa s vazalským postavením. Na tom malý stredoeurópsky štát sám nič nezmení. Ale ak na to má, môže si v tej biede aspoň vyjednať o niečo lepšie podmienky, než majú ostatní. V tom Orbána nikto neprekoná.