Generácia Z je testerom nového spôsobu dospievania vo virtuálnom svete

Túto situáciu z histórie dobre poznáme: na opustený ostrov priplávali nejakí ľudia a dali domorodcom darčeky. Tí nevedeli, kto prišiel a čo tam chce, a už vôbec netušili, aké to pre nich bude mať následky. Od tejto chvíle sa však ich svet navždy zmenil.

Situácia sa opakuje – dali sme deťom do rúk smartfóny, netušiac, čo to s nimi urobí.

Jonathan Haidt si všíma vzorce správania generácie, ktorá sa narodila a vyrastá v čase, keď je mobilný telefón organickou súčasťou života. Predkladá výskumy a grafy, ktoré ukazujú, že sa niečo za posledných 15 rokov zmenilo. Už dnes sa dá povedať, že generácia vystavená tomuto vplyvu je iná.

Samozrejme, že nikto vopred nezisťoval, čo sa stane, keď bude detský mozog (vo veku, keď sa vyvíja a vytvára si rozhodujúce návyky) niekoľko hodín denne interagovať s technologickým zariadením. A to nebola jediná zmena. Za posledné roky sa rodičia stali čoraz bojazlivejší a ochraňujú deti pred nástrahami vonkajšieho sveta. Izolácia v čase covidu všetko ešte skomplikovala.

Niektoré výskumy v knihe uvádzajú, že priemerný čas, ktorý dieťa denne strávi v online priestore, predstavuje sedem hodín. Táto generácia je vlastne len zdanlivo v skutočnom svete. Deti môžu sedieť v škole alebo sa rozprávať s rodičmi, no časť ich pozornosti zostáva vo virtuálnom priestore. Vedie to k úplne inému a novému spôsobu socializácie. 

Virtuálny priestor nerozlišuje, či ho sleduje dieťa alebo dospelý – informácie nezohľadňujú vek. Smartfóny neustále prinášajú nové podnety a záujem o dianie mimo virtuálneho sveta klesá. To je známa vec, ktorú možno pozorovať takmer v každej rodine. Kniha Úzkostná generácia popisuje následky tohto javu.

Samozrejme, je tu tendencia celú situáciu zľahčovať. Nemôžeme predsa od korporácií, ktoré tento priemysel prevádzkujú, čakať, že sa samy obmedzia. Je to podobné, akoby sme také správanie vyžadovali od výrobcov tabaku. Dokazovanie je na strane konzumentov (teda rodičov detí) a spoločnosti. Boj o obmedzenie prístupu detí k internetu sa začína a bude mimoriadne ťažký.

Členovia generácie Z sú testovacie králiky nového spôsobu dospievania, ktoré sa odohráva vo virtuálnom svete.

Aké to má následky? Skokový nárast samovrážd a sebapoškodzovania. Epidémia depresií a úzkostí. Dieťa je prestimulované podnetmi, na ktoré nevie primerane reagovať. Zároveň mu narušený vývoj bráni získavať normálne skúsenosti či primeranú odolnosť a dospieť.

Úlohou spoločnosti je deti brániť. Prečo nám to ide tak pomaly? Na čo ešte čakáme?

Na záver si nedokážem odpustiť jednu poznámku. Dopustili sme, aby digitálne technológie negatívne zasiahli duševný svet jednej generácie. Máme vôbec predstavu, čo s naším svetom urobí umelá inteligencia? Táto loď už prichádza a my sme domorodci, ktorí ju vítajú.