Kto je víťazom konsolidácie? Odborníci varujú, že prehrávame všetci

Už niekoľko dní sú známe predbežne vyčíslené analýzy dosahov na jednotlivca či slovenské rodiny, z ktorých je zrejmé, že upratovanie verejných financií si najviac odnesú rodiny, v ktorých aspoň jeden človek pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Rodine štát v budúcom roku ukrojí priemerne takmer štyri stovky, a to je mesačne niečo vyše 30 eur. Štandard sa preto opýtal odborníkov, ako situáciu hodnotia oni.

Otázky:

1. Ako vnímate opatrenia zavádzané v súvislosti s konsolidáciou a predovšetkým, prinesú podľa vás aj reálne zlepšenie situácie a zníženie verejného dlhu?
2. V súvislosti s prekročením hranice dlhu 60 percent HDP by vláda mala požiadať o vyslovenie dôvery, očakáva sa však, že nastanú z jej strany isté obštrukcie. Čo vy na to?
3. Koho považujete za reálneho víťaza konsolidácie? Ak si to nemyslíte o nikom, tak, samozrejme, kto je porazeným?

Igor Koso, finančník, konateľ spoločnosti Perspective Group

1. Bol by som veľmi rád, keby priniesli. Krátkodobo asi aj prinesú. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska to bude, žiaľ, presne naopak. Vyhliadky Slovenska sa zhoršia. Myslím si totiž, že sme dávno za bodom zvratu Lafferovej krivky.
   
   Znamená to, že rastúce zdanenie paradoxne povedie k zníženiu daňových príjmov štátu. Minimálne zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Cez snahu daniam sa vyhnúť, cez zníženie spotreby a cez obmedzovanie investičných aktivít.
   
   Podobný názor má aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Aby sme si však povedali celú pravdu, obmedzovanie investičných aktivít a znižovanie spotreby nie je len dôsledkom činnosti našej dnešnej vlády, predchádzajúcich vlád a terajších konsolidačných opatrení.
   
   Veľký podiel na hospodárskej stagnácii či dokonca poklese celej Európy, ktorej súčasťou je aj Slovensko, má podľa mňa zelená ideológia. Európskou úniou presadzovaný program na dosiahnutie „uhlíkovej neutrality“ Net zero, je v rozpore so zdravým rozumom.
   
   Vedie k zámerne vysokým cenám energie, ku strate konkurencieschopnosti, k deindustrializácii Európy, k masovej nezamestnanosti, k obmedzovaniu spotreby a investícií. Z môjho pohľadu, v zajatí pomýlenej ideológie a byrokratického regulačného šialenstva, Európska únia vytvára v Európe hospodársku krízu.
   
2. Nedovolím si špekulovať, či nastanú, alebo nenastanú obštrukcie. Nie som znalcom zákulisných vzťahov a skutočných mocenských pomerov v slovenskom parlamente. Neviem teda, či dnešná vládna koalícia má v danej chvíli dostatok poslancov na to, aby vyslovenie dôvery ustála. Ak by nemala, asi urobí všetko pre to, aby si zabezpečila politické prežitie do riadnych volieb.
   
3. Dnešná vládna koalícia slúži svojim voličom. Veľká časť z nich sú dôchodcovia. Považujem ich krátkodobo, ak už nie za víťazov, tak aspoň za najmenej negatívne ovplyvnených. Na úkor ich detí a vnukov, samozrejme. Ale to neprekáža. Dôležité sú najbližšie voľby. Aby sme si však zasa povedali pravdu, naša vláda, žiaľ, nie je jediná v Európe, ktorá takto rozmýšľa.
   
   Pozrite sa do Francúzska či do susedného Rakúska. Sociálny štát, európsky vynález, najväčšia Ponziho schéma dejín, po tom, čo prispel k rozpadu rodín a k demografickej zime v Európe, začal definitívne požierať sám seba. Aké budú dlhodobé hospodárske a politické dôsledky jeho zrútenia, radšej nechcem domýšľať.
   
   Ďalšia skupina, ktorá je postihnutá málo, sú štátni byrokrati. Nevidím žiadne veľké výdavkové škrty ani prepúšťanie v štátnej správe. Čo sa týka porazených. Porazený je každý, kto v tejto krajine ešte vytvára skutočné hodnoty. Plus rodiny s deťmi. Porazená je budúcnosť.

Zuzana Múčka, vedúca oddelenia makroekonomických analýz a prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

1. V prvom rade treba povedať, že z hľadiska udržateľnosti verejných financií či kredibility fiškálnej politiky je najdôležitejšie na konsolidačnom balíčku to, že prišiel. Konsolidácia je pri našom stave verejných financií, vyhliadok na ich vývoj a na rastúci dlh či uchovanie rastového potenciálu ekonomiky nevyhnutná.
   
   Bez nej by nám reálne hrozil grécky scenár – postupne rastúce rizikové prirážky, ktoré by zároveň sťažovali život firmám a domácnostiam a zároveň čoraz viac ukrajovali z prostriedkov vlády na vlastné politiky. Znižovanie životnej úrovne, výrazný nárast nezamestnanosti či okresávanie sociálnych služieb by boli tvrdou realitou. Ak sa chceme tomu vyhnúť, treba konsolidovať.
   
   RRZ zverejnila vlastnú analýzu, z ktorej vyplýva, že z hľadiska dosahovania vládou stanovených cieľov, štruktúry konsolidačného balíčka či dlhodobých efektov tam vníma viacero nedostatkov. Po prvé, odhadovaný prínos balíčka v budúcom roku len približne 1,6 miliardy eur, čiže 60 percent z vládou komunikovaného objemu.
   
   Bude to z dôvodu odrátania refundácie energodotácií, očakávaných nepriaznivejších efektov balíčka na ekonomiku a nižších úspor na výdavkovej strane voči tomu, čo bolo pôvodne avizované.
   
   Na základe toho rada očakáva, že vláda tak nebude schopná dodržať svoj stanovený fiškálny cieľ pre budúci rok, a to deficit verejných financií na úrovni 4,1 percenta HDP – po zohľadnení uvedených efektov by deficit mohol v roku 2026 dosiahnuť úroveň 4,6 percenta HDP.
   
   Druhým problémom je dočasnosť, respektíve jednorazovosť opatrení, najmä tých na výdavkovej strane. Až 40 percent úsporných opatrení, ktoré sú súčasťou balíčka, budú v platnosti len na budúci rok, čo znižuje dlhodobejšie prínosy balíčka pre verejné financie.
   
   Tento balíček síce zlepší dlhodobú udržateľnosť verejných financií o 0,9 percenta HDP a zníži nárast dlhu o štyri percentá HDP v porovnaní voči tomu, čo by sme mohli mať bez neho, avšak dlh stále ostáva na neudržateľnej trajektórii. Ten by sa aj napriek jeho prijatiu mal do roku 2029 priblížiť ku 74 percentám HDP.
   
   Tretím problémom schváleného balíčka je jeho štruktúra, keď takmer polovica opatrení zaťažuje aktivitu, čiže prácu, investície, kapitál. V kontexte rýchlo rastúcej ceny práce, jej dodatočného nárastu pre vysokopríjmových zamestnancov a predošlých dvoch balíčkov, ktoré boli zamerané práve na firmy, prichádza takáto štruktúra konsolidačného balíčka v najnevhodnejšom čase.
   
   Môže totiž dlhodobo výrazne zhoršiť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, sťažiť prílev zahraničných investícií a znížiť šance slovenského priemyslu – najmä automobilového – v získavaní nových zákaziek. V tom segmente, v ktorom s ostatnými krajinami EÚ bojujeme, sa totiž stávame čoraz drahšími.
   
   Zasiahnuté však môžu byť aj ďalšie sektory s vysokou pridanou hodnotou, inovatívnym a investičným potenciálom, najmä IT a telekomunikačné služby, čo sa môže prejaviť na výraznejšom presune zamestnancov od závislej činnosti smerom k podnikaniu či znižovaním inovatívneho potenciálu slovenských technologických firiem v globálnom svete.
   
   V dôsledku očakávaného zníženia rastového potenciálu krajiny tak ekonomika dobehne úroveň, ktorú by mala bez konsolidácie až v druhej polovici budúcej dekády.
   
2. RRZ zverejnila stanovisko, v ktorom hovorí, že sankcie dlhovej brzdy budú od 22. novembra 2025, čiže po dvoch rokoch od vyslovenia dôvery aktuálnej vláde, plne uplatňované. Výška verejného dlhu je v najvyššom sankčnom pásme a podľa prognózy rady sa tento stav v najbližších rokoch nezmení – ani v prípade razantnejšej konsolidácie.
   
   Aktivované tak budú všetky sankcie dlhovej brzdy. A ak súčasný parlament nevysloví dôveru žiadnej inej vláde s novým programovým vyhlásením, tak dlhová brzda vzhľadom na stav verejných financií každý rok vyžadovať plnenie sankcií. Tento rok to nad rámec zmrazenia platov pre členov vlády znamená povinnosť vlády požiadať parlament o vyslovenie dôvery.
   
3. Z pohľadu ekonomickej aktivity budú konsolidáciou najviac nepriaznivo zasiahnutí tí, čo platia dane z práce – zamestnanci, živnostníci – a menej tí, ktorí tieto dane neplatia – nezamestnaní, dôchodcovia.
   
   Na prvý pohľad by z hľadiska príjmových decilov, čiže perspektívou čistých príjmov domácností (po zarátaní sociálnych transferov a odpočítaní zaplatených daní a odvodov) mohli byť konsolidáciou zasiahnutí relatívne najviac najchudobnejšie domácnosti v prvom decile, ktoré by mohli pociťovať takmer pätinový výpadok v porovnaní s tým, čo by mohli mať bez konsolidácie.
   
   Kým najbohatším domácnostiam by konsolidácia napriek novozvyšovanej progresivite v daniach ubrala necelé tri percentá.
   
   Celé to však skresľujú živnostníci: časť z nich vďaka 60-percentným paušálom priznáva len 40 percent skutočných príjmov, z ktorých poväčšine platia len minimálne odvody. A časť oficiálne nedosahuje príjem nedosahujúci hranicu na podávanie daňového priznania – čím majú z pohľadu štatistík nulové príjmy.
   
   Obe tieto skupiny spôsobujú, že živnostníci sa prepadajú do spodných decilov príjmovej distribúcie. A obe skupiny budú po novom od budúceho roka platiť mesačne minimálne sociálne odvody vo výške 131 eur, čo veľmi skresľuje interpretáciu výsledkov.
   
   Po zohľadnení štúdie NBS, ktorá priznáva živnostníkom o približne 15 percent vyššie príjmy v porovnaní so zamestnancami, sa však veľká časť tejto skreslenej straty v prvom decile vytratí. Najchudobnejšie domácnosti budú vplyvom konsolidácie strácať približne štyri percentá svojich disponibilných príjmov.
   
   Ročný vplyv na jednotlivca bude do 250 eur, rodine s jedným dieťaťom (2+1) konsolidácia uberie približne trojnásobok, rodine s dvoma deťmi okolo 850 eur.
   
   Z vekového hľadiska konsolidácia najviac nepriaznivo zasiahne ľudí, ktorí teraz vstupujú na trh práce – v dôsledku balíčka ich totiž čakajú trvalo vyššie dane a odvody. Tí stratia ročne približne 200 eur. Z tejto perspektívy zároveň konsolidácia zasiahne najmenej dôchodcov, keďže zmrazenie valorizácie 13. dôchodkov je len dočasné opatrenie na tri roky.

Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500

1. Konsolidácia verejných financií je nevyhnutná, no jej nastavenie pôsobí skôr účtovne než systémovo. Vláda prijíma jednoduché opatrenia na zvyšovanie príjmov, no na úkor ekonomickej aktivity – cez rast daní a odvodov, nie cez podporu ekonomického rastu. Z pohľadu priemyslu to znamená ďalšie oslabenie konkurencieschopnosti, najmä v čase, keď európsky priemysel čelí kríze a vysokým nákladom na energie.
   
   Ak sa konsolidácia opiera najmä o zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia namiesto znižovania výdavkov štátu a lepšej efektívnosti verejných výdavkov, v konečnom dôsledku nepovedie k reálnemu ozdraveniu ekonomiky ani k udržateľnému zníženiu dlhu, ale k oslabeniu ekonomickej aktivity.
   
2. Tento krok je z môjho pohľadu predovšetkým symbolický, ale dôležitý. Mal by byť signálom, že vláda si je vedomá vážnosti situácie a zodpovednosti za vývoj verejných financií.
   
3. Víťaza v tejto konsolidácii nevidno. Naopak, porazeným je reálna ekonomika – priemysel, zamestnávatelia vo všeobecnosti a napokon aj domácnosti, ktoré ponesú dôsledky rastu cien a poplatkov.
   
   Ak sa neobnoví rovnováha medzi úsporami vo verejných výdavkoch a podporou ekonomického rastu, bude sa deficit len presúvať z verejných rozpočtov na súkromný sektor. Konsolidácia bez podpory ekonomického rastu sa nakoniec stane len istou formou stagnácie.