Ochranári varujú pred zonáciou národných parkov. Nové parkoviská či ťažba dreva

Zonácia národných parkov je proces rozdelenia územia každého parku na zóny, pričom každá má určený stupeň ochrany a jasne definované pravidlá využívania územia.

Na Slovensku sa zonácia aktuálne pripravuje alebo finalizuje vo viacerých z deviatich národných parkov. Medzi nimi je aj Tatranský národný park (TANAP). 

Cieľom zonácie je posilniť ochranu vzácnych biotopov a dosiahnuť z pohľadu medzinárodných štandardov stav, keď je polovica územia národného parku bez zásahu človeka. Vtedy hovoríme o zóne A, teda o piatom, najvyššom stupni ochrany.

To v súčasnosti nie je možné, pretože približne polovica územia národných parkov je vo vlastníctve súkromných osôb alebo firiem.

Zonácia v podstate znamená prekreslenie súčasných máp, ktoré rozlišujú chránené územia v národných parkoch od 1. do 5. stupňa, na zóny od A po D. Zóna A je najvyššie chránené, takzvané bezzásahové územie.

Zóna B je ekvivalentom 4. stupňa ochrany, kde sa robia len také zmeny, ktoré majú viesť k pôvodnému stavu územia a postupnému presunu do zóny A. Tretí stupeň ochrany bol určený v zóne C a druhý stupeň ochrany v zóne D.

Vážny problém verzus pseudotéma

Pripravovaná zonácia TANAP-u narazila na odpor. Aktivisti varujú, že môže mať negatívny vplyv na vzácnu Jaloveckú dolinu na južnej strane Západných Tatier.

Upozornila na to iniciatíva My sme les s dôvetkom, že ide o najdlhšiu dolinu na Slovensku bez prístupovej cesty, čo z nej robí jednu z najcennejších častí národného parku. Envirorezort to označil za pseudotému.

Podľa aktivistov v súvislosti s novou zonáciou hrozí, že v nej bude možné napríklad stavať parkoviská a ťažiť drevo. „Nezaradenie doliny do najprísnejšej ochrany je zároveň v rozpore s plánom obnovy a ochranou hlucháňa, čo nás môže stáť nemalé peniaze,“ upozorňujú ochranári na sociálnej sieti.

Dolina má byť zaradená do menej chránenej zóny C. To podľa aktivistov zodpovedá rovnakému stupňu ochrany ako napríklad lyžiarske stredisko Jasná alebo mesto Vysoké Tatry.

„Tam, kde doteraz nebola ani cesta, by sa podľa tohto návrhu mohli stavať parkoviská, budovať cesty a ťažiť drevo. Zaradenie územia do zóny C nedáva žiadny zmysel, pretože už v minulosti stavbu cesty zastavil Najvyšší súd SR,“ hovorí Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.

Ohrozené biotopy hlucháňa

Podľa Kameniara zaradenie Jaloveckej doliny do zóny C môže ohroziť a zničiť biotopy hlucháňa hôrneho, čo by znamenalo pokuty od Európskej únie.

„Okrem toho sa Slovensko v Pláne obnovy a odolnosti zaviazalo k tomu, že hluchánie biotopy spolu so starými a prirodzenými lesmi zahrnie do najprísnejších zón v pripravovaných zonáciách národných parkov,“ vysvetľuje Kameniar.

Podľa analýzy ochranárov sa v dotknutej lokalite nachádza až 1 121 hektárov hlucháních biotopov, do ktorých sa nesmie zasahovať. Spolu so starými lesmi ide o 1 232 hektárov porastov, ktoré by mali byť v najprísnejšej zóne A.

„Treba tam zaradiť celú dolinu, pretože biotopy hlucháňa a staré a prirodzené lesy tvoria viac ako polovicu jej územia, čo je medzi tatranskými dolinami unikát,“ dodáva ekológ lesa.

Zvyšok doliny tvorí pásmo kosodreviny a alpínske pásmo, v ktorom sú biotopy kamzíka tatranského. Celé územie je rajom veľkých šeliem.

Reakcia envirorezortu

Ministerstvo životného prostredia uviedlo, že zonácie národných parkov podporia život na vidieku a zohľadnia potreby ľudí, ktorí tam žijú, pracujú alebo podnikajú.

Zonácie vraj zároveň zabezpečia náležitú ochranu najcennejších lokalít a spravia z národných parkov životaschopné organizácie. Envirorezort v stanovisku pre TASR obvinil mimovládnu organizáciu My sme les z toho, že neustále živí „pseudotémy, klamstvá a hystériu“.

V Jaloveckej doline vraj rešpektujú požiadavky miestnych ľudí, ale aj pozemkového spoločenstva Bobrovec, kde začiatkom mája vypukol rozsiahly lesný požiar pre mŕtve, vyschnuté drevo. „To ekofanatici zakázali spracovať ešte v roku 2014, a kvôli bezzásahu neumožnili spriechodniť lesné prístupové cesty, čo spôsobilo masívne škody na území TANAP-u,“ poznamenal rezort.

Po dokončení návrhov zonácií pre TANAP aj Národný park Nízke Tatry (NAPANT) minister Tomáš Taraba skonštatoval, že na ich konečnej podobe sa dohodli s ľuďmi, ktorí v tomto území priamo žijú a pracujú.

„Výsledkom našich návrhov zonácií budú životaschopné národné parky, nie nefungujúce skanzeny, ktoré za minulej vlády generovali stratu 30 miliónov eur ročne,“ vyhlásil Taraba.

V TANAP-e návrh počíta s rozšírením rozlohy z dnešných 73 800 na 74 118 hektárov. Viac ako polovicu tohto územia bude tvoriť najprísnejšia zóna A s piatym stupňom ochrany.

Zóna B zaberie 8 607 hektárov so štvrtým stupňom ochrany, zóna C má rozlohu 27 499 hektárov a platí v nej tretí stupeň ochrany. Najnižší, druhý stupeň, bude v zóne D s výmerou približne 935 hektárov. Ochranné pásmo TANAP-u dosiahne veľkosť viac ako 28-tisíc hektárov.