Marek Harbuľák: Slováci majú stále chuť cestovať, ale na službách už šetria

V ubytovacích službách rast cien v princípe kopíruje infláciu, aj keď je to o niečo viac ako miera inflácie
[podľa ŠÚ SR to bolo 4,1 percenta, pozn. red.], ale súvisí to aj s výraznejším nárastom miezd, a teda ceny práce.

Gastropodniky nakupujú potraviny, nápoje a služby tiež za vyššie náklady ako v minulosti, čo je spôsobené infláciou, ale tempo je o niečo vyššie ako v iných odvetviach vrátane ubytovania práve z dôvodu, že prudko rastie aj minimálna mzda. Práve na ňu sú napojené príplatky.

Zároveň máme nedostatok ľudí, chýbajú celkovo na trhu práce, takže ak ich chceme zamestnať, musíme im ponúknuť trochu viac. Mzdy rastú oveľa rýchlejšie v porovnaní s inými odvetviami a aj po očistení o infláciu čisté mzdy v gastre a hotelierstve rastú ako jedny z mála odvetví. To sú v skratke hlavné faktory, ktoré stoja za zvyšovaním cien.

Prečo ceny v reštauráciách rastú výrazne viac ako v hoteloch za ubytovanie?

Gastro na rozdiel od hotelov ponúka len stravovacie služby. Nemá možnosť rozdeliť nárast nákladov na iné služby. Hotelieri majú portfólio ponúkaných služieb širšie, nárast vedia rozložiť na viacero služieb.

Zvyšovanie cien je napriek zníženej dani z pridanej hodnoty od začiatku tohto roka na úrovni piatich percent. Boli očakávania, že v hoteloch a reštauráciách sa znížia alebo sa nebudú tak zvyšovať, nereálne?

Znížená sadzba DPH má pomôcť najmä podnikateľom, ktorí tieto služby poskytujú. Je to nástroj na zvyšovanie ich konkurencieschopnosti, nie je to nástroj na znižovanie cien. Konsolidačné opatrenia v princípe znamenajú v mnohých oblastiach rast nákladov. Ak by sme nečelili konsolidácii, zrejme by sa ukázalo, že zníženie sadzby DPH minimálne spomaľuje rast cien v porovnaní s inými odvetviami.

Bohužiaľ, nie sme v takom prostredí, mení sa to veľmi dynamicky v neprospech podnikateľov. Máme síce nižšiu sadzbu DPH, ale máme aj základnú 23-percentnú a druhú zníženú 19-percentnú. Jedine na jedlo konzumované na mieste je znížená sadzba DPH päť percent. Ak si jedlo objednáte so sebou alebo vám ho doručí služba, používa sa vyššia sadzba. V ubytovaní platí nižšia sadzba DPH.

Na čo sú najväčšie náklady v hoteloch a reštauráciách?

Tieto služby sú náročné na ľudskú prácu. V gastre cena práce, čiže náklady na ľudí, predstavujú 45 až 50 percent. Nárast minimálnej mzdy a príplatkov sa preto zákonite musí premietnuť do celkovej ceny. Nakupované potraviny a nápoje tvoria 30 až 40 percent celkových nákladov, zvyšok sú nájom, energie, závisí od toho, či je prevádzka v prenajatom alebo vlastnom priestore.

V prípade hotelierov sa štruktúra zásadne nelíši. Aj tu najväčšiu časť tvoria personálne náklady – 30 až 40 percent podľa typu hotela a rozsahu ponúkaných služieb. Prevažná časť hotelov funguje vo vlastných budovách, a tak náklady na energie tvoria významnú čas. A, samozrejme, ďalšie nakupované služby.

V minulosti bola štruktúra predajných kanálov veľmi jednoduchá, náklady na predaj služby nepredstavovali zásadnú položku. Dnes je situácia omnoho komplikovanejšia. Ak sa rozhodnete predávať cez online platformy alebo iné distribučné kanály, stojí to 15 až 20 percent z predajnej ceny. Aj preto ceny rastú takým tempom.

Ako zareagovali návštevníci? Obmedzujú pri raste cien využívanie týchto služieb?

Ľudia cítia vo všetkých sférach – či idú na dovolenku, do reštaurácie, alebo nakúpiť do potravín –, že ceny rastú z dôvodu inflácie. Menej míňajú. Je potešujúce, že stále majú chuť cestovať.

To, že majú hlbšie do vrecka, sa začína prejavovať tým, že spotreba už na mieste – na dovolenke alebo počas pobytu – klesá. Míňajú menej.

Počet návštevníkov v hoteloch, penziónoch a iných zariadeniach cestovného ruchu za deväť mesiacov roka podľa štatistických údajov vzrástol medziročne o sedem percent takmer na päť miliónov. Čím si vysvetľujete rast záujmu o ubytovanie napriek rastu cien?

Dovolenky, výlety a služby cestovného ruchu sú štandardom pre veľkú časť Slovákov. Aj napriek tomu, že šetria alebo majú vyššie náklady, stále to majú vo svojich plánoch, čo je pozitívne. Na druhej strane sa to prejavuje, ako som hovoril, v poklese spotreby. Pre nás je potešujúce, že počet prenocovaní – najmä u domácich návštevníkov – rastie.

Aká bola tohtoročná letná sezóna, splnili sa vaše očakávania napriek ekonomickej situácii?

V lete máme najviac návštevníkov, turistov a prenocovaní. Očakávali sme, že už v tomto roku prekonáme údaje spred pandémie z roku 2019, ktorý bol rekordný. Za deväť mesiacov sme ich celkovo neprekonali, niektoré regióny však áno. To je možno jeden z dôsledkov rastúcich životných nákladov. Celková návštevnosť síce ešte nedosiahla úroveň roka 2019, ale za trištvrte roka k nej chýbalo 1,6 percenta, takmer 80-tisíc hostí.

Tak ako aj v iných krajinách čelíme enormnému nárastu ponuky krátkodobých prenájmov ubytovania, ktoré podľa našich zistení a skúsenosti často nie sú registrovanými ubytovacími zariadeniami. Dopyt zákazníkov je, vyhľadávajú apartmány, chaty, byty, ale tí sa v štatistikách neukážu. Ak by sme mali krátkodobé prenájmy regulované, tak by sme zrejme zistili, že počet návštevníkov, turistov na Slovensku bol výrazne vyšší.

O koľko asi by to bolo viac?

Mnohí vlastníci bytov, apartmánov ponúkajú služby aj na digitálnych alebo online platformách. V Bratislave počas jari a leta takto poskytovali takmer 1 400 apartmánov. Na platenie dane z ubytovania v hlavnom meste je pritom registrovaných iba trochu viac než šesťsto subjektov, pričom podstatnú časť z tohto čísla tvoria hotely. Je to veľký rozdiel medzi ponukou a tými, ktorí odvádzajú daň z ubytovania.

Nazdávame sa, že v prípade krátkodobého prenájmu ubytovania na platformách ide o klasické poskytovanie ubytovacích služieb. Spĺňa všetky znaky – pravidelnosť, stála ponuka, ide o krátkodobé ubytovanie, čiže by sa mala uzatvárať zmluva o ubytovaní. Aj pre týchto poskytovateľov by mali platiť rovnaké pravidlá vo vzťahu k daniam, odvodom, ako platia pre hotely, penzióny či iné typy ubytovacích zariadení.

Prečo počet návštevníkov ešte nedosiahol čísla spred pandémie?

Je tam viac faktorov. Dlhodobo prevládajú domáci návštevníci s podielom 60 percent, zahraničných je zvyšných 40 percent. Vyťaženosť ubytovacích zariadení celoročne je zhruba 37 až 38 percent. Vidíme teda, že priestor na zvyšovanie počtu návštevníkov a ich prenocovaní tu je.

Väčší potenciál na rast však vidíme u zahraničných návštevníkov. Počet obyvateľov Slovenska nenafúknete, ich finančné zdroje a dovolenkové dni sú obmedzené. Väčší potenciál vidíme v zahraničných návštevníkoch. Dve tretiny európskych krajín už míľnik z roka 2019 prekonali v minulom roku. Rastieme teda pomalšie ako iné krajiny.

V čom je problém?

Jedným zo zásadných problémov je dostupnosť Slovenska ako destinácie na dovolenku. Nie náhodou najväčší podiel zo zahraničných návštevníkov na celkových prenocovaniach tvoria okolité krajiny – Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, výnimkou je Nemecko. Slovensku chýbajú dopravné letecké spojenia so vzdialenejšími krajinami, napríklad západnej alebo severnej Európy. Bez pravidelných leteckých spojení alebo rozvoja charterovej prepravy nedokážeme rásť tak rýchlo, ako by sme mohli.

S leteckou dostupnosťou Slovenska zo zahraničia by nemal byť až taký problém. Viedenské letisko je blízko, z bratislavského letiska funguje v zimnom období takmer 50 pravidelných liniek. Wizz Air tu otvoril základňu, začal expanziu a súťaží s Ryanairom. To nestačí?

Je výhoda mať v blízkosti Schwechat, najväčšie rakúske letisko. Ak chcú ísť zahraniční návštevníci do Tatier, nestačí im pristáť vo Viedni, sú to ďalšie štyri hodiny cesty. Potrebujeme rozlietať naše letiská v Bratislave, Košiciach a najmä v Poprade.

Liniek z Bratislavy je na prvý pohľad veľa, ale väčšinou slúžia na výlety Slovákov do zahraničia. Nie sú to destinácie, odkiaľ by bol predpoklad väčšieho príchodu zahraničných návštevníkov. Len zhruba polovica liniek, ktoré Wizz Air otvára, má potenciál na väčší podiel príjazdového turizmu. Hovorím hlavne o Ríme, Barcelone, Berlíne, Osle. Ostatné destinácie sú skôr orientované na to, že väčší záujem budú mať Slováci, prípadne Maďari z pohraničia a možno aj Rakúšania.

Nové linky nemusia priniesť cestovnému ruchu na Slovensku vyšší počet návštevníkov. Musia to byť také destinácie, kde ten potenciál je a kde aj my budeme vykonávať propagáciu a marketing.

Domáci tvoria dlhodobo dve tretiny celkového počtu návštevníkov, tretina pripadá na zahraničných. Mal by sa ten podiel otočiť?

Ako som spomínal, vieme ubytovať a poskytnúť služby ešte výrazne vyššiemu počtu návštevníkov. Vidíme väčší potenciál v zahraničí, ale na to potrebujeme Slovensko rozlietať a viac spropagovať. Na nedávnej HoReCa konferencii sme apelovali na Slovakia Travel, ale aj na organizácie cestovného ruchu, aby vo vybraných destináciách, kde vidia potenciál, zintenzívnili marketingové a propagačné aktivity.

Ako to aktuálne vyzerá s počtom pracovníkov v hotelierstve a gastronómii, kde tiež chýbajú?

Aj počas tohtoročného leta nám chýbalo zhruba päť- až osemtisíc stálych pracovníkov. Je to veľký problém, ktorému čelia aj iné krajiny. Časť kvalifikovaných zamestnancov, ktorí by u nás mohli pracovať, vidí väčšiu motiváciu v práci v západnej Európe.

Na Slovensku napriek tomu, že máme relatívne veľa študentov v odboroch, ktoré ich pripravujú na hotelierstvo a gastronómiu, zostane len veľmi malá časť absolventov pracovať v týchto službách. Nedokážu pokryť ani len odchod ľudí do dôchodku a stále nám chýbajú.

Čo s tým plánujete robiť?

Snažíme sa motivovať aj zamestnávateľov, aby spolupracovali so školami už pri výbere žiakov, nielen pri odbornom výcviku. Je to prvý filter, v rámci ktorého zamestnávateľ vie posúdiť, či študent a potom absolvent bude mať predpoklady na prácu v službách.

Mnohí sa nezamýšľajú nad tým, čo sa chcú vyučiť, a idú na vysoké školy. Zhruba 60 percent absolventov ide ďalej študovať, čo pre nás tiež nie je vyhovujúce. Potrebujeme možno 10 až 15 percent vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, na zvyšok stačí stredné odborné vzdelanie s maturitou alebo výučným listom.

Spoločenský trend je však taký, že každý rodič chce, aby pomaly každé dieťa malo vysokú školu, či to trh potrebuje, alebo nie. Máme akoby zaužívané, že služby už nie sú zaujímavé alebo pracovať v nich je na hanbu, čo si nemyslím.

Súvisí to najmä s nižšími mzdami v službách na Slovensku?

Priemerné mzdy patria k najnižším, ale veľký počet zamestnancov, hlavne v gastre, je nekvalifikovaných alebo s nízkou kvalifikáciou. Sú to pomocné práce a tomu zodpovedá aj mzdové ohodnotenie.

Na druhej strane, ak je niekto šikovný, vie urobiť krásnu kariéru v gastre alebo hotelierstve. Vie sa vypracovať na šéfkuchára, môže byť kvalitný kuchár, manažér alebo dokonca riaditeľ hotela. A tam je mzdové ohodnotenie výrazne vyššie. Záleží len na jeho vôli, schopnostiach a zručnostiach.

Hotelieri podporili celoeurópsku žalobu proti spoločnosti Booking.com, ktorá sprostredkúva ubytovanie. Čo od tejto žaloby očakávate?

Hotelieri dlhodobo poukazovali na rôzne klauzuly, ktoré používala táto spoločnosť v zmluvách. Okrem iného neumožňovala predávať hotelom za iné ceny na iných platformách, ako mali nastavené na Bookingu, alebo cez vlastné distribučné a predajné kanály.

Súdny dvor EÚ až v minulom roku rozhodol, že tieto praktiky, na ktoré sme poukazovali, sú v rozpore s európskym právom o hospodárskej súťaži. Potvrdili sa naše domnienky a tvrdenie, ale Booking vôbec nemal záujem to riešiť.

Myslíme si, že tým získal nespravodlivú výhodu, čo potvrdzuje to, že sa stal dominantným hráčom na trhu. Menšie spoločnosti mali čoraz nižší podiel. Hotelieri platili za službu čoraz viac, percento na provízii z predaja rástlo.

Aká je aktuálna situácia so žalobou?

Lehota na prihlásenie sa k žalobe uplynula. Momentálne prebieha príprava podkladov, zazmluvňovanie hotelierov s neziskovou organizáciou, ktorá ich zastupuje na súde. Očakávame, že v závere roka alebo začiatkom budúceho sa vytýči pojednávanie.

Viete, o akú sumu ide?

Pokiaľ nebudeme presne vedieť, koľko hotelierov akú províziu zaplatilo za obdobie rokov 2004 až 2024, keď Booking používal tieto klauzuly, nevieme, o akú sumu ide. Nejde prioritne ani tak o vysúdenú sumu. Hotelieri sa dlhodobo vo viacerých krajinách dožadovali primeraných a férových obchodných podmienok. Ide nám aj o to, aby sa do budúcnosti takéto praktiky neopakovali, aby bola v oblasti distribúcie a predaja väčšia konkurencia a aby akákoľvek spoločnosť – aj s globálnym pokrytím – zaobchádzala s malými podnikmi ako s rovnocenným partnerom. Booking dlhodobo ignoroval tieto požiadavky.

Aký podiel návštevníkov hotelov na Slovensku využíva Booking alebo iné platformy?

Je to rôzne, záleží to od konkrétneho hotela a od toho, kto sú jeho zákazníci. Poznám veľké hotely, ktoré nepoužívajú služby online platforiem. Na druhej strane, mnoho hotelov predáva výraznú časť svojich kapacít aj prostredníctvom online platforiem.

Nakoľko je potrebná jednotná európska klasifikácia ubytovacích zariadení pod známym názvom Hotel Stars Union pre hotely a návštevníkov?

Pre obe strany je to dôležité. Najviac zadávaným parametrom pri vyhľadávaní hotelov na platformách je počet hviezdičiek. Spotrebiteľ si aj touto formou porovnáva kvalitu a rozsah poskytovaných služieb a primeranosť ceny, hodnotu za peniaze. Pre investorov a hotelierov slúžia na to, aby v rámci svojej ponuky oslovili určenú klientelu, garantovali daný rozsah a kvalitu služieb. Tým, že momentálne nemáme žiadnu klasifikáciu, je to trochu nevýhoda a môže to z dlhodobého hľadiska mať za následok pokles konkurencieschopnosti hotelierov na Slovensku.

Pri tejto otázke sa však ešte vrátim k štruktúre zahraničných návštevníkov. Veľkú časť tvoria Česi, Poliaci, Maďari, Rakúšania, Nemci. Krajiny, ktoré túto klasifikáciu majú zavedenú – s výnimkou Poľska, ktoré sa však rovnako pripravuje na jej realizáciu. Návštevníci z týchto krajín tak majú jasnú predstavu o rozsahu a kvalite služieb v príslušnej kategórii hotelov, ktorú automaticky porovnávajú pri pobyte v inej krajine. Je prirodzené, že rovnaký štandard vyjadrený príslušným počtom hviezdičiek budú očakávať aj od slovenských hotelierov. Práve preto chceme túto klasifikáciu zaviesť, aby sme zabezpečili rovnakú kvalitu služieb na Slovensku tak, ako sú zvyknutí naši zahraniční návštevníci.

Kedy sa zavedie aj na Slovensku, od koho to závisí?

Ak by to záviselo od nás, tak to už máme. Naším cieľom je, aby sa znova zaviedla plošná vyhláška, ako to bolo v minulosti. Je to otázka skôr na ministerstvo športu a cestovného ruchu. Túto požiadavku sme už s nimi odkomunikovali. Chceli sme, aby túto klasifikáciu riešil už aj pripravovaný zákon, ktorým sa zavádzajú povinnosti z európskeho nariadenia, týkajúce sa vytvorenia registra a iných povinností v súvislosti s poskytovaním krátkodobého prenájmu ubytovania. Ministerstvo tvrdí, že to vzhľadom na termín implementácie nariadenia, ktorým je máj budúceho roka, to nestihne celé pripraviť. Hľadáme preto spoločne iný spôsob.

Dlhšie sa hovorí aj o zavedení informačného systému eVisitor. Ako to s daným zámerom vyzerá?

Je to informačný systém verejnej správy a ministerstvo cestovného ruchu by malo byť hlavným aktérom tvorby tohto nástroja. Nie je však jediné, ktoré by malo do toho vstupovať. Od tohto systému očakávame, že sa automatizujú a digitalizujú procesy a povinnosti, ktoré ubytovatelia majú. Predpokladám, že vytvorenie a financovanie systému by malo byť zabezpečené cez ministerstvo informatizácie. Je na rokovaniach ministerstva cestovného ruchu, či s ním dokáže nájsť finančné zdroje a vytvoriť informačný systém.

Koľko by to stálo?

Urobili sa nejaké projekty aj s vyčíslením. Netreba sa na to pozerať iba cez optiku, koľko to bude stáť, ale čo všetko to prinesie. A prinesie to úsporu viacerým štátnym inštitúciám. Zároveň tento systém prinesie množstvo anonymizovaných dát, ktoré môže ďalej využívať národná agentúra Slovakia Travel, prípadne iné organizácie cestovného ruchu. Využívanie dát by malo zvýšiť efektivitu propagácie, tvorbu a rozvoj ďalších produktov, čo znamená viac návštevníkov a príjmy z cestovného ruchu.

Nové ministerstvo cestovného ruchu existuje druhý rok. Prvý rok ste tam boli štátnym tajomníkom pre cestovný ruch. Potvrdilo ministerstvo svoje opodstatnenie, pocítili ste jeho prínos?

Treba sa opýtať podnikateľov v cestovnom ruchu, či vidia prínos. Podľa spätnej väzby, ktorú zatiaľ mám, či už z čias môjho pôsobenia na ministerstve, ale aj v súčasnom pôsobení v asociácii, jednoznačne áno. Ministerstvo má pomôcť vytvárať podmienky, aby bol cestovný ruch konkurencieschopným odvetvím nielen v rámci slovenského trhu, ale hlavne v zahraničí. Kroky, ktoré sa zatiaľ zrealizovali, k tom vedú. Je však potrebné neustále reagovať na aktuálne trendy. Ministerstvo by malo presadzovať politiky, ktoré pomôžu cestovnému ruchu k jeho ďalšiemu rozvoju a zvýšeniu ekonomického prínosu pre krajinu.

Máte s súčasnosti výhrady k fungovaniu tohto ministerstva?

Čiastočne k rýchlosti prípravy a zavádzania niektorých politík na podporu cestovného ruchu a čiastočne k zlepšeniu komunikácie. Ministerstvo by malo viac počúvať a dlhodobo vnímať niektoré problémy a najmä návrhy na ich riešenia. Platí to pri problematike poskytovania krátkodobého prenájmu ubytovania, čo je z nášho pohľadu absolútna sivá zóna, ale aj pri problematike kategorizácie či zavádzaní eVisitora.

Žiadame o vytvorenie férových podmienok na trhu ubytovacích služieb a vytvorenie jednoduchého regulačného rámca pre poskytovateľov krátkodobého prenájmu ubytovania. Zvýši to transparentnosť, ochráni spotrebiteľov, zabezpečí zvýšenie príjmov pre samosprávy a štát. V konečnom dôsledku zároveň vytvorí reálny obraz o tom, aký je prínos cestovného ruchu na Slovensku

Aké máte zatiaľ skúsenosti s novým Fondom na podporu cestovného ruchu?

Fond vznikol zo zákona, mohol začať fungovať od 1. januára tohto roka. Naším cieľom bolo, aby boli prvé výzvy spustené začiatkom leta. To sa však nepodarilo zrealizovať. Prvá výzva fondu bola vyhlásená až začiatkom októbra. Objem finančných prostriedkov na výzvy je stanovený zákonom, ide o 19 miliónov eur. V súčasnosti prebiehajú hodnotenia žiadostí, ktorých prišlo veľa, čo len potvrdzuje, že v infraštruktúre cestovného ruchu je veľký investičný dlh, ale aj to, že infraštruktúra je veľmi široká a že mnohé regióny Slovenska majú potenciál na rozvoj cestového ruchu.

Máte obavy, či sa tie peniaze využijú transparentne a efektívne?

Veľkú kompetenciu v nastavovaní prioritných oblastí, samotného obsahu výzvy, ale aj pri schvaľovaní vyhodnotených žiadostí má správna rada, ktorá má deväť členov. Okrem dvoch zástupcov ministra a jedného zástupcu úradu vlády ju tvoria aj odborníci z radov samospráv, vyšších územných celkov a profesijných združení pôsobiacich v cestovnom ruchu. Takáto pestrá štruktúra a jej zloženie je predpokladom a zárukou, aby výzvy, ale aj čerpanie príspevkov boli transparentné a efektívne.

Je domáca a zahraničná turistická prezentácia Slovenska, ktorú zabezpečuje Slovakia Travel, dostatočná a najmä efektívna?

Zvýšiť počet návštevníkov či prenocovaní sa dá vždy. Takisto sa dá neustále zlepšovať či zefektívňovať prezentácia, propagácia, ale musíme brať do úvahy, aké nástroje máme, koho ideme osloviť a aké ciele chceme dosiahnuť.

Diskutujeme so Slovakia Travel o tom, na ktorých trhoch vidíme potenciál. Zástupcovia regiónov z radov organizácií cestovného ruchu sú dôležitým partnerom pre Slovakia Travel v tom, aby zadefinovali trhy s potenciálom rastu. Jedna vec je robiť efektívnu propagáciu a druhá dostať návštevníkov k nám na Slovensko. Kľúčové je, či ich dokážeme k nám prepraviť. Rozpočet agentúry je takisto limitujúci faktor.

Som veľmi rád, že aktívne a neustále prebiehajú diskusie so stakeholdermi. Zatiaľ to nastavenie v Slovakia Travel vidím veľmi pozitívne. Pracujú s dátami a na ich základe prijímajú rozhodnutie. Vidíme aj potrebu posilnenia našich zastúpení v niektorých krajinách. Máme už stále zastúpenie v Poľsku, Česku, Maďarsku, pre Škandináviu a znova bude v Izraeli. Vidíme potenciál aj v súvislosti s novými linkami v Nemecku. Na ďalšiu diskusiu v budúcnosti sú nové zastúpenia v krajinách ako Taliansko, Veľká Británia či Írsko.

Takže existencia Slovakia Travel, ktorá vznikla v roku 2021 po niekoľkoročnej pauze bez národnej organizácie pre cestovný ruch, má opodstatnenie?

Určite áno. Každá krajina, ktorá to myslí seriózne s cestovným ruchom, ho chce rozvíjať ako sektor národného hospodárstva a prezentuje svoj štát ako destináciu na dovolenku. Prezentácia Slovenska ako destinácie pre turistov prináša aj nepriame efekty v podobe ďalšieho biznisu v iných oblastiach a odvetviach.

Rekordná návštevnosť na Slovensku – takmer 6,5 milióna osôb – bola v roku 2019. Vtedy pritom neexistovala národná organizácia pre cestovný ruch. Čím si vysvetľujete tento kontrast?

Rekordné čísla v roku 2019 sú výsledkom nárastu domácich turistov, a to vďaka zavedeniu podporných nástrojov, akými sú rekreačné poukazy či príspevok na rekreáciu. Zároveň je za tým potrebné vidieť aktivity Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ktorá už síce vtedy neexistovala, ale boli to dobiehajúce výsledky jej aktivít.

Je prirodzené, že aj po zrušení agentúry rástli nejaký čas zo zotrvačnosti počty návštevníkov. Rovnako však platí, že keď súčasná organizácia pre cestovný ruch po niekoľkoročnej prestávke v roku 2021 vznikla, jej výsledky sa dostavia až v horizonte niekoľkých rokov. Je to daň za to, že Slovensko ako destinácia vymizlo z ponuky v prostredí, ktoré je charakteristické vysokou konkurenciou, predovšetkým v rámci európskych krajín.

V tradičnej ankete Hotelier roka 2024, ktorú ste vyhodnotili na nedávnej konferencii v Šamoríne, zvíťazila riaditeľka Apollo Hotela Bratislava Michaela Pospiš Grančičová. Aký význam má táto anketa?

Dlhodobo – už 14 rokov – ňou chceme poukázať na šikovných a talentovaných ľudí v našej brandži. Nielen na tých, ktorí stoja na čele hotelov, ale aj na tímy ľudí pod vedením manažérov, hotelierov. Zámerom je motivovať mladých ľudí pre štúdium, prácu a kariéru v hotelierstve, ukazovať kvalitu a niečo, čo by aj ostatní v segmente hotelierstva mali nasledovať.

V ankete prišlo v tomto roku viac ako 60 nominácií, 24 z nich sa zapojilo do súťaže. Museli preukázať svoj profesijný život, všetky aktivity mimo hotela či spolupracujú so školami. Pozreli sme sa aj na recenzie, hodnotenia hotela od zákazníkov aj na čísla o výkonnosti hotelov. Po zhodnotení všetkých faktorov a údajov vzišiel aktuálny víťaz tohto ročníka súťaže.

Neprekvapilo vás to?

Mňa to neprekvapilo, v hotelierstve sa pohybujem dlho. Sledoval som nielen hotel, ktorého riaditeľka vyhrala, ale aj ďalších finalistov. Musím povedať, že všetci finalisti majú svoje kvality, a čo je nemenej dôležité, majú kvalitné tímy ľudí.

V rámci súťaže HoReCa hviezdy 2024 ste ocenili najkvalitnejšie ubytovacie zariadenia v rôznych kategóriách. Aká je úroveň domácich hotelov, penziónov? Obstoja v zahraničnej konkurencii?

Určite áno. Mnohí zahraniční návštevníci hodnotia služby našich hotelov v pomere k cenám ako veľmi dobré, kvalitné. Slováci sú trochu prísnejší v tomto hodnotení. Viac posudzujú samotnú cenu. To, že rastú medziročne počty návštevníkov zo zahraničia, však potvrdzuje aj rastúcu kvalitu služieb.

Blíži sa zimná sezóna. Ako sa hotely pripravujú a aký je záujem ľudí aj vzhľadom na podmienky?

Ťažko sa predpovedá vývoj na celú zimnú sezónu. My však dúfame, že bude dobrá a lepšia ako tá predchádzajúca. Minimálne začiatok, ktorý predstavujú rezervácie na decembrové sviatky a silvestrovské pobyty, naznačuje dobrý štart. Zima z pohľadu hotelierov dnes už nie je len o lyžovačke, je to aj o wellness a iných službách.

Pre hotelierov v zimných strediskách bude dôležité, ako dlho vydrží snehová pokrývka na zjazdovkách či bežeckých tratiach. Mnohé strediská však už dnes poskytujú aj množstvo doplnkových služieb, ktoré dokážu zabezpečiť zaujímavý program pre ich návštevníkov. Vysokých dopyt v zimných mesiacoch očakávame najmä vo Vysokých či v Nízkych Tatrách, ale aj na Orave a v ďalších zimných strediskách.

Od budúceho roka začína platiť ďalší, už tretí konsolidačný balík vlády. Čo od toho očakávate a môžu návštevníci predpokladať, že služby hotelov a reštaurácií budú opäť drahšie?

Rekordný medziročný rast minimálnej mzdy spôsobí ďalší nárast osobných nákladov, teda ceny práce.  Treba očakávať, že tento nárast sa nejakým spôsobom premietne aj do cien služieb. Na druhej strane očakávame mierny pokles spotreby návštevníkov, a to z dôvodu šetrenia, ktoré spôsobia dosahy konsolidácie na ich rozpočty.