Naď: Je načase hlboko zaorať a vykúriť všetkých tých komunistov, eštebakov a rusofilných kolaborantov

Zrušenie sviatku je hanba

Poslanec za KDH, niekdajší predseda slovenského parlamentu a tribún Nežnej revolúcie František Mikloško, nadviazal apelom na historickú pamäť Slovenska.

„Skláňam sa pred vašou statočnosťou, že tu stojíte. Zrušenie 17. novembra ako dňa pracovného pokoja je hanba.“

Mikloško naznačil, že premiér Robert Fico sa podľa neho snaží oslabiť symbol revolúcie: „Pozývame sem premiéra Fica, aby sa pokúsil vytlačiť z našej pamäti november ’89 – nejde to! Nebudeme ticho.“

Označil to za pokus „vykostiť krajinu z jej pamäti“. Vyhlásil, že v ďalších voľbách môže prísť len zlepšenie: „Verím, že zvíťazíme. A KDH bude stáť v prvej línii tohto historického zápasu. V jednote je naša sila.“

Súčasne premiérovi odkázal, že sa blíži ďalší osmičkový rok (tie sú pre náš národ dejinné) 2028. „Verím, že víťazstvo slušného života bude definitívne naše,“ doplnil.

Dávam boľševikovi rok, maximálne dva

Jeden z najostrejších prejavov prišiel od bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa (Demokrati). „Prišiel čas, aby sme dokončili to, čo v roku 1989 urobili naši rodičia. Je čas hlboko zaorať a vykúriť z našej vlasti komunistov, eštebákov a rusofilných kolaborantov.“

Naď tvrdí, že po 36 rokoch od revolúcie Slovensku stále vládnu komunisti, pričom atmosféra v krajine sa podľa neho začína podobať obdobiu pred rokom 1989.

„Fico útočí na nezávislé inštitúcie, likviduje spravodlivosť. Úrad vlády je hlasnou trúbou moskovskej propagandy.“

Zvýraznil tiež, že premiér sa „chodí klaňať Putinovi a diktátorom“ a najväčšou hanbou podľa neho je tvrdenie, že vláda posiela študentov bojovať na Ukrajinu.

„Dávam boľševikovi rok, maximálne dva! Slovensko si nedáme!“

Slovensko potrebuje novú nežnú revolúciu

Predseda SaS Branislav Gröhling zvolil pokojnejší tón, orientovaný na nádej a občiansku odvahu.

„Stretávame sa v náročnom čase. Mnohí cítia únavu a pýtajú sa, či má zmysel pokračovať.“ Zároveň vyzval spoločnosť, aby sa nevzdávala.

„Slovensko má v sebe viac dobra a nádeje, ako si pripúšťame. Nádej nie je slabosť. Je to rozhodnutie nevzdať sa.“ Podľa Gröhlinga sa Slovensko nachádza na prahu „novej Nežnej revolúcie“.

„Slovensko potrebuje novú Nežnú revolúciu – revolúciu slušnosti. Tieto ťažké časy sa skončia.“ Apeloval na to, aby spoločnosť odolávala hnevu a dezinformáciám.

Nádej v lepšie Slovensko sa podľa jeho slov šíri rýchlejšie ako ich dezinformácie.

Fico prehrá rovnako ako komunisti

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka sa zameral na kritiku vlády za zrušenie sviatku 17. novembra ako dňa pracovného pokoja.

„Zrušili nám sviatok slobody. Nie je to o ekonomike ani o šetrení. Fico nám chce povedať, že sloboda je zbytočná.“ Ako odpoveď označil plné Námestie slobody a pripomenul hodnoty Novembra 1989.

„Hrdinovia novembra mali odvahu a túžbu po slobode. Fico tomu nerozumie. A prehrá, tak ako prehrali komunisti.“

Šimečka kritizoval premiéra, že sa „snaží zastrašiť, umlčať a zosmiešniť“ svojich oponentov, no podľa neho túžba po slobode bude vždy silnejšia ako arogancia moci.

Zásadne sa prihovoril aj starším občanom: „Ako sa vám žije v krajine, ktorá sa klania masovému vrahovi z Moskvy? Kde sa zrážajú vlaky a kradne maslo? Kde premiér posiela vašich vnukov bojovať na front?“

Záver jeho vystúpenia mal mobilizačný charakter: „Slovensko volá po zmene. Moja ambícia je jediná – poraziť Fica a postaviť lepšiu vládu. Vrátime 17. november ako sviatok. Dnes je vás tu 50-tisíc! [údaje o počte ľudí na mítingoch organizátori často nafukujú, pozn. red.] Spoločne to dokážeme!“

Radičová: Politici nás nemajú ovládať

Po politickom proteste sa na Námestí slobody konalo občianske zhromaždenie, ktoré organizovalo občianske združenie Mier Ukrajine. Vystúpilo na ňom viacero rečníkov, ktorí kritizovali súčasnú vládu. Medzi nimi hovorila aj bývalá premiérka Iveta Radičová.

„Politici nás nemajú ovládať. Politici majú ovládať spravovanie vecí verejných a keď to nevedia, nech idú preč. Politici majú slúžiť slabším, zraniteľným, chrániť všetky menšiny a majú strážiť spravodlivosť. Nemajú podporovať gaunerov,“ povedala.

Na pódiu v Bratislave nevystúpili zástupcovia Hnutia Slovenska. Tí si 17. november pripomínajú na zhromaždeniach v iných mestách na Slovensku.

Polícia nezaznamenala počas pondelkových zhromaždení v Bratislave narušenie verejného poriadku ani inú protiprávnu činnosť. Informovalo o tom Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave na sociálnej sieti.

V pondelok podvečer sa na viacerých miestach v Bratislave konalo pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu niekoľko verejných zhromaždení. Na Námestí slobody sa zišlo desaťtisíce ľudí. Na bezpečný priebeh zhromaždení dohliadali policajti viacerých útvarov. „Všetci účastníci boli ohľaduplní a rešpektovali pokyny polície,“ uviedli policajti.

Odhalili Pamätník novembra 1989

Na Námestí slobody v Bratislave odhalili v pondelok ešte pred mítingami Pamätník novembra 1989. Stalo sa tak na 36. výročie Nežnej revolúcie za účasti aktérov Novembra ’89. Pamätník má symbolizovať silu ľudí, ktorí sa spojili a dokázali zvrhnúť totalitný režim. Jeho silu znázorňuje 407 odliatkov stôp. Namierené sú tak, akoby sa ľudia pozerali smerom na neďalekú budovu Úradu vlády SR, v čom vidí primátor Bratislavy Matúš Vallo ešte väčšiu symboliku.

„Bola to postupná vec, ktorá prišla zdola. Vec, ktorá nebola monumentálna, na začiatku bola skromná. Vec, ktorá prišla zdola v spojení mnohých ľudí, ktorí vytvorili jednu silu, ktorá dokázala zvrhnúť režim. Pamätník tiež nie je nejaký monument, ktorý sa týči do výšky, ale je, naopak, úplnou a nenápadnú súčasťou námestia,“ skonštatoval Vallo.

Pamätník je postavený ako monumentálny podstavec a má šesť krát desať metrov. Umiestnený je do repliky pôvodnej „protidavovej“ zábrany zvýšeného kvetináča, ktorý mal brániť ľuďom vo voľnom pohybe, oproti dnešnému úradu vlády. Je mierne vyvýšený do formy pódia, aby provokoval občanov k znovuiniciovaniu nejakej protestnej akcie, keď je to nutné.

Odliatky podrážok topánok majú byť autentickým pripomenutím protestu, ktorý zanechal takéto šľapaje na všetkých vyvýšených kvetináčoch Gottwaldovho námestia, dnešného Námestia slobody. Stopy na pamätníku majú zároveň symbolizovať spôsob, akým revolúcia prebehla. Bola to dejinná udalosť, ktorá vznikla odspodu a vznikla vďaka tomu, že sa ľudia spojili, dokázali sa postaviť na jedno námestie a tichou alebo aj hlučnou silou jednoducho zmeniť dejiny našej krajiny.

Jánovi Budajovi, jednému z vedúcich predstaviteľov Nežnej revolúcie a iniciátorovi pamätníka, šľapaje pripomínajú príbeh úsilia o slobodu. Pamätník je zároveň pamätníkom občianstva. „Myslím si, že v tomto storočí sa nebudú vztyčovať pamätníky diktátorov, premiérov ani revolucionárov. Toto je pamätník občianstva, ktoré sa postavilo na tomto námestí, kde sa konala prvá masová demonštrácia,“ poznamenal Budaj.

Zhromaždenie kresťanov na Rudnayovom námestí

V pondelok 17. novembra sa v Bratislave uskutočnila o 18:00 hodine aj slávnostná svätá omša v Katedrále sv. Martina. Jej hlavným celebrantom bol rímskokatolícky pomocný biskup Jozef Haľko. Svätá omša sa niesla aj s úmyslom modlitby za obete neslobody a za pokoj v slovenskej spoločnosti.

Zúčastnili sa na nej aj niektorí reprezentanti KDH, napríklad predseda strany Milan Majerský, či exminister školstva a poslanec Ján Horecký. Kresťanskú úniu zastupoval predseda Milan Krajniak.

Po skončení bohoslužby sa zhromaždenie presunulo na Rudnayovo námestie. Cieľom bolo verejne vyjadriť solidaritu s hodnotami slobody a demokracie, ako aj upozorniť na osudy politických väzňov a ich úsilie pri nadobudnutí našej slobody.

Akciu zvolala Iniciatíva na podporu cností vo verejnom živote a moderátorom podujatia bol Marek Novák z Inštitútu Ladislava Hanusa. Organizátorom išlo o usporiadanie pokojného občianskeho zhromaždenia za skutočnú slobodu a spravodlivú demokraciu. Viacerí účastníci na stretnutí zapaľovali sviečky.

Na zhromaždení vystúpila Beáta Katrebová Blehová, historička z ÚPN, podpredseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Branislav Borovský, podpredseda Ekumenickej rady cirkví v SR Ján Szőllő, kresťanský mysliteľ a publicista Vladimír Palko, ako aj ďalší pozvaní hostia. Hudobné vstupy vyplnil pesničkár Peter Janků.

Do centra Košíc tisícky ľudí

Centrum Košíc v pondelok večer zaplnili tisícky ľudí, ktorí sa zúčastnili občianskeho zhromaždenia pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu s názvom 17. november - Sloboda nie je samozrejmosť.

V programe so svojimi príhovormi vystúpili študenti aj osobnosti Novembra ’89. Medzi nimi i jedna z tvárí Nežnej revolúcie v Košiciach Ľubica Blaškovičová, štatutár a zakladateľ košickej Verejnosti proti násiliu (VPN) Ľubomír Badiar či Pavol Cacara zo štrajkového výboru vtedajšej Vysokej školy technickej.

Davu sa prihovorili aj bývalá ministerka kultúry úradníckej vlády a kultúrna manažérka Silvia Hroncová, otec zavraždeného novinára Jána Kuciaka a matka jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ako aj člen niekdajšieho koordinačného centra VPN a kazateľ Daniel Pastirčák.

V prejavoch sa opakoval apel na ochranu demokracie a slobody. Rečníci hovorili o návrate autoritárstva, korupcie, manipulácie, beztrestnosti a rozdelení spoločnosti. Na kritiku súčasnej vlády dav súhlasne reagoval skandovaním či štrnganím kľúčmi.

„Na naše otázky nedostávame odpovede. Vedci, umelci, ochranári, lekári, novinári - my všetci sme len zosmiešňovaní, urážaní a ponižovaní v pohŕdavých monológoch predstaviteľov vlády a jej premiéra. Je neuveriteľné, že po 36 rokoch od Nežnej revolúcie tu znova vládne strach,“ povedala Blaškovičová, podľa ktorej sú spochybňované či zastrašované aj platformy občianskej spoločnosti.

Rečníci pripomenuli, že študenti v boji za slobodu a demokraciu zohrali v minulosti kľúčovú úlohu. Súčasnému študentskému aktivizmu prejavili podporu. Viackrát odznel aj výraz „kriedová revolúcia“, čo odkazuje na nápisy kriedou, ktoré sa objavujú na chodníkoch po incidente pred popradským Gymnáziom Dominika Tatarku.

„Zodpovednosť nevymizla. Dnes nás o tom opäť presviedčajú študenti. Teší ma, že s iniciatívou prichádzajú mladí ľudia. Možno je to signál, že nastupujúce generácie nájdu spôsob, ako tento systém opraviť,“ uviedol vo svojom prejave Cacara.

Deň boja za slobodu a demokraciu sa na Slovensku slávi od roku 2001. Odkazuje na Nežnú revolúciu. Po novom už nie je dňom pracovného pokoja, čo vyvolalo vlnu kritiky.

Občianske zhromaždenie v Banskej Bystrici

Udalosti a odkaz Nežnej revolúcie si v pondelok v Banskej Bystrici na občianskom zhromaždení pripomenuli tisícky ľudí. Rečníci v parku pod Pamätníkom SNP spomínali na osobnosti novembra 1989, pripomínali odvahu študentov, no kritizovali i vyjadrenia predstaviteľov súčasnej vlády voči mladej generácii.

Občianske zhromaždenie venované výročiu Nežnej revolúcie sa začalo popoludní na banskobystrickom Námestí SNP. Dav ľudí spolu s organizátormi z platformy Nie v našom meste následne prešiel ulicami v centre mesta do parku pod Pamätníkom SNP. Tisícom ľudí sa prihovorili viacerí rečníci a pamätníci novembra 1989.

Spoluorganizátor udalostí Nežnej revolúcie, zakladajúci člen koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu a bývalý poslanec Národnej rady Peter Tatár vo svojom príhovore pripomenul, že sviatok Dňa boja za slobodu a demokraciu sa nedá zrušiť hlasovaním v parlamente. Skonštatoval tiež, že hoci už desaťročia máme demokraciu, občania sa často nesprávajú demokraticky.

„Za tých 36 rokov sme si len občas zvolili demokratickú vládu, ale to krátke stálo za to. Lebo sme v bezpečí a pohodlí Európskej únie a NATO, ale môžeme o to prísť. Jednoducho, raz upratať nestačí,“ uviedol Tatár. Pripomenul aj úlohu študentov v roku 1989 a uviedol, že vďaka odvahe súčasnej mladej generácie zažívame v ostatných dňoch “kriedovú revolúciu“.

Odvahu študentov vyzdvihla aj priama účastníčka Novembrových udalostí v Banskej Bystrici a členka iniciatívy Nie v našom meste Beata Hirt. S davom sa podelila o vlastnú skúsenosť, keď ju v roku 1980 ako študentku gymnázia vzali na prvý výsluch na Štátnu bezpečnosť. Dôvodom malo byť, že v škole šírila protisocialistické vtipy. „Bola som si istá, že po Nežnej revolúcii sa niečo také už nikomu u nás nemôže stať. A, žiaľ, stalo sa. Je to nehorázne a neospravedlniteľné,“ uviedla Hirt.

Na zhromaždení v Banskej Bystrici odznelo aj vyhlásenie Akademických senátov Filozofickej fakulty a Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela. Senáty sa ohradili voči dlhodobým verbálnym útokom časti politikov smerovaným k študentom.

„Spomínané útoky sa odohrávajú v období, keď Slovensko dlhodobo čelí odlivu talentovaných mladých ľudí do zahraničia. Ide o trend, ktorý zásadne oslabuje rozvoj krajiny a jej budúci potenciál,“ uviedli senáty.

(mja, tasr)