Do roku 2026 si EK predsavzala vytvoriť „Platformu pre občianske organizácie“ na diskusiu o ochrane hodnôt EÚ a tiež online „Knowledge Hub“, v rámci ktorého bude poskytovať nástroje, projekty a mechanizmy ochrany pre občianske organizácie, najmä tie, ktoré sú v ohrození. Komisia navrhuje výrazne zvýšiť podporu občianskym organizáciám. Cez program AgoraEU je predbežne plánovaných deväť miliárd eur.
EDS patrí do portfólia komisára pre demokraciu, právo a ochranu spotrebiteľa, tým je momentálne Michael McGrath. V Európskom parlamente už vznikol špeciálny výbor EP pre European Democracy Shield, ktorý má 12-mesačný mandát hodnotiť už navrhované nástroje a navrhovať opatrenia.
Návrh počíta so zapojením technologických korporácií ako Google, Meta či TikTok a s integráciou krízových protokolov, teda do boja proti hybridným hrozbám v rámci EÚ Nariadenia o digitálnych službách (DSA).
Riziká pre slobodu prejavu a demokraciu samotnú
Samotná stratégia na ochranu demokracie môže aj demokraciu priamo ohroziť práve reguláciou, ktorou sa vytvorí nepriama cenzúra. Napríklad krízové protokoly pre boj proti „manipuláciám“ či „koordinovaným škodlivým kampaniam“, môžu viesť k rýchlym zásahom do online obsahu, k tlaku na platformy odstraňovať alebo potláčať obsah bez preverovania a tiež nejasným kritériám, čo je „škodlivá manipulácia“. V čase volieb, referend či bezpečnostných kríz môže prísť k „prehriatej“ moderácii, kde sa odstránia aj legitímne kritické názory, satira či kontroverzné vyjadrenia.
Už teraz digitálny zákon o službách (DSA) núti platformy aktívne zasahovať proti „systematickým rizikám“. EDS tieto protokoly ešte rozširuje. Platformy ako Facebook či YouTube majú tendenciu byť nadmieru opatrné, aby sa vyhli sankciám, a tak radšej odstránia obsah aj tam, kde by ho pri voľnejšej regulácii ponechali.
To môže viesť k potláčaniu menšinových politických prúdov, aký predstavuje napríklad pro-life komunita, neproporcionálnemu označovaniu obsahu, napríklad o očkovaní ako „dezinformácie“ či penalizácii alternatívnych alebo menších médií.
Inštitucionálnym rizikom pre demokraciu je centralizácia rozhodovania. Európske centrum pre demokratickú odolnosť má monitorovať hrozby a vydávať odporúčania pre reakciu na dezinformačné kampane. Ale bude aj určovať, čo je alebo nie je problematická informácia.
Bude centrálnym nástrojom na vytváranie tlaku, ak sa väčšina expertov alebo členských krajín zhodne na určitej geopolitickej línii, čím môže aj tlačiť na menšie krajiny. Ak sa v EÚ vyprofiluje dominantný naratív v nejakej otázke (napríklad migrácia, Ukrajina, energetika), môže sa kritická debata označiť za „zahraničný vplyv“.
Aj AI vyhodnocuje riziko EDS stratégie najmä pre konzervatívne alebo euroskeptické prúdy, ktoré môžu byť vytláčané, hoci nepoužívajú dezinformácie. Platformy určené na podporu NGO, demokracie a politickej participácie budú pravdepodobne financovať organizácie, ktoré sú kompatibilné s hodnotami Komisie, teda najmä liberálne, progresívne a prointegračné smery.
Existuje riziko, že široká paleta názorov bude posudzovaná optikou bezpečnosti, nie plurality, najmä pre citlivé geopolitické témy (Rusko, Ukrajina, NATO). Domáce vlády bez ohľadu na politické zafarbenie sa môžu odvolávať na EDS, aby získali legitimitu pre svoje vlastné opatrenia na utlmenie kritických hlasov.
Aké opatrenia by slobodu prejavu garantovali?
Obhajcovia demokracie by preto už teraz mali dbať, aby žiadny systém neoznačoval legitímne názory za „škodlivý obsah“. Do právnych alebo strategických dokumentov bude treba presne zapísať, že názorové, náboženské a etické presvedčenia (napríklad pro-life presvedčenie, náboženské opisy sveta) nesmú byť regulované ako dezinformácia, pokiaľ neobsahujú preukázateľne nepravdivé faktické tvrdenia, ktoré spôsobujú priamu spoločenskú škodu.
Aby nedochádzalo k jednostrannému potláčaniu určitých skupín, komisie, ktoré posudzujú riziká informačných kampaní, by mali zahŕňať právnikov na ochranu ľudských práv, odborníkov na slobodu prejavu, konzervatívnych aj liberálnych zástupcov, náboženské aj sekulárne organizácie. Takéto zastúpenie bráni tomu, aby informačnému priestoru dominovala jedna ideologická skupina.
Aby sa predišlo selektívnemu alebo predpojatému zásahu voči konkrétnym komunitám, platformy aj štátne orgány by mali byť povinné zverejňovať dôvod označenia alebo odstránenia obsahu, uviesť, aké pravidlo bolo porušené, umožniť používateľovi odvolanie a rýchle prehodnotenie. Transparentnosť je zásadná, aby sa obsah neodstraňoval len pre jeho nepopulárnosť či odlišnosť.
Aby práva na výhradu svedomia a náboženskú slobodu nemohli byť „prebité“ bojom proti dezinformáciám, je dôležité zakotviť, že morálne a náboženské tvrdenia nie sú predmetom fakt-checkingu v režime dezinformácií. Riešenie, ktoré chráni slobodu prejavu aj verejné zdravie, znamená neoznačovať kritické otázky alebo pochybnosti za „dezinformácie“ a zasahovať iba pri tvrdeniach, ktoré sú preukázateľne nepravdivé (napríklad „vakcíny obsahujú čipy“).
Zásahy proti „škodlivému obsahu“ by nemali prebiehať v utajení. Existujú dva spôsoby občianskej kontroly - verejné reporty o tom, aký typ obsahu bol moderovaný, bez identifikácie jednotlivcov a externé audity nezávislými skupinami, nie iba technologickými firmami.
Ukázať násilie umelého potratu by nemalo byť cenzúrované, keď sa to prehlasuje za ľudské právo.
Najdôležitejšie pravidlo by malo vyjadrovať princíp: akýkoľvek názor, ktorý vychádza z hodnotového, etického, náboženského alebo politického presvedčenia, nemôže byť predmetom moderácie v rámci režimov proti dezinformáciám - pokiaľ neobsahuje konkrétne faktické tvrdenia, ktoré sú nepravdivé a preukázateľne škodlivé.
Rubrika Hyde Park slúži ako priestor na publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.
