Poslanec Baláž: Koalícia je stabilná. Kotlár je pre Fica symbolom odporu

Je v zdravotníctve málo peňazí?

To záleží od očakávaní. Zdravotníctvo dokáže absorbovať akýkoľvek objem peňazí, pretože neustále vznikajú nové technologické postupy a lieky, ktoré sú extrémne drahé. Spojené štáty americké dávajú na zdravotníctvo takmer 17 percent svojho HDP, ale majú podľa vás dobré zdravotníctvo?

Nie, pretože širokej populácii je finančne nedostupné.

Presne tak, hovoríme o takmer 40 miliónoch ľudí. Preto treba tú úvodnú otázku postaviť trochu inak. Máme k dispozícii zdroje, ktoré sú obmedzené výkonnosťou našej ekonomiky. Naše očakávania a potreby v zdravotníctve sa tomu musia prispôsobiť. Ak ekonomika šľape, môžeme dať do zdravotníctva viac peňazí. Napríklad Česko dáva na verejné zdravotné poistenie o 200 až 300 eur na obyvateľa viac.

To je príjmová časť, ale treba sa pozerať aj na výdavkovú.

Tu by som vás trochu poopravil – treba sa pozerať najmä na výdavkovú časť. Teda na to, akú hodnotu dokážeme vytvoriť z peňazí, ktoré už máme k dispozícii. Až potom si môžeme pýtať ďalšie financie.

Tak si rozoberme, čo je neefektívne na výdavkoch nemocníc.

To nie je také jednoduché. V rozpočte na budúci rok sme určili 8,8 miliardy eur na verejné zdravotné poistenie. Na základe programového vyhlásenia ich rozdelíme na ústavnú zdravotnú starostlivosť, špecializovanú ambulantnú starostlivosť, všeobecnú ambulantnú starostlivosť, lieky, špeciálny zdravotnícky materiál, kúpeľnú starostlivosť, záchrannú zdravotnú službu a prevenciu. Ústavná zdravotná starostlivosť sa pritom skladá zo všeobecných nemocníc, špecializovaných ústavov a psychiatrických zariadení.

Pristavme sa pri nemocniciach. Viaceré sa začali sťažovať, že 70 až 90 percent príjmov z poisťovní dávajú na mzdy zamestnancov.

Je to pravda. Šéfoval som Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici v rokoch 2012 až 2015 a vtedy sme dávali okolo 60 percent výnosov na platy, ale z hľadiska našich nákladov to bolo 45 percent. Teraz sa z hľadiska nákladov dáva okolo 55 percent a z výnosov to tvorí 73 percent. Po presiahnutí hranice 60 percent nastáva problém, lebo ak väčšina peňazí padne na výplaty, nemocnica už nemá z čoho opravovať, modernizovať či nakupovať nové prístroje.

Protiargument odborárov je, že vyššie mzdy sú kryté v rozpočte. To znamená, že poisťovne tie peniaze dostanú.

Je to len čiastočne pravda. Rozpočet síce obsahuje peniaze na mzdy, ale spôsob, akým sa peniaze reálne rozdeľujú medzi nemocnice, nie je taký priamy, ako to znie.

V čom argumenty lekárov nesedia?

Nemocnice na Slovensku stále nie sú financované naplno podľa systému DRG. Ten určuje, koľko má nemocnica dostať za konkrétny typ liečby. Máme síce DRG kalkuláciu, ktorá vyráta, koľko by zariadenie malo dostať, ale platí sa iba časť cez takzvané priame a nepriame DRG.

Koľko percent výkonov nemocniciam preplácame cez DRG?

Dnes je cez DRG hradených asi 15 percent výkonov, budúci rok by to malo byť 20 percent a postupne by to malo rásť. Zastaví sa to zrejme na 70 percentách, lebo žiaden európsky štát nevyužíva plne len DRG. Najbližšie sú Švajčiari, ktorí podľa tohto mechanizmu preplácajú zhruba 90 percent.

Koľko je to v susednom Česku?

Podstatne viac. Aj oni však systém trikrát reštartovali. DRG je totiž veľmi citlivé na presné dáta, ak v ňom nemocnice nadhodnocujú alebo podhodnocujú výkony, môže to skresľovať financovanie. 

V súčasnosti sa teda 15 percent výkonov platí z DRG a zvyšok z mesačného rozpočtu, ktorý dostáva nemocnica?

Presne tak. Poisťovňa sa pozrie, koľko nemocnica minula vlani, tú sumu trochu zvýši a stanoví, koľko výkonov za to má urobiť. Ak napríklad minulý rok nemocnica vykonala 100 výkonov za tisíc eur a tento rok neurobí rovnaký objem, poisťovňa jej to skráti. Je to podobné, ako keby vám niekto zaplatil za prácu dopredu, ale ak nespravíte, čo ste sľúbili, pri ďalšej odmene vám to zrazí.

A ako do toho vstúpilo memorandum o platoch?

Po podpise memoranda si zamestnanci z tých istých tisíc eur vezmú väčší podiel ako predtým. Nemocnica má preto dve možnosti: buď zvýši efektivitu, alebo vyrokoje, že spraví viac výkonov, za ktoré dostane viac zaplatené. Lenže tu nastáva problém. Zmenili sa pracovnoprávne podmienky: skrátil sa pracovný týždeň, lekári musia pred a po službe odísť domov, dva dni v týždni musia mať voľno. To znamená, že na pôvodný objem práce – tých „sto výkonov“ – potrebujete viac ľudí. Na tých však v systéme nie je dosť financií. 

Zvyšuje to náklady, ktoré neboli započítané v zmluve s poisťovňou. Pri tvorbe štátneho rozpočtu sme len vzali do úvahy počet zdravotníkov v jednotlivých kategóriách a vynásobili ich 2,5-násobkom priemernej mzdy spred dvoch rokov. Zistili sme, koľko budú stáť ich mzdy, ale nikto nerobil prepočet, ako zlepšenie pracovných podmienok zmení produkciu nemocníc.

Čiže nemocnice dostanú od poisťovní peniaze na mzdy, ale nestíhajú spraviť dosť výkonov, preto im krátia peniaze z mesačného balíka.

Áno.

Skutočne skrátenie pracovného času o pol hodinu denne robí taký rozdiel?

Za pracovný týždeň je to 3,5 hodiny.

Ale niektoré nemocnice mali skrátený pracovný týždeň aj pred memorandom s LOZ.

A iné nie a tie pociťujú nižšiu produkciu.

Prečo lekári nezvýšili svoju produkciu, aby k tomuto nedochádzalo?

Každý deň niekto slúži a potom musí ísť domov. V práci však chýba aj človek, ktorý slúžil deň predtým, takže z desiatich lekárov aspoň dvaja na oddelení každý deň chýbajú. Museli by ste prijať viac ľudí, ale tí nie sú krytí v zmluve s poisťovňou.

Prečo nedokáže primár lekárom určiť, koľko výkonov od nich potrebuje?

Tým sa dostávame k dodržiavaniu pracovno-právnych vzťahov. Chýba nám dochádzkový systém. Dostalo sa ku mne, že najmä v Bratislave je to problém, niektorí lekári tam končia už o jednej poobede. Prácu treba rozvrhnúť tak, aby všetci mali čo robiť. Ak má niekto voľný čas, môže sa venovať vedeckej práci, alebo si vziať náhradné voľno či dovolenku. Je to základný princíp dobre fungujúcej firmy. Na našej urologickej klinike máme tri mesiace vopred určený operačný program a zabezpečujeme aj dve ambulancie a urgentný príjem.

Nemocnice argumentujú, že nemôžu operovať na toľkých sálach, lebo nemajú dosť anestéziológov a sestier inštrumentárok.

Manažéri v nemocnici a vedúci oddelení musia zabezpečiť vyrovnaný stav medzi anestéziologickou prácou a prácou na operačnej sále. Ak chirurgovia nevedia z nejakého dôvodu naplno využiť operačné sály, hrozí strata na príjmovej strane nemocnice a neefektivita. Nemocnica má vtedy poisťovni oznámiť, že niektoré výkony nedokáže urobiť, a tá si ich môže zazmluvniť v inom zariadení.

Malo byť memorandum s LOZ niečím podmienené?

Memorandum poukázalo na systém a výšku platieb nemocniciam, a to bolo správne. Vstúpili však do pracovno-právnych vzťahov....

....čo je prirodzené, keďže ide o odbory.

Dohoda o odmeňovaní mala byť, ale za určitú protihodnotu. Problémom bolo, že s LOZ rokovalo ministerstvo zdravotníctva a nemocnice nevedeli presne, ako to na ne doľahne.

Riaditelia nemocníc sú predsa politickí nominanti, ministerstvo mohlo s nimi veľmi jednoducho komunikovať a vypočuť si ich výhrady.

Chybu sme urobili už na začiatku v 90. rokoch, keď sa rozčlenilo sociálne a zdravotné poistenie. Vtedy vzniklo 11 poisťovní a peniaze z verejného zdravotného poistenia nestačili pokryť potrebu a časť jednoducho „zmizla“. Teraz máme tri poisťovne, ale stále sa pozeráme len na manažovanie výdavkov poisťovní a nie manažovanie nákladov. Česi spravili úhradovú vyhlášku, ktorá určuje, koľko nemocnice dostanú za výkony a koľko výkonov si objednajú. Na základe toho si nastavia počet ľudí, ktorých potrebujú. My sme až teraz začali cez programovú vyhlášku deliť peniaze medzi jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti, ale mali by sme to vedieť ešte lepšie prerozdeliť. Štát je hlavný regulátor, ale delegoval túto funkciu poisťovniam, ktoré len vyberú zdravotnú daň a prerozdelia ju.

Pridávate sa v tomto spore skôr na stranu nemocníc alebo odborov?

Každá zo strán má trochu pravdy, treba nájsť kompromis. Všetko sa odvíja od ekonomiky. Ak tá funguje, môžeme minúť viac peňazí na mzdy v akomkoľvek odvetví.

Keby teraz nemocnice povedali určitému množstvu lekárov, že ich nepotrebujú, čo by sa stalo? Odišli by zo Slovenska?

Ťažko povedať, napríklad súkromné nemocnice optimalizovali svoj personál, lebo nemajú takú produkciu a nerobia tie najdrahšie výkony. Tie robia štátne nemocnice a nie veľmi efektívne.

Je v nemocniciach príliš veľa lekárov?

Nedá sa to tak povedať, ale NCZI teraz vydalo správu, že máme najvyšší stav zdravotníckych zamestnancov od roku 2009. Nedostatok lekárov všeobecne nie je problém.

Len sa pýtam, či by sa ich nedalo presmerovať do ambulancií.

Lekári nie sú debničky, ktoré len tak premiestnite. Nikto sa ich nechce dotknúť, lebo sme radi, že ich máme. Naša bystrická nemocnica má optimálnu fázu z hľadiska skladby lekárov a aj ich veku. Skoro 70 percent lekárov má u nás pod 50 rokov. Manažment nemocnice musí sledovať generačnú obmenu.

Je problémom, že sa po memorande starší lekári držia v nemocniciach aj v dôchodkovom stave?  

Áno, lebo zarábajú najviac. Aj starí lekári však sú potrební, akurát nie na plný úväzok.

Neberú tým zbytočne miesto mladším?

Napríklad v multidisciplinárnych tímoch majú významnú úlohu, ale závisí to od človeka. Niektorí sedemdesiatnici dokážu v produkcii prekonať aj päťdesiatnikov.  

Prečo sa tak málo pozeráme na efektivitu lekárov?

Na Slovensku máme všeobecne tendenciu pozerať sa na druhých a presne na nich určiť chybu, ale seba napraviť nevieme.

Ako vnímate pôsobenie splnomocnenca vlády pre prešetrenie manažovania pandémie Petra Kotlára?

Funkcia ako taká je dôležitá, lebo sa treba poučiť z minulosti. Keby sa doktor Kotlár venoval tomu, čo má napísané v štatúte splnomocnenca, bolo by to super, ale on otočil pozornosť na vakcíny.

Robert Fico sa napriek tomu vždy postaví na jeho stranu. Je to politický kalkul, alebo skutočne verí tomu, čo Kotlár hovorí?

Pri politikoch musíte vždy myslieť na to, že robia politiku, je to ich práca. Myslím si však, že je v tom aj kus nezištnosti voči Kotlárovi.

V akom zmysle?

Podľa mňa premiér vníma, že z hľadiska očkovania nebola pandémia správne manažovaná a ľuďom sa predkladali nepravdivé informácie ohľadom vakcín. Narážam tým na tvrdenia, že farmaceutické firmy vedeli, že aj zaočkovaní ľudia sa môžu znovu nakaziť, ochorieť a vírus môžu šíriť ďalej a napriek tomu látky predávali s tvrdením, že tomu zamedzia.

Takže je Kotlár symbolom odporu?

To si myslím. Premiér vníma, že to bolo nesprávne. Zároveň si však koalícia nemôže dovoliť stratiť ďalší poslanecký hlas.

Je koalícia stabilná?

Áno.

Padol už druhý člen vlády za Hlas, šéf strany Matúš Šutaj Eštok premiérovi odkázal, aby bol taký prísny aj pri ministroch Smeru. Nekomplikuje to vzťahy s druhou najsilnejšou koaličnou stranou?

Samozrejme, že každý takýto prípad vzťahy komplikuje.

Podpredseda vlády Peter Kmec zodpovedal za plán obnovy. V zdravotníckej oblasti sme naň dostali vyše miliardu, financujeme z neho aj výstavbu nových nemocníc. Ide o projekty, ktoré musia byť hotové do konca júna 2026. Neohrozí zmena na poste tieto peniaze?

Nemyslím si to, pretože všetky procesy sú nastavené a je potrebné sledovať termíny a míľniky, ktoré sú už stanovené. Je však dôležitá ďalšia spolupráca s Európskou komisiou, pretože tieto plnenia presahujú aj termín plánovaných volieb na Slovensku. Úrad podpredsedu vlády má však silné personálne zázemie a vie pokračovať v práci.

Hlas a SNS sa nepridajú k podpore novely o hazarde. Neznamená to ďalšiu trieštiacu líniu?

Bude to mať dohru, ale koalícia je stabilná. Nikto nechce predčasné voľby, nikto nechce odísť z vlády a svojej funkcie. Pred rokom by to ešte snáď dávalo zmysel, ale teraz sme spolu už veľmi dlho a každý sa politicky „zašpinil“. Nikto sa už nemôže tváriť, že s politickým vývojom nemá nič spoločné.

Čo ste mysleli tým, že neprelomenie veta pri hazarde bude mať dohru?

Že to ovplyvní vzťahy medzi ministrom Rudolfom Huliakom a jeho poslancami a Andrejom Dankom. Mne to však nedáva zmysel, lebo ich konflikt ani jednému neprináša voličov.

Stane sa Rudolf Huliak „divokou kartou“?

Odchodom z koalície má každý čo stratiť.

Minister Huliak spomínal, že má päť spriaznených poslancov. Máte v Smere prehľad, o koho ide?

Ja viem len o podpore jeho troch poslancov. Možno mal na mysli Miroslava Radačovského, ale ten odchádza na Cyprus.