Smer ide v Bruseli na vlastnú päsť. Čo tým stratí a čo získa?

Rozhodnutie premiéra Roberta Fica odporučiť europoslancom strany Smer, aby sa nepripájali k žiadnej z existujúcich frakcií Európskeho parlamentu, opäť otvorilo podstatnú otázku, aký je reálny dosah nezaradeného poslanca na legislatívny proces, vnútornú dynamiku europarlamentu, ako aj vnímanie strany v štruktúrach EÚ.

Po tom, čo Smer minulý mesiac definitívne vylúčili zo Strany európskych socialistov (PES), premiér Fico prízvukoval, že je na vylúčenie „hrdý“. Povedal, že PES úplne opustila tradičné ľavicové hodnoty a mala by sa premenovať na stranu európskych homosexuálov a vojnových štváčov. Aj preto Smer vníma ukončenie členstva za „výhru a ich hanbu“.

Aj keď europoslankyňa Monika Beňová (Smer) potvrdila, že ich strana má ponuku od euroskupiny Patrioti pre Európu (PfE), Fico svojim europoslancom komunikoval, aby sa prikláňali k frakciám, ktoré sú ľavicové. Frakcia Patriotov takou nie je.

Štatút nezaradeného europoslanca znie neutrálne, jeho praktické dôsledky sú však zreteľné. Ide najmä o rozdeľovanie vplyvných pozícií, spravodajstva či politického vyjednávania.