Preskočiť na obsah

Smer ide v Bruseli na vlastnú päsť. Čo tým stratí a čo získa?

Smer volí v europarlamente nezaradenosť, no otvára aj dvere k potenciálnej novej frakcii. Medzi stratou výhod veľkých skupín a získanou autonómiou sa rozhoduje, či dokáže v Bruseli fungovať ako relevantný hráč.

Zľava: Monika Beňová, Erik Kaliňák, Robert Fico, Judita Laššáková, Ľuboš Blaha. Foto: Jakub Kotian/TASR

Zľava: Monika Beňová, Erik Kaliňák, Robert Fico, Judita Laššáková, Ľuboš Blaha. Foto: Jakub Kotian/TASR

Publikované: 

Rozhodnutie premiéra Roberta Fica odporučiť europoslancom strany Smer, aby sa nepripájali k žiadnej z existujúcich frakcií Európskeho parlamentu, opäť otvorilo podstatnú otázku, aký je reálny dosah nezaradeného poslanca na legislatívny proces, vnútornú dynamiku europarlamentu, ako aj vnímanie strany v štruktúrach EÚ.

Po tom, čo Smer minulý mesiac definitívne vylúčili zo Strany európskych socialistov (PES), premiér Fico prízvukoval, že je na vylúčenie „hrdý“. Povedal, že PES úplne opustila tradičné ľavicové hodnoty a mala by sa premenovať na stranu európskych homosexuálov a vojnových štváčov. Aj preto Smer vníma ukončenie členstva za „výhru a ich hanbu“.

Aj keď europoslankyňa Monika Beňová (Smer) potvrdila, že ich strana má ponuku od euroskupiny Patrioti pre Európu (PfE), Fico svojim europoslancom komunikoval, aby sa prikláňali k frakciám, ktoré sú ľavicové. Frakcia Patriotov takou nie je.

Štatút nezaradeného europoslanca znie neutrálne, jeho praktické dôsledky sú však zreteľné. Ide najmä o rozdeľovanie vplyvných pozícií, spravodajstva či politického vyjednávania.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.