Rozhodnutie premiéra Roberta Fica odporučiť europoslancom strany Smer, aby sa nepripájali k žiadnej z existujúcich frakcií Európskeho parlamentu, opäť otvorilo podstatnú otázku, aký je reálny dosah nezaradeného poslanca na legislatívny proces, vnútornú dynamiku europarlamentu, ako aj vnímanie strany v štruktúrach EÚ.
Po tom, čo Smer minulý mesiac definitívne vylúčili zo Strany európskych socialistov (PES), premiér Fico prízvukoval, že je na vylúčenie „hrdý“. Povedal, že PES úplne opustila tradičné ľavicové hodnoty a mala by sa premenovať na stranu európskych homosexuálov a vojnových štváčov. Aj preto Smer vníma ukončenie členstva za „výhru a ich hanbu“.
Aj keď europoslankyňa Monika Beňová (Smer) potvrdila, že ich strana má ponuku od euroskupiny Patrioti pre Európu (PfE), Fico svojim europoslancom komunikoval, aby sa prikláňali k frakciám, ktoré sú ľavicové. Frakcia Patriotov takou nie je.
Štatút nezaradeného europoslanca znie neutrálne, jeho praktické dôsledky sú však zreteľné. Ide najmä o rozdeľovanie vplyvných pozícií, spravodajstva či politického vyjednávania.
Bývalý europoslanec za Smer Vladimír Maňka, ktorý v Bruseli pôsobil pätnásť rokov, si účinky straníckeho, alebo frakčného zázemia vybral ako kľúčový argument. Ako uviedol, práve pôsobenie vo veľkej frakcii mu dalo možnosť ovplyvňovať rozpočet EÚ či finančné pravidlá Únie. „Keby som nebol v silnej frakcii socialistov a demokratov, k takýmto úlohám by som sa nedostal,“ vysvetľuje pre Štandard svoje pozadie pôsobenia v europarlamente.
Frakcia ako základ moci
Frakcia podľa neho nerobí len politické krytie. Vytvára aj hlasovací blok, ktorý je základom vyjednávania. „Keď som presvedčil vlastných kolegov a mal som za sebou 200 hlasov, chcel so mnou rokovať každý,“ dodáva.
Pri hodnotení zaradenia strany vo frakcii poukázal na praktickú rovinu práce, ktorú nezaradení spravidla nemajú ako efektívne vykonávať. Ňou je aj priama komunikácia s ministrami či garantované miesto medzi vyjednávačmi. „Byť členom významnej frakcie znamená reálne ovplyvniť legislatívu. Nezaradený europoslanec takú agendu jednoducho nedostane,“ hodnotí.
Maňka tiež vysvetlil, že formálne môžu nezaradení poslanci pôsobiť aj v eurovýboroch. Prístup k nim sa totiž neriadi politickou príslušnosťou, ale podľa voľných miest a preferencií. Výbor však bývalý europoslanec definuje ako hlavné miesto, kde vzniká legislatíva. A tam sa rozdiel medzi zaradenými a nezaradenými už ukazuje naplno.
Vplyv sa v europarlamente koncentruje do funkcie spravodajcu, teda človeka, ktorý vedie rokovania o návrhu, pripravuje kompromisy a zastupuje parlament v negociačných trojstranných dialógoch. Podľa neho sú nezaradení spravodajcovia v tomto prehliadaní.
Maňka zo svojej skúsenosti k tomu dodal aj internú realitu, ktorú vnímal. A to, že malé alebo radikálne frakcie boli v rámci rokovaní často ignorované a nezaradení ešte viac. Ako príklad uviedol vtedajšiu skupinu Marine Le Penovej, o ktorej návrhoch sa spravidla vôbec nerokovalo.
Nezaradenie Smeru: viac práce, menej opory
Súčasná europoslankyňa Smeru Katarína Roth Neveďalová však tvrdí, že nezaradenie neznamená politickú izoláciu. Pripomenula, že Ficovo odporúčanie sa týkalo len aktuálnych frakcií, nie možnosti vytvoriť novú. „Máme aj ďalšie možnosti. Ak sa budú riešiť, budeme ich komunikovať,“ naznačuje opatrne pre Štandard.
Pri praktickom fungovaní zdôraznila, že nezaradení majú vlastný sekretariát aj poradcov. Informačný servis existuje, len nemá politickú líniu, ktorú bežne určujú frakcie. „Dostávame neutrálnu podporu, ale o všetkých návrhoch sa musíme rozhodovať sami,“ hovorí.
Najväčší rozdiel vidí v spravodajstvách a v náročnosti prípravy. „Musíme si všetko prejsť sami, bez podpory veľkej skupiny. Je to náročnejšie, ale nie nemožné,“ dodáva. Podľa nej slovenskí nezaradení europoslanci fungujú ako malý poslanecký klub, delia si agendy a informácie. Zároveň pripomenula, že prvýkrát majú nezaradení, keďže ich je celkovo veľký počet, aj svojho zástupcu v predsedníctve europarlamentu. A tou je Monika Beňová, ktorá vyrovnáva časť formálnych nevýhod.
Strata vplyvu či alternatívna stratégia?
Otázka, či Smer stráca vplyv tým, že jeho poslanci nie sú v žiadnej frakcii, tak má podľa poslancov dve roviny. Tou prvou sa javí tá technická a je jednoduchá. Frakcia má viac hlasov, väčší vyjednávací priestor, prístup k spravodajstvám a možnosť obsadiť najdôležitejšie pozície. Nezaradení toto nemajú a často ich prehlasujú.
Politická rovina sa však ukazuje ako komplikovanejšia. Teda ak frakcia nie je ochotná rešpektovať národné či hodnotové línie, jej výhody sa stávajú podmienené. Aj Neveďalová pre Štandard uviedla, že predchádzajúca frakčná spolupráca nebola vždy harmonická a niekedy „nebola ochota počúvať iné názory“.
Zároveň upozornila, že nezaradení dokážu presadiť aj viditeľné iniciatívy. „Boli sme to my, nezaradení, ktorí iniciovali pokus o odvolanie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej,“ pripomína.
Podľa slov europoslankyne tak nezaradenie pri súčasnom zložení europarlamentu nemusí byť vyslovene synonymom bezmocnosti. Poslanci Smeru majú logistické zázemie, skúsenosti a počet, ktorý im umožňuje fungovať ako minifrakcia.
Kľúčový rozdiel však ostáva. Zaradený poslanec pracuje so systémovou podporou veľkej skupiny, teda frakcie, kým nezaradený stojí mimo nej a musí si rovnaké výsledky vybojovať individuálne. Je to teda voľba o vplyve, ktorý prichádza s kompromismi a nezávislosťou, ale tiež s vyššou náročnosťou a menšou váhou.
Ako sa ukazuje, Smer sa rozhodol pre druhú možnosť. Jej skutočná efektivita sa prejaví až vtedy, keď bude jasné, či sa Smeru spolu s ďalšími europoslancami podarí vytvoriť novú politickú skupinu, alebo zostane natrvalo v priestore medzi frakciami. O ambícii vytvoriť novú frakciu však Smer zatiaľ mlčí. Neveďalová naznačila, že na tejto možnosti pracujú, ale kým nebudú mať túto tému uzavretú, nebudú ju komunikovať.